Otázky a odpovede

Materská spoločnosť so sídlom v ČR ako benefit poskytla českým zamestnancom 10 dní dovolenky naviac. V ČR je základná dovolenka 20 dní, tj. každý zamestnanec dostal 10 dní dovolenky naviac ako benefit nad rámec zákona. Materská spoločnosť má na Slovensku dcérsku spoločnosť, u ktorej tiež v rámci benefitov poskytla rovnaký počet dní pre svojich zamestnancov. V SR však je rozdielny základ dovolenky. Z toho titulu niektorí zamestnanci dostali ako benefit 10 dní dovolenky naviac a niektorí zamestnanci 5 dní tj. tí ktorí mali základnú výmeru dovolenky 25 dní. Prosím o vyjadrenie, či nie je možné takúto skutočnosť na Slovensku napadnúť a či je výmera 30 dní dovolenky paušálne po právnej stránke priechodná. Ide o obchodnú spoločnosť.

Zamestnávateľ chce uplatniť § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. V prípade príspevku zamestnávateľa do DDS sa u niektorých zamestnancov zmení základ dane pre nárok na plný daňový bonus.  Je možné, aby zamestnanec, ktorý nechce prísť o plný daňový bonus, mal možnosť výberu? Ako to môžeme urobiť - dať podpísať "Súhlas" s uplatnením tohto benefitu? Ak áno - ako by mal prosím vyzerať dokument, ktorí budú zamestnanci podpisovať.

Prosím môžete nám podať informáciu ohľadom opatrenia č. 171/2023 Z. z. o sumách stravného zo dňa 20. 05. 2023, účinného od 01. 06. 2023. 

Momentálne sme zamestnancom vyplácali finančný príspevok vo výške: 3,75 zo sumy 6,80 a zo soc. fondu sme im dávali príspevok vo výške 0,68 (10 % zo sumy 6,80).

Keďže od 01.06.2023 došlo k zvýšeniu stravného zo sumy 6,80 na 7,30 €. Moja otázka znie, či sme povinní od tohto dátumu navýšiť príspevok na 4,02 a zo soc. fondu 0,73?

Alebo môžem pokračovať v pôvodnej sume platnej do 31.05.2023 a napríklad by sme zmenu dali od septembra 2023?

Stále by sme sa teda zmestili do minima  príspevku na stravné.

1.1.-31.5.2023..... 6,80........ Min 2,81 - Max. 3,74

1.6.2023...............7,30........ Min. 3,02 - Max. 4,02

Slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckého odberateľa služby stavebného charakteru na území Nemecka. Po dodaní služieb slovenská firma fakturuje dodanie nemeckej firme. Obchodná zmluva s nemeckým odberateľom je postavená tak, že pri každej fakturácii Nemci zadržiavajú takzvanú zábezpeku 10 % z fakturovanej sumy, a teda uhradia 90 % z faktúry. Zadržiavaných 10 % vyplatia až po 24 mesiacoch, pokiaľ sa zistí, že na stavbách nie sú žiadne závažné závady. Môže slovenská firma účtovať do daňových výnosov len 90 % z fakturácie a ostatných 10 % účtovať do výnosov až po úhrade, keďže podľa obchodnej zmluvy ide o zadržiavanú zábezpeku?

Chceme začať účtovať firmu A. Firma A prenajíma miestnosť kasína od firmy B. Firma A vlastne zabezpečuje prevádzkovanie kasína, vykonáva to v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu (firma C). Takže výnosom firmy A je provízia za sprostredkovanie stávok a iných podobných hier. (oslobodená od dane v zmysle § 41 zákona o DPH.) Inými slovami firma C ako Mandant poskytuje odmenu firme A (Mandatár) vo forme: Odmena Mandatára z čistého výťažku hazardných hier (x %) podľa zákona o hazardných hrách 30/2019. Takže táto odmena je vlastne výnosom firmy A. Fyzicky samotné peniaze z hracích automatov vyberá firma A a následne ich vloží na svoj bankový účet. Pre firmu A tieto peniaze nie sú výnosom. Firma A nemá ORP, predpokladám ak je to potrebné pri tejto činnosti (prevádzkovanie herní), ORP môže mať firma C. Samotná tržba (výnos) patrí firme C. Firma C vyhotoví každý mesiac mesačnú sumarizáciu, že vlastne koľko hotovosti mu dlží firma A, a firma A na základe toho zo svojho bankového účtu prevedie túto sumu zníženú o províziu firme C. V automatoch je zabudované počítadlo. V účtovníctve by to vyzeralo takto: 378/ 379 predpis podľa mesačnej sumarizácie firmy C... 100 EUR (Alebo alternatívne predpis 211/379 lebo vlastne tá hotovosť je vo vlastníctve firmy A keď ich vyberie z automatov), 221/378 (alebo alternatívne 221/261 a 261/211) vklad hotovosti na bankový účet firmy A... 100 EUR, 379/221 prevod firme C... 80 EUR, 379/311 kompenzácia faktúry firmy A za sprostredkovanie stávok... 20 EUR (311/602...20 EUR). Otázka je, že ktorý hore uvedený účtovný postup je správny? Druhá otázka je, že občas sa stáva, že konateľ firmy A peniaze omylom vloží na vlastný bankový účet, ale samozrejme presnú sumu potom prevodom prepošle na firemný. Z nášho účtovného hľadiska sa podľa mňa krok 221/378 (alternatívne 221/261 a 261/211) sa nemení. Je táto úvaha správna? Ďakujeme pekne

Mesto má faktúru na výrobu dreveného vyrezávaného kríža v sume 4 500,00 EUR. Účtujem to ako služba 518 alebo ako výroba na zákazku, resp. ako nákup majetku? Prosím o usmernenie, kde to zaradiť do majetku na akú triedu (022 alebo 032) aj akú ekonomickú klasifikáciu použiť z kapitálových výdavkov? 

Fyzická osoba - živnostník, podnikala na základe živnosti. Chce preniesť majetok živnosti do s. r. o., kde bude jediný spoločník. Je možné realizovať vklad do vlastného imania tak, že prenesie pohľadávky aj záväzky, majetok? Budú sa dodaňovať pohľadávky u fyzickej osoby? Ako sa budú správať záväzky u fyzickej osoby? Aj živnosť aj právnická osoba sú platiteľmi DPH.

Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve platí recyklačný poplatok. Doteraz ho prenášala na zákazníkov tak, že bol zahrnutý v cene tovaru. Môže tento poplatok uvádzať na faktúre pre zákazníka osobitne? Ako by sa to účtovalo?

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, platiteľ DPH – spoločnosť, ktorá sa zaoberá tuzemskou a zahraničnou (EU) kamiónovou dopravou. Stáva sa jej, že pri vystavených faktúrach za dopravu pre zahraničného odberateľa jej zašlú k vystavenej faktúre - Credit Note (je to v podstate úplne totožné s vystavenou faktúrou) a následne túto sumu uhradia. Má spoločnosť zaúčtovať odoslanú faktúru alebo účtovať tento CREDIT NOTE? Nerozumieme, prečo sa tento Credit Note posiela.

Materská spoločnosť ALFA s. r. o. zo Slovenska vlastní väčšinový podiel v slovenskej dcérskej spoločnosti BETA s. r. o. Dcérska spoločnosť BETA s. r. o. dosiahla za zdaňovacie obdobie 2021 zisk, ktorý sa rozhodla v nasledujúcom období vyplatiť vlastníkom. Materská spoločnosť v roku 2022 prijala dividendu z dcérskej spoločnosti za rok 2021 v sume 5 000 €. Materská spoločnosť mala za zdaňovacie obdobie 2022 finančné náklady v sume 1 000 € a výnosy z hospodárskej činnosti 10 000 €. Účtovník materskej spoločnosti zaúčtoval výnosy z hosp. činnosti 10 000 €, finančné výnosy z prijatých dividend 5 000 €, zaúčtoval finančné náklady v sume 1 000 €, z čoho vypočítal zisk pred zdanením 14 000 € (10 000 € + 5 000€ - 1 000 €), a vypočítal 15 % daň z prijímu 2 100 €. Bol takýto postup správny, resp. je správne zdaňovať príjem z vyplatenej dividendy?