Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z.) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. Ako sa stanovia daňové výdavky v tomto prípade? Aplikujú sa § 19 ods. 3b a § 25 ods. 3, t. j. daňová zostatková cena?
Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?
Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný § 5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či zahraničná osoba SRO1 sa musí registrovať podľa § 5 zákona o DPH, ak: 1., Spĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH pre oslobodenie predaja nehnuteľnosti? (Predpokladáme že v tomto prípade nie je potrebná registrácia, budú fakturovať z CZ IČ DPH čísla s oslobodením.) 2., Nespĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH? (Predpokladáme, že v tomto prípade je potrebná registrácia a SRO1 má fakturovať z SK IČ DPH so slovenskou DPH podľa § 69/1 však?)
Slovenská pošta vystavila doklad z registračnej pokladnice, na ktorom sú dve položky: - poplatok za výpis z RT /t.j. výpis RT starostu / - 2 Eur - služba IOM - výpis z RT - 1,90 s DPH. Účtuje sa to ako služba 518 alebo časť ako správny poplatok 538 /suma 2 Eur/ a 1,90 služba IOM prostredníctvom účtu 518?
Prenájom priestorov kultúrneho domu v obci platený v hotovosti účtujem prostredníctvom účtov 211/648. (svadby, kary, oslavy bez nájomnej zmluvy). Je môj postup správny, pri kontrole mi bolo povedané, že prenájom sa má účtovať prostredníctvom účtu 602.
Otázka súvisiaca s ID 3740: Spoločnosť vykonala začiatkom roka 2021 inovatívne prototypové úpravy. Hmotný výstup tohto procesu zaslala odberateľovi prototypu (odpredaj v r. 2020) na výmenu predmetnej časti. Úhradu od neho požadovať nebude. Náklady v plnej miere znáša spoločnosť, keďže ide o zvýšenie bezpečnostného hľadiska výrobku. Otázka: Aké je správne účtovné vyjadrenie tejto skutočnosti do „účtovných kníh“ roku 2020 (nie sú ešte definitívne uzavreté) ? Účtovať rezervu na záručné opravy s účtom 548 alebo použiť účet 042 (snaha presne vyčísliť náklady na hmotnú časť vývoja) ?
Ako správne uvádzať v daňovom priznaní za rok 2021 automobily, keď spoločnosť v priebehu roka zmenila sídlo spoločnosti a tým aj EČV? Uvádzať vozidla so starou značkou do zmeny EČV a potom aj s novou značkou? Alebo stačí uviesť vozidlo iba s novou značkou za celý rok? Zároveň sa chcem ešte opýtať ako uviesť používanie súkromného MV na podnikateľské účely, ak zamestnanec použije motorové vozidlo počas niektorých mesiacov, napr. 2/2021, 3/2021, 5/2021?
Ako stanoviť zostatkovú cenu majetku, ktorý sa likviduje z dôvodu živelnej pohromy? Ide o budovu a vyraďuje sa len osvetlenie, ktoré sa muselo zakúpiť nové a iné. Pôjde o investíciu a pôvodné osvetlenie je potrebné vyradiť. Akou cenou vyradiť pôvodné osvetlenie, keď je súčasťou viacerých investícií na jednej inventárnej karte k budove? Pôjde o daňový náklad?
Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, chce prenajať pracovné stroje (bagre) a osobné automobily, ukrajinskej spoločnosti na práce vo Francúzsku. Ukrajinská spoločnosť je so slovenskou spoločnosťou prepojená cez majiteľov (majiteľ slovenskej spoločnosti má 22,5 % podiel aj v ukrajinskej spoločnosti). Pracovné stroje sa dajú do užívania vo Francúzsku, osobné autá podľa potreby a jednoduchšieho systému zdaňovania z hľadiska zákona o DPH.
1. Ako správne postupovať pri fakturácii (DPH hľadisko)?
2. Ako správne postupovať pri vykazovaní v daňovom priznaní, v kontrolnom výkaze a v súhrnnom výkaze?
Obec sa rozhodla previesť svoj majetok - stavebný pozemok v intraviláne o výmere 2000 m2 na žiadateľa, ktorým je syn poslanca obecného zastupiteľstva obce. S poukazom na blízku osobu podľa § 117 OZ pri určovaní spôsobu prevodu majetku vo vlastníctve obce bol priamy predaj vylúčený. Starosta obce z ostávajúcich možných spôsobov preferoval jediný - prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí. Zámer previesť majetok týmto spôsobom nezdôvodnil. Hlavný kontrolór vo svojom príspevku navrhoval vykonať prevod majetku na syna poslanca OZ na základe obchodnej verejnej súťaže. Chcela by som Vás poprosiť o Váš odborný názor na tento spôsob prevodu majetku vo vlastníctve obce a jeho súlad so zákonom o majetku obcí.
