Otázky a odpovede


Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Gastro karty

ID3876 | | Ing. Miroslava Brnová

Daná je firma s 2 zamestnancami. Firma im zabezpečila Callio Gastro karty na stravovanie. Na karty im poslala peniaze s tým, že ich denné stravné má byť 5 €. Za normálnych okolností by tak 55 % (2,75 €) bol náklad zamestnávateľa, 45 % (2,25 €) by sa stiahlo z mzdy zamestnanca. Firma však nechce zrážať zo mzdy zamestnanca ich podiel. Ako máme v tomto prípade postupovať? Podľa nás by tých 45 % bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa. Čo ak zamestnanec minie nad rámec dohodnutých 5 €? Prípadne aj na veci, ktoré nespadajú do definície stravovania zamestnanca? Aj tu platí, že by to bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa?

Vyplácanie diét počas PN

ID3871 | | Ing. Ľubica Minková

Ako postupovať v prípade, ak by som mala zamestnanca na SC v zahraničí, kde je buď hospitalizovaný, alebo nepracuje z dôvodu choroby? Ak by mal na tie dni vystavenú v dochádzke PN, patria mu zo zákona za tie dni diéty? 

Vyplácanie diét počas PN

ID3870 | | Ing. Ľubica Minková

Potrebovala by som sa poradiť v oblasti zákona o cestovných náhradách. Mám zamestnancov, ktorí boli vyslaní na služobnú cestu do Srbska. Po návrate šli do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im však vystavili PN-ku už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na diéty za ten deň? 

Potvrdenie údajov o prevzatí odpadu

ID3893 | | Ing. Zuzana Balková

Pri kompletizácii dokladov k ročnému Ohláseniu o vzniku odpadov a nakladaním s ním máme každý rok problémy s kódmi nakladania odpadov u niektorých odberateľov odpadov. Je na základe platnej právnej úpravy možné od odberateľov žiadať tieto údaje?

Súhlas na zhromaždenie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu

ID3892 | | Ing. Zuzana Balková

Sme pôvodcom nebezpečného odpadu. V našej prevádzke odovzdávame približne 10 ton nebezpečného odpadu ročne. V rámci okresu však máme ešte dve menšie prevádzky, kde máme sklad a predajňu. V tomto prípade sme však len v prenájme. Potrebujeme súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov aj pre tieto prevádzky, keď nedosahujeme 1 tonu nebezpečného odpadu ročne?

Od 1. januára 2021 neumožňuje zákon o odpadoch predlžovať platnosť rozhodnutia

ID3891 | | Ing. Zuzana Balková

Dňa 31. mája 2021 nám končí súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu. Ako máme postupovať pri predĺžení platnosti súhlasu, keď rozhodnutia od 1. januára 2021 nie je možné predlžovať?

Hlavný kontrolór - dovolenka

ID3888 | | JUDr. Simona Laktišová

1. Aký nárok na dovolenku má hlavný kontrolór? Postupujeme podľa Zákonníka práce, keď sa na hlavného kontrolóra nevzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa? 2. Pri voľbe kontrolóra bol zvolený opäť pôvodný kontrolór. Má nedočerpanú dovolenku z predchádzajúceho obdobia. Pri ukončení pracovného pomeru mu máme preplatiť nevyčerpanú dovolenku, alebo je možné mu dovolenku preniesť do ďalšieho pracovného pomeru.

Nedoplatky na daniach viac ako 10 rokov

ID3885 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA

Obecný úrad eviduje pohľadávky na daniach po splatnosti, niektoré až 10 rokov, no niektorí daňovníci sú už zosnulí. Chcem sa spýtať, či sa dajú tieto pohľadávky odpísať a ak áno, ako to treba zaúčtovať.

Prijatá faktúra a zrážková daň

ID3882 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Jediným spoločníkom slovenskej s.r.o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Materská firma chce fakturovať slovenskej firme manažérske služby. Ak plynú nerezidentovi príjmy od daňového rezidenta alebo stálej prevádzkarne na území SR z obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovane dát za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti, sú zdrojom príjmu vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa § 19 zákona. Toto ustanovenie teda mení skutočnosť poskytovania takýchto služieb vo väzbe na fyzické poskytovanie služieb na území SR. Treba však brať do úvah zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a toto ustanovenie je primárne zamerané na plnenia poskytované daňovníkmi z nezmluvných štátov, keďže poskytovanie takýchto služieb spadá pod článok 7 zmluvy, kde sa viaže povinnosť zdaniť zisky podnikov v štáte rezidencie a nie v štáte zdroja ak nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Problém je v tom, že so štátom Sv. Krištof a Nevis máme len zmluvu o výmene informácií. V tomto prípade je potrebné zraziť daň pri úhrade faktúry s 19 alebo 35 percent?

Dividendy materskej firme a zrážková daň

ID3881 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Jediným spoločníkom slovenskej s.r.o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Slovenská firma chce prepísať a uhradiť dividendy tejto materskej firme. Kedže tento štát sa považuje za zmluvný štát, dividendy takto nie sú predmetom dane a môžu sa uhradiť v celej výške. Je hore uvedená úvaha správna?