Otázky a odpovede

Občianske združenie zriadené podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov má v zmysle Stanov zriadené svoje orgány a to Predstavenstvo Republikového výboru , ktoré zasadá 6 x do roka a Republikový výbor, ktorý zasadá 2x do roka. Na zasadaniach v Bratislave sa zúčastňujú členovia týchto orgánov z celého Slovenska, ktorí sú volení najvyšším orgánom občianskeho združenia na 5 rokov. Predstavenstvo RV a Republikový výbor sú najvyššími orgánmi medzi konaniami zjazdov. Prijímajú rozhodnutia, uznesenia, stanoviská, rozdeľujú úlohy, schvaľujú plány práce, a ďalšie kompetencie, ktoré im vyplývajú zo Stanov. Bez ich schválenia nie sú tieto právne úkony platné. Okrem tajomníka, ktorý svoju funkciu vykonáva v pracovnom pomere ako jeden zo štatutárnych orgánov, žiaden iný člen týchto orgánov nemá voči zväzu uzatvorený pracovnoprávny vzťah. To znamená, že ich práca je dobrovoľná, nedostávajú za ňu žiadnu odmenu za čas a úsilie, ktoré poskytujú pre naše občianske združenie. Vzhľadom na náklady súvisiace s cestou na zasadania a späť do miesta bydliska a pobytom v Bratislave im preplácame paušálnu odmenu cestovných náhrad rozdelenú do 6 kategórií podľa vzdialenosti a obtiažnosti dopravy (väčšina zasadaní sa koná v sobotu) a určili sme im paušálnu sumu 15.-€ (miestne cestovné) + hodnota cestovného lístka vlakom .Nepredkladajú žiadne doklady (cestovné lístky). Uhrádza sa im podľa toho, kde je ich miesto trvalého bydliska a vzdialenosti (kilometrov), teda sa určí kategória 1 až 6.

• Sú takéto náklady oprávnenými nákladmi občianskeho združenia prislúchajúce k oslobodeným príjmom?
• Sú príjmy takýmto spôsobom vyplatené jednotlivým členom týchto orgánov oslobodené od dane (ako príjmy z cestovných náhrad)?

Forma podnikania - pravnicka osoba, a.s., banka, platiteľ DPH s koeficientom podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu. V prípade, že je zamestnanec držiteľom firemnej platobnej karty, musí mať spravenú písomnú dohodu o tom, že je to forma poskytnutého preddavku na zahraničnú pracovnú cestu a v prípade, že s ním pôjde na ZPC kolega, ktorý nie je držiteľom karty, môže mať tiež spravenú písomnú dohodu o tom, že táto firemná karta je forma poskytnutného preddavku aj pre neho alebo tento zamestnanec musi mať vyplatený preddavok na ZPC, prip. je mozne so zamestnancom pred ZPC spisať dohodu že nechce preddavok na ZPC? 

Daná je slovenská s.r.o. so sídlom v Trnave. Konateľ spoločnosti má trvalý pobyt v Trenčíne, ale pracovne veľa cestuje, hlavne do zahraničia. Spoločnosť sa rozhodla, že prenajme byt pre konateľa, aby mal kde bývať, keď sa vracia zo zahraničia do Trnavy do prevádzkarne spoločnosti. Môže dať spoločnosť takýto prenájom do daňových nákladov? Daňový úrad by v prípade daňovej kontroly neargumentoval, že konateľ má trvalý pobyt v Trenčíne, čo nie je až tak ďaleko?

Aký druh dane zo stavieb dám na polyfunkčný dom - prízemie šatne, wc, 1 np kancelárie kuchynka wc.

Daná je slovenská s. r. o. so zahraničnými vlastníkmi (FO, občania EÚ). Chceli by predať svoje podiely zahraničnej firme (z EÚ). Aká je splatnosť kúpnej ceny spoločnosti? Dá sa určiť ľubovoľná lehota? Čo, ak nie splatená včas? Má to nejaký vplyv na vlastníctvo, prepis firmy?

Slovenská SZČO živnostník má v obchodnom majetku nehnuteľnosť, ktorú využíva na dlhodobý prenájom na bývanie. Nehnuteľnosť je zaradená v 6. odpisovej skupine a je v 3. roku odpisovania. Pri obstaraní si SZČO neuplatnila odpočet DPH. V tomto roku by chcel podnikateľ nehnuteľnosť vyradiť z obchodného majetku do osobného užívania. Aké povinnosti z hľadiska dane z príjmov podnikateľovi vyplývajú?

Chcela by som sa informovať, ako je možné získať/ dostať sa k delimitačnému protokolu obce? Dôvodom je náš problém so stavbou RD na našom pozemku, ku ktorému kedysi viedla prístupová cesta, ktorej užívateľom bol MNV Československý štát, po roku 1993 obec bez LV, a ktorej časť momentálne vlastní súkromná osoba, ktorá nás na pozemok nechce pustiť.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, plánuje kúpiť nehnuteľnosť. Ide o chatku, ktorú by spoločnosť využívala na krátkodobé ubytovanie pre návštevníkov, čiže víkendové pobyty a podobne. Dajú sa takéto služby klasifikovať ako ubytovacie služby a tým pádom by sa mohol pri nákupe uplatniť odpočet DPH? Druhá časť otázky je, či by sa pri uvedenom type služby uplatňovalo DPH na výstupe?

Koncom roku 2021 bola prezentovaná 3 % valorizácia platov zamestnancom vo verejnej správe a jednorazová odmena 350 €. Sme príspevková organizácia mesta, na základe akej legislatívnej úpravy môžeme uvedené zrealizovať? 

Obec chce odstrániť nelegálnu skládku na obecnom pozemku v celkových výdavkoch 10 000 eur. Ide o kapitálový výdavok? Ako postupovať pri účtovaní?