Otázky a odpovede

Vyplácam finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov zamestnankyni už niekoľko rokov. Za obdobie 03/2021 a 04/2021 som jej vyplatila FPnS pozadu, t.j. za 03/2021 v apríli a za 04/2021 v máji 2021. V májovej výplate som jej FPnS za 03/2021 aj 04/2021 zdanila a odviedla odvody do SP a ZP. Zamestnankyňa sa bráni, že som postupovala nesprávne, že som jej nemala nič zdaňovať ani robiť odvody, nakoľko si ona od 1.3.2021 nepodávala novú žiadosť o finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov. Tvrdí, že žiadosť o FPnS si podala v minulosti a vyššie uvedený postup na jej prípad neplatí. Má pravdu?

Naša obec má Plán zasadnutí obecného zastupiteľstva na celý rok. Termíny OZ sa dodržujú. Avšak v praxi sa často stáva, že viacerí poslanci odídu v priebehu rokovania OZ z pracovných dôvodov a potom OZ nie je uznášaniaschopné a tým sa ani nepreberú všetky body zastupiteľstva, ktoré poslanci na začiatku schválili ako Program OZ. Mám za to, že poslanci o plánovanom OZ vedia veľmi skoro dopredu a je ich povinnosťou  si zariadiť svoje pracovné aj osobné záležitosti tak, aby sa zúčastňovali na celom OZ.

Chcela by som Vás požiadať o vyjadrenie k tejto problematike.

Program visí v zákonom stanovenej lehote na výveske a na web stránke obce. Ale poslanci tento program ani nepripomienkujú vopred, len priamo na obecnom zastupiteľstve si buď schvália "vlastný" program, ktorý ani nebol zverejnený, alebo do zverejneného programu si doplnia body, ktoré vopred neboli zverejnené. Poprosím Vás o Vaše stanovisko.

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V obchodnom majetku spoločnosti mame zaradený osobný automobil, pri ktorého obstaraní sme si odpočítali vstupnú DPH v plnom rozsahu. Vozidlo bolo pridelené zamestnancovi spoločnosti na pracovné, ale aj súkromne účely. V zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v z. n. p., zamestnancovi zdaňujeme 1 % z obstarávacej ceny vozidla. Vzhľadom na to, že pri obstaraní vozidla bola vstupná DPH vozidla odpočítaná v plnom rozsahu, každý mesiac sme odvádzali DPH z mesačnej čiastky daňového odpisu, podľa „%“ vyžitia vozidla na súkromné účely.

Vozidlo sme však už doodpisovali. Sme povinní aj naďalej odvádzať DPH z dôvodu používania vozidla zamestnancom aj na súkromne účely? Ak áno, tak z akej čiastky, vzhľadom na to, že auto je už plne odpísané?

Fyzická osoba (rezident Slovenska) vykonáva svoju umeleckú činnosť nezávisle ako slobodné povolanie. To znamená, že ide o príjem podľa § 6 ods. 2a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o speváčku, ktorá vystupuje skoro vždy v Maďarsku. Preto v súlade s článkom 17 zmluvy tieto osobne vykonávané činnosti na území HU bude musieť zdaňovať podľa HU vnútroštátnych predpisov. Následne príjmy z umeleckej činnosti daňovníka s NDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí prizná na Slovensku prostredníctvom daňového priznania (§ 32a) a uplatní metódu jednoduchého zápočtu. Tento spevák je členom neziskovej organizácie. (Nie je zamestnancom n.o.) Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú, okrem iných, nasledujúce činnosti: organizovanie kultúrnych podujatí, koncertov, podpora umenia. Ak táto nezisková organizácia dostane objednávku z Maďarska na hudobné vystúpenie tejto osoby za protihodnotu (faktúra) tak predpokladám tento výnos na Slovensku je oslobodený od dane. Je táto úvaha správna? Zdaňuje sa to v Maďarsku tiež so zrážkovou daňou na základe uvedených?

Fyzická osoba (rezident Slovenska) vykonáva svoju umeleckú činnosť nezávisle ako slobodné povolanie. Tj. ide o príjem podľa §6 ods. 2 a.  Ide o speváčku, ktorá vystupuje skoro vždy v Maďarsku. Preto v súlade s článkom 17 zmluvy tieto osobne vykonávané činnosti na území HU bude musieť zdaňovať podľa HU vnútroštátnych predpisov. Následne príjmy z umeleckej činnosti daňovníka s NDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí prizná na Slovensku prostredníctvom daňového priznania (§32 a) a uplatní metódu jednoduchého zápočtu. Môže tento Slovák- spevák založiť jednoosobovú sro na Slovensku a fakturovať tento jeho výkon z tejto sro? Čo by malo byť zapísané v predmetoch podnikania? Ako by s.r.o. postupovala pri zdanení týchto príjmov s.r.o.? (Maďarsko a Slovensko)

Živnostník používa osobný automobil v podnikaní, platí daň z motorových vozidiel ale chcel by prerušiť živnosť. Musí podať daňové priznanie k dani z MV a ak áno, kedy? Na konci zdaňovacieho obdobia alebo do nejakého termínu po prerušení živnosti?

Dovoľujem si položiť doplňujúcu otázku k ID 3926. Pôvodne mal zamestnanec pracovať 4 hodiny denne. Striktne to stanovené nebolo, vzhľadom na pružný pracovný čas u ostatných zamestnancov. V odpovedi píšete, že „zamestnávateľ je podľa § 91 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.“ Teda, ak by zamestnanec pracoval pravidelne napr. 4 hodiny a 50 minút, nemusí mu zamestnávateľ (alebo nesmie) poskytnúť obedňajšiu prestávku? Pri skrátenom pracovnom úväzku a bežnom pracovnom čase začínajúcom medzi 8.00 – 8.30 hod. by zamestnanec nemohol využiť výdajne stravy v čase obedňajších hodín. Dúfajme, že daňové hľadisko vyrieši k 1.1.2022 poslanecká novela Zákonníka práce, ktorá umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde dodatočne.

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný §5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o DPH žiadne dopady?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádzak zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa článku 13 zmluvy a podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o dani z príjmov žiadne dopady?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. SRO1 a SRO2 má toho istého jediného vlastníka- fyzickú osobu. Takže SRO1 a SRO2 sú závislé osoby (ekonomické, majetkové prepojenie). Tiež SRO1 a fyzická osoba sú prepojené. FO je majiteľom SRO1. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Otázkou je, či hore uvedený účastníci predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území SR musia riešiť transferovú dokumentáciu (kontrolovanú transakciu) podľa slovenského zákona o dani z príjmov?