Otázky s vecným pojmom: Platiteľ dane

Platiteľ dane A (s.r.o.- darca) daruje inému platiteľovi dane B (s.r.o.- obdarovaný) nehnuteľnosť, ktorá má viac ako 5 rokov od prvej kolaudácie. Ide o sklad (v ktorej bolo aj bude skladované najmä obilie a stroje). Aj nový majiteľ bude nehnuteľnosť užívať ako sklad. Z hľadiska zákona o DPH darca A ako má postupovať? Je povinný odviesť DPH z trhovej (zostatkovej) ceny nehnuteľnosti? 

Na Slovensku je registrovaný zahraničný subjekt za platiteľa DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon DPH"), teda zahraničný platiteľ DPH. Má tento platiteľ povinnosť podávať mesačné výkazy DPH (teda daňové priznanie a kontrolný výkaz) aj keď neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, teda nevznikla mu daňová povinnosť a ani právo na odpočítanie dane?

Slovenská fyzická osoba ako nepodnikateľ kúpila byt na bývanie. Ide o riadny byt v bytovom dome na bývanie. Následne po pár mesiacoch si ho ako szčo, platiteľ DPH, zaradil do obchodného majetku, zriadil si tam prevádzku a používal ako kancelárske priestory. DPH na vstupe si pri zaradení do majetku (obstaraní do podnikania) podnikateľ neodpočítal. Ak bude podnikateľ túto nehnuteľnosť predávať, tak je potrebné, aby riešil pri predaji DPH na výstupe?

Slovenský dodávateľ - platiteľ DPH dodal tovar slovenskému odberateľovi platiteľovi DPH. Tovar bol doručený na adresu do Maďarska. Vo faktúre od dodávateľa je tovar uvedený 0 % DPH a nie je na nej uvedená ani "Prenesená daňová povinnosť". Je táto faktúra vystavená v súlade so zákonom o DPH a akú povinnosť má odberateľ?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH, má obstaranú nehnuteľnosť na predaj, evidovanú v zásobách. Túto nehnuteľnosť bude firma predávať na bývanie a už teraz vie, že ju bude predávať bez DPH. Pri vyúčtovacej faktúre za plyn a energiu si firma neuplatnila odpočet DPH na vstupe, keďže vie, že nehnuteľnosť bude predávať bez dane, tak aby nemusela dodatočne upravovať odpočítanú DPH. V tomto momente už existuje predkúpna zmluva a firma sa s kupcom dohodla, že náklady na vyššie uvedený plyn a energie už znesie budúci kupca. Firma mu teda dodávku plynu a energie prefakturovala a neuplatnila DPH na výstupe, keďže na nákladovej strane si DPH neodpočítala. Je takýto postup správny?

Spoločnosť A vlastní podielové cenné papiere svojej dcéry sídlo v inom štáte EU spoločnosť B. Rozhodnutím jediného spoločníka sa spoločnosť B v EU presídli na Slovensko. Bola založená s.r.o na Slovensku spoločnosť C. Spoločnosť A vložila do základného imania spoločnosti C nepeňažný vklad podielové cenné papiere, ktoré spoločnosť A evidovala na účte 061. Hodnota nepeňažného vkladu v spoločnosti A je nižšia ako hodnota ZI v spoločnosti C, nakoľko bol zaúčtovaný v spoločnosti A oceňovací rozdiel z precenenia majetku a záväzkov 414/061 Zároveň bolo rozhodnuté, že spoločnosť C sa zlúči so spoločnosťou A, a to tak, že v spoločnosti A sa navýši základné imanie o hodnotu základného imania spoločnosti C. napr. ZI spoločnosti A 500, ZI spoločnosti C 200, zlúčením ZI spoločnosti A 700. / rozhodný deň bol určený/ Vedeli by ste mi predkontovať ako správne toto celé zaúčtovať. Spoločnosť A je platiteľ DPH, spoločnosť C nie, tieto dve spoločnosti sa idú zlučovať. Nevzniká spoločnosti C sa zo zákona registrovať na DPH. Môj názor je, že nie, v opačnom prípade by vznikla povinnosť registrácie.

Slovenská spoločnosť (nie je platiteľ DPH na Slovensku) registrovaná len podľa § 7a zákona  č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú vrámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Tým pádom slovenská spoločnosť (registrovaná podľa § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Preto v prípade, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number), je v poriadku, ak slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Som tuzemský platiteľ DPH, nakupujem a predávam tovar aj vrátane vratných obalov. Konkrétne dodávam pivo vo vratných fľašiach, ktoré sú uložené v plastových prepravkách. Tieto prepravky môžem fakturovať bez DPH ako zálohové obaly?

Prosíme o určení režimu DPH v následujícím příkladě: Český plátce DPH registrovaný na Slovensku podle § 5 zákona o DPH č. 222/2004, který nemá na území Slovenska sídlo, místo podnikání, provozovnu a na území Slovenska se obvykle nezdržuje. Tato česká firma fakturuje zprostředkování nákupu hmotného movitého majetku slovenskému plátci reg. podle § 4 (slovenského zákona o DPH). Předmět nákupu byl přemístěn z ČR na Slovensko. Dotaz: Měla by být faktura vystavena výše uvedeným českým plátcem v režimu reverse charge podle § 69, ods. 3 (slovenského zákona o DPH), tzn. Přenesení daňové povinnosti na slovenského plátce. Nebo by měla být faktura vystavena se slovenským DPH podle § 69, ods. 1 (slovenského zákona o DPH). Nebo by měla být faktura vystavena podle českého zákona o DPH (místo dodání služby v zahraničí) s přenesenou daňovou povinností? Děkujeme za odpověď.

Slovenská firma A, platiteľ DPH na SK, sprostredkováva ľudí na vykonávanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu B, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Môže sa takéto sprostredkovanie považovať za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, a tým by firma A fakturovala sprostredkovanie ľudí firme B bez slovenskej DPH?