Otázky a odpovede

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.

Rada by som mala korektný výklad k ostatnej novele ZP, týkajúcej sa možnosti zamestnávateľa dať výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek 65 rokov a je poberateľom starobného dôchodku. Zaujíma ma najmä, aká bude aplikačná prax v prípade hlavných kontrolórov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené ostatnou novelou ZP, avšak boli zvolení podľa zákona o obecnom zriadení, majú pracovnú zmluvu na dobu určitú a pracovný pomer na kratší pracovný čas. Napriek uvedeným skutočnostiam, môže starosta obce dať výpoveď hlavnému kontrolórovi a bude takáto výpoveď právne účinná? 

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.

Mohli by ste mi prosím poradiť s účtovaním odpredaja akcií, ktoré sú v mene CZK (vedieme ich na účte 063, k nemu účtujeme aj 414 – oceňovacie rozdiely, kde účtujeme každoročne prekurzovanie akcií na menu eur ku dňu zostavenia ÚZ, t.j. k 31.12.) Akcie sme odpredali v januári 2021, pričom ich hodnota pri predaji bola nižšia ako nominálna, t. j. predaj sa zrealizoval so stratou. V roku 2020 by som chcela vytvoriť z tohto titulu OP. Pri tvorbe OP zohľadníme okrem výšky straty z predaja (661-561) aj účet 414? Účet 414 má pasívny zostatok.

Má hlavný kontrolór, ktorý pracuje na čiastočný úväzok, nárok na dovolenku, teda na alikvotnú časť, prislúchajúcu k veľkosti pracovného úväzku. Ak áno, a ak dovolenku nečerpal, je možné túto dovolenku za predchádzajúce roky (napr. za 2 roky) dočerpať aj v aktuálnom roku a je to podmienené súhlasom obecného zastupiteľstva?

Slovenská firma A (platiteľ DPH na Slovensku) predáva tovar inej slovenskej firme B (platiteľ DPH na Slovensku). Tento tovar je presnejšie bojové motorové vozidlo s kódom Spoločného colného sadzobníka: 8710 00 00. Tovar sa fyzicky nachádza na území SR. Následne firma B predá tento vozidlo českej firme C do ČZ s oslobodením (paragraf 43 zákona ). Podľa nás pri predaji na Slovensku medzi firmami A a B je potrebné uplatniť 20 % DPH podľa § 69 ods. 1, lebo ostatné odseky paragrafu 69 nemôžeme použiť. Podľa firmy B však údajne existuje podľa slovenského zákona o DPH také riešenie, keď firma A môže fakturovať firme B netto bez DPH, keď v rámci jedného mesiaca preukázateľne vyvezie tovar firme C do CZ. Existuje podľa Vás taká možnosť medzi firmami A a B, keď sa nemusí postupovať v rámci § 69 ods. 1? Podľa nás pravdepodobne nie.

Aký nárok na dovolenku má zamestnanec do 33 rokov trvale starajúci sa o dieťa, ktorý do konca roku nedovŕšil 33 rokov. Ide o zamestnanca rozpočtovej organizácie odmeňovaného podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je základná výmera dovolenky 5 týždňov. Dovolenka vo výmere 6 týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnancovi, ktorý a trvale stará o dieťa. Je nárok takéhoto zamestnanca šesť týždňov?

Platiteľ DPH na Slovensku chce poskytnúť búracie služby v ČR. Faktúru bude vystavovať slovenskej spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH na Slovensku. Je správne vystaviť faktúru s prenosom DPH, alebo sa treba registrovať ako platiteľ DPH v ČR? 

Firemné auto spôsobilo haváriu a bolo totálne zničené. Havária bola v decembri 2020 a v januári 2021 bolo auto odovzdané na zošrotovanie a vyradené z evidencie. Je potrebné o tejto škode nejako účtovať ešte v r. 2020 alebo ho len stačí teraz v r. 2021 vyradiť z evidencie zápisom 082/022, keďže je už úplne odpísané a jeho zostatková cena je nulová? Zamestnancovi sa to nebude dávať k náhrade.

Konateľ a zároveň aj spoločník s. r. o. vypožičal bezodplatne súkromné motorové vozidlo svojej spoločnosti (jeho podiel na ZI=20 %, 2 spoločníci, 2 konatelia) ktorá ho používa na podnikanie. Je možné uplatňovať daňové náklady v súvislosti s použitím vozidla na cesty z miesta bydliska konateľa do sídla spoločnosti, ak:

1. Má v  mieste bydliska trvalý pobyt?
2. Má v mieste bydliska prechodný pobyt?
3. Býva v prenajatom byte, v ktorom nemá trvalý ani prechodný pobyt?