Otázky a odpovede


Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Podnikanie na základe združenia bez právnej subjektivity

ID3867 | | Ing. Marián Drozd

5 živnostníci začali spoločne podnikať na základe Zmluvy o združení osôb bez právnej subjektivity na základe § 829-841 OZ. Na 1 z nich je zriadený účet, na ktorý majú všetci účastníci združenia prístup a na ktorý budú chodiť príjmy z podnikateľskej činnosti a hradiť spoločné výdavky na predmetnú činnosť. Samostatne bude vedená daňová evidencia združenia a na konci roka každý sa bude podieľať 1/5 na príjmoch a výdavkoch združenia v rámci svojho daňového priznania. Zahraničný odberateľ, pre ktorého budú vykonávať činnosť však neakceptuje vo svojej evidencii faktúry v hlavičke ktorých by boli všetci účastníci združenia. Je možné akceptovať vystavovanie faktúr vždy na jedného účastníka združenia, vždy iného- ako dodávateľa s tým, že účet na úhradu faktúr by bol spoločný ako aj evidencia združenia.

Bankový účet SK organizačnej zložky

ID3872 | | Ing. Ondrej Baláž

Maďarská firma (Kft., platiteľ v Maďarsku) vykonáva stavebné práce na území SR. Zahraničná osoba, ktorá má v tuzemsku zriadenú organizačnú zložku, ktorá spĺňa kritériá prevádzkarne v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH, t. j. má personálne a materiálne vybavenie, z ktorej sa dosahuje príjem, sa na účely zákona o DPH považuje za osobu usadenú v tuzemsku. Maďarská firma má registráciu podľa § 4 zákona o DPH. Tiež oznámila vznik stavebnej stálej prevádzkarne podľa § 16/2 zákona o dani z príjmov, lebo trvanie stavebných prác presiahne 12 mesiacov. Maďarská firma tiež má organizačnú zložku na Slovensku. Organizačná zložka zahraničnej osoby Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu OZ do obchodného registra. OZ nemá právnu subjektivitu, zahraničná osoba a OZ predstavujú jednu právnickú osobu. Ale účtovnou jednotkou je organizačná zložka, ktorá má povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v súlade s požiadavkami zákona o účtovníctve. Maďarská firma sa pýta, či má založiť pre OZ bankový účet na Slovensku? Všetky faktúry, ktoré sa týkajú slovenskej časti (slovenskej stálej prevádzkarne) by mali byť hradené z tohto účtu. Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti zahraničnej osoby na území SR prostredníctvom organizačnej zložky (stálej prevádzkarne) táto musí rešpektovať všetky daňové, pracovno-právne, obchodno-záväzkové a iné vzťahy, platné na území SR. Preto aj pri vedení účtovníctva musí organizačná zložka zahraničnej osoby postupovať podľa predpisov platných pre slovenské podnikateľské subjekty. OZZO je vždy samostatnou účtovnou jednotkou. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve") osobitne neustanovuje spôsob vedenia účtovníctva pre OZZO (keďže organizačná zložka nie je samostatnou právnickou osobou). Ak sa má však zabezpečiť verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky, je možné toto ustanovenie analogicky aplikovať aj na organizačnú zložku bez právnej subjektivity. Síce zákon o účtovníctve pravdepodobne neukladá povinnosť zriadiť pre OZ slovenský bankový účet, ale z hľadiska verného obrazu o účtovných skutočnostiach na území SR my by sme odporučili firme zriadiť SK bankový účet. Tiež by bolo účtovníctvo usporiadanejšie. Takže otázkou zostáva, či má povinnosť OZ zriadiť SK bankový účet alebo úhrady môžu ísť cez bankový účet materskej firmy?

Hlavný kontrolór odmietol podpísať pracovnú zmluvu

ID3869 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA

HK bol zvolený obecným zastupiteľstvom. Starosta pracovnú zmluvu podpísal, ale HK odmietol podpísať pracovnú zmluvu z dôvodu, že sa mu znenie pracovnej zmluvy nepáči. Rozumieme, že podľa zákona o obecnom zriadení ma HK nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy, čo rešpektujeme. Na druhej strane si myslime, že nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy neznamená, že HK ma právo určovať si všetky podmienky pracovnej zmluvy alebo dokonca podmieňovať výkon funkcie HK vlastným znením pracovnej zmluvy. Ako mame v takejto situácii postupovať? Zákon na takéto situácie nepamätá.

Predaj neodpísaného automobilu a DPH

ID3866 | | Ing. Marián Drozd

Podnikateľ SZČO platiteľ DPH kúpil v januári 2020 auto v obstarávacej cene 18 000 + 3 600 DPH spolu 21 600 €. Auto  predal vo februári 2021. Auto má daňovú zostatkovú cenu k 31. 1. 2021 18 000 - 4 500 - 375 = 13 125 €. Auto sa však bude predávať len za 10 000 € z dôvodu, že je poškodené, čiže za nižšiu ako daňovú zostatkovú cenu. Z akej sumy má podnikateľ odviesť DPH, z predajnej ceny alebo z daňovej zostatkovej ceny? 

Možnosť uzatvoriť s lekárom nadúväzok - podmienky

ID3859 | | JUDr. Simona Laktišová

Máme lekárov s uzatvorenými pracovnými zmluvami za nasledovných podmienok: lekár špecialista, pracovisko určené Fakultná nemocnica úväzok 1,00 = 37,5 hod. týždenný úväzok (zamestnancov týmito podmienkami vieme preradiť aj na iné pracoviská v areáli nemocnici, nie len napr. jedno oddelenie, úsek). Lekári vykonávajú prácu aj na lôžkových oddeleniach a pod kliniky patria aj špecializované ambulancie, v ktorých sa lekári v pracovný čas (napr. od 8.00-15.00 po vizite) striedajú podľa získanej - získavanej špecializácie (prebiehajúca špecializácia neatestovaného lekára). Z dôvodu potreby aj záujmu napr. lekárov vykonávať prácu na viac ako 1,00 úväzok by sme mali záujem uzatvoriť ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok napr. 0,2 napr. na výkon pracovnej činnosti lekára - naša predstava je napr. ordinácia v ambulancii otvorená napr. 2x v týždni v poobedňajších hodinách. Nami sledovaný výsledok je, aby sme neprekračovali nadčasovú prácu (samozrejme efekt je aj v nákladoch na nadčasovú prácu) ale hlavne v dodržaní hodín prípustnej nadčasovej práci a zabezpečenie pravidelnej možnosti zárobku pre zamestnanca, ktorý by mal záujem. Lekári (ale aj iný personál - sestry...) často vyhľadávajú iné pracovné príležitosti v súkromných ambulanciách pre privyrobenie. Túto možnosť by sme im aj my chceli ponúknuť nie ako príležitostnú (výnimočnú) = práca nadčas ale ako stabilnú formu zárobku. Telefonické vyjadrenie kontrolóra inšpektorátu práce v Nitre bolo, že nemôžeme uzatvoriť s lekárom ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok 0,2 napr. k úväzku 1,0 na pozíciu lekára. Vedeli by ste nám poradiť podľa Vášho názoru formu korektného uzatvorenia - stanovenia podmienok v tejto oblasti? 

Nájom nehnuteľnosti v ČR

ID3865 | | Ing. Marián Drozd

Poprosila by som o usmernenie ako postupovať v takomto prípade: slovenská právnická osoba, platiteľ DPH nadobudla nehnuteľnosť v ČR. Predmetnú nehnuteľnosť prenajíma FO nepodnikateľovi, okrem prenájmu vykonáva aj inú podnikateľskú činnosť v SR. Podľa usmernenia MFČR daň z príjmov získaných z nájmu nehnuteľnosti má povinnosť odviesť v ČR. Ako máme postupovať pri vyčíslení základu dane v SR, na r. 100 daňového priznania máme uviesť výsledok hospodárenia pred zdanením spolu hospodársky .výsledok z nájmu v ČR a hospodársky výsledok z podnikania v SR a daň zaplatenú v ČR započítame na r. 710 po vyplnení tab. E? Uvažujeme o zriadení organizačnej zložky v ČR, predmetná nehnuteľnosť by v takomto prípade ostala v majetku zriaďovateľa? Ako by to bolo s uplatňovaním nákladov na nehnuteľnosť.

Odpočet DPH na vstupe pri zriadení kancelárie v bytovom dome

ID3862 | | Ing. Marián Drozd

1.Je možné po 1.1.2019 v byte alebo v apartmáne v bytových domoch zriadiť kanceláriu na podnikanie? 2. Ak sa takýto byt alebo apartmán nepoužíva na prenájom ( čiže sú to kancelárske obchodné priestory), či je možné odpočítať DPH na vstupe pri obstaraní takéhoto bytu alebo apartmánu? V kancelárskych priestoroch by išlo len o duševnú prácu, čiže napríklad ekonomické a právne služby. 

Kedy a ako môže firma žiadať zaplatenú DPH naspäť

ID3861 | | Ing. Marián Drozd

Daná je zahraničná firma, registrovaná podľa § 5 zákona o DPH. V decembri vystavila faktúru na tovar so slovenskou, 10 percentnou DPH pre slovenského odberateľa s významnou sumou (ako jedinú faktúru zo slovenského IČ DPH v tom mesiaci). V januári DPH aj zaplatila. Následne zistila, že dodanie tovaru sa netýka územia slovenska, daňová povinnosť vznikla v zahraničí. Firma preto vystavila opravnú faktúru podľa § 71 ods.2 zákona o DPH, ktorou „zrušuje“ pôvodnú faktúru, a vystavila aj riadnu faktúru so zahraničnou IČ DPH dodávateľa. Kedy a ako môže firma žiadať zaplatenú DPH naspäť? Vystavená faktúra nie je dokladom o oprave základu dane podľa § 25, takže spoločnosť nemôže postupovať podľa § 53. V januári firma nedodala tovar ani službu v tuzemsku, takže v januári by nemohla žiadať DPH naspať v slovenskom DPH priznaní, lebo spĺňa podmienky § 55a ods. 2, preto by mala postupovať podľa § 55b. Prípadne v budúcnosti môže žiadať o DPH v mesiaci, ktorom dodala tovar alebo službu v tuzemsku. Alebo by sa malo podať dodatočné daňové priznanie za december, a opravná faktúra priznať v decembri? Lebo minimálne v kontrolnom výkaze by sa to malo priznať v decembri podľa § 78a ods. 2 písm. c), keďže dodanie bol v decembri. V dodatočnom DPH priznaní by išli sumy do riadkov 1 a 2 s mínusom, čím by v podstate vynulovali celé DPH priznanie. Ktoré riešenie je správne?

NFV pre obec z MF SR kvôli výpadku podielových daní v roku 2020

ID3864 | | Terézia Urbanová

Súvaha IUZ 2020 r. 178 prijaté NFV - tabuľka Poznámok IUZ 2020 č. 15 treba ju vyplniť ??? a na ktorý riadok.

Zaradenie darovaného majetku

ID3860 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA

Obec dostala do výpožičky nákladný príves v hodnote 14 000 €. Tento som viedla na podsúvahovom účte v hodnote 14 000 €. Tento rok sme dostali darovaciu zmluvu, ktorou prejde nákladný príves do majetku obce. V protokole, ktorý je prílohou darovacej zmluvy je nákupná cena: 14 000 €, hodnota vozidla po odpise: 0 €. Čiže tento vozík už MV SR odpísalo. V akej hodnote ho zaradiť do dlhodobého majetku? Podľa mňa v nulovej hodnote ho zaradiť nemôžem. Čo by ste mi poradili?