PU, PO, platiteľ DPH, konateľ /spoločník má dve sro-čky, medzi ktorými si požičiava podľa potreby peniaze. Menšie sumy sú splatené do 1 roka, tie väčsie cca 3 roky. Ako správne účtovať takéto pôžicky medzi firmami? V oboch firmách je konateľ / spoločník.
Jsme slovenská firma, s.r.o., plátce DPH, nakupujeme a dále prodáváme různé zboží firmám, vždy s DPH. Aktuálně máme odebírat několik použitých automobilů od slovenské firmy, neplátce DPH. Můžeme tyto automobily dále prodávat bez DPH, resp. dle § 66 zákona o DPH , kdy se DPH odvede jen z přirážky (marže)? Je případně možné u každého zákazníka zvolit jiný přístup? Například, že když se bude jednat o plátce DPH, prodáme automobil normálně s 20 % DPH z celé ceny a když bude kupujícím neplátce, prodá automobil v režimu dle § 66 zákona o DPH?
Spoločnosť A (daňovník, ktorého hlavná činnosť spočíva v poskytovaní úverov) nadobudla dňa 17.5.2000 od spoločnosti B postúpením za dohodnutú cenu 30 000 € (menovitá cena=obstarávacej cene) pohľadávku (charakter istiny) voči spoločnosti C. Dohodnutá cena vo výške 30 000 € bola uhradená. Na spoločnosť C následne vyhlásil súd dňa 30.03.2001 konkurz. Spoločnosť A svoju pohľadávku riadne prihlásila na súde. Konkurz nie je do dnešného dňa ukončený. Pohľadávka je nepremlčaná. K pohľadávke v celkovej výške 30 000 € boli vytvorené opravné položky v 100% výške (t.j. 30 000 €). Prosím o usmernenie, či bude obstarávacia cena pohľadávky v celkovej výške 30 000 € daňovo uznaným výdavkom v prípade, že spoločnosť A sa rozhodne pohľadávku voči dlžníkovi C v konkurze ďalej postúpiť (v roku 2023) spoločnosti D za cenu 1 €?
Spoločnosť A (daňovník, ktorého hlavná činnosť spočíva v poskytovaní úverov) nadobudla dňa 7.2.2003 od spoločnosti B postúpením za dohodnutú cenu 50 000 € (menovitá cena=obstarávacej cene) pohľadávku (istina 40 000 + úrok 10 000) voči spoločnosti C. Dohodnutá cena vo výške 50 000 € bola uhradená. Spoločnosť A túto pohľadávku úročila a pohľadávka sa tak navýšila o úroky z omeškania v sume 2 000 €. Na spoločnosť C následne vyhlásil súd dňa 30.04.2003 konkurz. Spoločnosť A svoju pohľadávku riadne prihlásila na súde. Konkurz nie je do dnešného dňa ukončený. Pohľadávka je nepremlčaná. K pohľadávke v celkovej výške 52 000 € boli vytvorené opravné položky v 100 % výške (t.j. 52 000 €). Prosím o usmernenie, či bude hodnota pohľadávky v celkovej výške 52 000 € (istina, úrok + úroky z omeškania) daňovo uznaným výdavkom v prípade, že spoločnosť A sa rozhodne pohľadávku voči dlžníkovi C v konkurze ďalej postúpiť (v roku 2023) spoločnosti D za cenu 1 €?
Sme rozpočtová organizácia, ktorá organizuje kultúrne podujatie. Na podujatí bude vystupovať aj hudobná skupina so spevákom z Českej republiky. Vystúpenie skupiny zabezpečí česká sprostredkovateľská agentúra, ktorá má pridelené číslo registrácie dane z pridanej hodnoty v ČR. Zmluva bude uzatvorená medzi rozpočtovou organizáciou a českou sprostredkovateľskou agentúrou s platbou za vystúpenie na účet uvedený v zmluve. Je možné zapracovať do zmluvy dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (t.j., že zrážkovú daň nevyberie rozpočtová organizácia a umelci si tejto príjem zdania sami)? Môže takúto dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov uzatvoriť sprostredkujúca agentúra z ČR (za vystupujúcich umelcov, v tomto prípade hudobnú skupinu) s rozpočtovou organizáciou?
Ak je finančná zábezpeka definovaná ako : "zábezpeka vo výške rovnajúcej sa súčtu trojmesačného (3) Základného Nájomného podľa Nájomnej zmluvy, Odhadovaných Poplatkov za Služby, Odhadovaných Prefakturovaných poplatkov za služby a Marketingového poplatku, Odhadovaných Poplatkov za Služby pre Foodcourt a Odhadovaných Poplatkov za riad všetko vrátane DPH" a bude fakturovaná Nájomcovi.
Otázka je:
Ak je súčasťou "zábezpeky" aj (a) nájomné a (b) odhadované služby a (c) hnuteľný majetok, ako sa aplikuje DPH pre a, b, c.?
Ak kumulatívne slovo "zábezpeka" sa chápe tak, že pokrýva a, b, c , na takúto faktúru na "zábezpeku" sa aplikuje DPH?
Ak bude faktúra vystavená s titulom "zábezpeka" spolu s DPH (ako je požadované v zmluve o nájme) je možné získať vratku DPH (nie je to čistý cash flow mínus)?
Musím byť zamestnaný vo svojej s. r. o., ktorá poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej som odborným zástupcom, alebo stačí, keď mám uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, respektíve postačuje aj ústna dohoda?
Pre doplnenie konateľ nie je v pracovnom pomere /čiže nepoberá príjem za prácu podľa par.5/. Vyplácané sú mu iba dividendy z HV. Môže teda túto cestu /sídlo firmy - dom / vykazovať ako náklad? -------------------------------------------------------------------------------------- Cesta z práce domov ako náklad? ID: 4443 | vytvorené: 22.02.2023 | autor(i): Ing. Marián Drozdspäť VECNÉ POJMY: Nie sú priradené žiadne vecné pojmy. SÚVISIACE KATEGÓRIE: Cestovné náhrady Daň z príjmov Podvojné účtovníctvo Konateľ používa firemný automobil na pracovné cesty. Na tomto automobile dochádza aj z domu do práce a z práce domov, nakoľko ráno chodí na stretnutia a večer tiež príchácha neskoro. Je táto cesta z práce a do práce / bydlisko - uznaná ako daňový náklad? Evidencia pracovných ciest je na základe GPS . SÚVISIACE PREDPISY 595/2003 Z.z.: § 5 ods.3 Odpoveď Platnosť odpovede: 01.03.2023 - súčasnosť Z otázky vyplýva, že konateľ dochádza z domu do „práce“. Možno teda konštatovať, že konateľ poberá príjem za „prácu“, a to podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), a teda na účely tohto zákona je zamestnancom. Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Všeobecne platí, že cesta zamestnanca (vrátane konateľa) zo svojho bydliska do sídla firmy (a opačne) sa nepovažuje za pracovnú cestu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že z kontextu otázky možno vyvodiť, že zamestnanec (konateľ) používa vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely. Za takejto situácie ide o príjem (zdaniteľný príjem) zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.
Chcel by som sa poradiť ohľadom úročenia pôžičky konateľovi. Konateľovi bola poskytnutá pôžička (355/221). Následne chceme správne postupovať z hľadiska DPH, DzP a riešiť úročenie uvedenej pôžičky. Uvažujeme správne, ak:
1. uvedená pôžička bude bezúročná, tak spoločnosť si na riadku 110 DP k DzP zvýši základ dane, ale následne "darovaný" úrok je pre konateľa príjmom podľa § 5 a spoločnosť mu musí z uvedeného bezúročného poskytnutia pôžičky zradiť poistné a daň. V daňovom priznaní k DPH sa to v danom prípadne nerieši. Chápeme tomu správne?
2. uvedená pôžička bude úročená podľa úrokovej sadzby, napr. hypotekárneho úveru v čase poskytnutia pôžičky konateľovi. Následne na konci roka sa vypočíta úrok, ktorý sa zaúčtuje 355/662 a uvedie sa v daňovom priznaní k DPH ako oslobodenie od dane podľa § 39 na príslušnom riadku. Pre spoločnosť je to normálne daňový výnos, ktorý uvedie ešte aj v tabuľke pre kontrolované transakcie závislých osôb v daňovom priznaní DzP. Uvažujeme správne v 1. a aj v 2. prípade, resp. aký je spraný postup poskytnutej úročnej, resp. bezúročnej pôžičky spriaznenej osobe?
Je daná kúpnopredajná zmluva, ktorej predmetom je dodávka zariadení (hnuteľné veci), ktoré automatizujú sklad (skladá sa: hlavné zariadenie, terminály s čítačkou kariet, skenery...- t. j. hnuteľný majetok) a dodávka súvisiaceho riadiaceho systému (je to vlastne program na automatické riadenie skladu). Hardvér (hnuteľné veci) s programom tvoria jeden celok. Hardvér by nefungoval bez programu. Montáž zariadení a uvedenie do prevádzky je tiež vymedzený z zmluve v minimálnej sume. Cena hardvéru a softvéru v zmluve je zadaná spoločne. Dodávateľom je Maďarská Kft. A (platiteľ v HU), odberateľom je slovenská firma B (platiteľ v SK § 4). Montáž tovaru sa fyzicky vykoná na území SR a zabezpečuje ju Maďarská spoločnosť prostredníctvom vlastných zamestnancov. Zariadenia (hnuteľné veci) budú majetkom odberateľa. Na program bude platiť potom odberateľ licenčné poplatky. V tomto prípade podľa nás z hľadiska zákona o DPH ide o tovar s montážou podľa § 13 ods. 1 písm. b). Maďarská firma A nie je povinná registrovať sa pre DPH v tuzemsku podľa § 5, a dodávku tovaru s jeho montážou vykonanú na území SR fakturuje v cene bez DPH s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti pre firmu B podľa § 69 ods. 2. Maďarská firma A, aj keby sa registrovala podľa § 5, nemôže fakturovať túto dodávku so slovenskou daňou, lebo jej nevzniká daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1. Sú hore uvedené úvahy správne?
