Otázky a odpovede

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. Bolo potrebné, aby sa jeho zástupcovia zúčastnili testov na výrobkoch, ktoré si objednal. V súčasnosti po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal).

Náklady na ubytovanie v rokoch 2019-2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

Chcel by som sa informovať ohľadom starobného dôchodku a zápočtu odpracovaných rokov invalidného dôchodcu. Ak invalidný dôchodca nie je zamestnaný, nepracuje, je na úrade práce, počítajú sa mu roky, ktoré je ako invalidný dôchodca na úrade práce do odpracovaných rokov pre výpočet starobného dôchodku?

Je možné spracovanie účtovníctva firmy za celé účtovné obdobie, ktoré sa spracuje do 1 mesiaca, byť predmetom dohody o vykonaní práce?

Spoločnosť "A" platiteľ DPH kúpila helikoptéru od spoločnosti "B" platiteľa DPH z členského štátu FR za 500 000 EUR. Spoločnosť "B" vyhotovila 1. faktúru na 250 000 EUR dňa 08.06.2021 a 2. faktúru na 250 000 dňa 07.07.2021. Helikoptéra bola fyzicky prepravená na Slovensko dňa 15.07.2021, kedy bol vyhotovený aj preberací protokol. Za ktoré obdobie má spoločnosť "A" povinnosť urobiť tzv. samozdanenie?

Stav: Koproducent 1(ďalej ako K1) a koproducnet 2 (ďalej ako K2) uzavreli medzi sebou koprodukčnú zmluvu o vytvorení Audiovizuálneho diela /ďalej ako AVD). Zároveň K1 ako žiadateľ podpísal Zmluvu o poskytnutí dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu, na základe ktorej AVF refunduje 30 % vyúčtovaných oprávnených nákladov uznaných AVF. Vyúčtovanie predkladá žiadateľ v 3 častiach, t. j. K1 aj v mene K2 (auditované sú oprávnené náklady samostatne pre K1, samostatne auditované pre K2, predkladateľ žiadateľ). Vratky AVF posiela na účet žiadateľa, t. j. K1 jednou sumou A. Koprodukčné vklady: K1 finančná hotovosť. K2 finančná hotovosť Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – vlastný 1. Poskytnutá dotácia pre K1 a K2 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad B. Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – formou pôžičky od K1 2. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 ako splátku pôžičky , pre K1 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad 3. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 a použije ju na ďalšie financovanie AVD bez prísľubu vrátenia K2, ide o výnos, ktorý podlieha DPH (t.j. vystaví faktúru na vrátenú sumu y AVF + DPH) a podlieha dani z príjmu PO.

Daná je s. r. o., ktorej v roku 2019 prvý raz vznikla povinnosť auditu. Audit aj začal ešte v roku 2019. Audítori ale skončili svoju prácu až teraz, v lete 2021. Medzitým ale bolo podané DPPO aj účtovná závierka za rok 2019, keďže sme nechceli porušiť zákonné lehoty. Pochopiteľne, závierka neobsahovala správu audítora aj výročnú správu. Samotná účtovná závierka nebola schválená a ani dodatočne nebolo podané Oznámenie o schválenie účtovnej závierky, nakoľko audit ešte stále bežal a závierku nikto neschváli. Teraz nám audítori oznámili, že chcú zaktualizovať poznámky, výkazy a výročnú správu za rok 2019. Je tento postup správny? Napr. Finančná správa píše: Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku a po jej uložení v RÚZ zistí, že v zostavenej účtovnej závierke má významnú chybu a pristúpi k opätovnému otvoreniu účtovných kníh, potom do RÚZ uloží „novú“ zostavenú a schválenú riadnu účtovnú závierku najneskôr do 5 pracovných dní od jej schválenia (§ 23a ods. 6 zákona o účtovníctve), najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje (§ 23a ods. 7 zákona o účtovníctve). Teraz už prešlo viac ako jeden a pol roka od skončenia účtovného obdobia. Aj tak máme vypracovať kompletne novú závierku s celou dokumentáciou? Ako máme postupovať podľa zákona?

Občan z krajiny, ktorá nie je členom EÚ, umelec-ilustrátor, chce na Slovensku vykonávať slobodné povolanie na základe prideleného DIČ, bez živnostenského listu. Príjmy mu budú plynúť zo Slovenska, z krajín EÚ a USA na základe zmlúv o dielo, nakoľko bude pracovať "cez internet" zo Slovenska. Ako a kde sa tieto príjmy zdaňujú?

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

Chcela by som sa spýtať, ako postupovať v nasledovnom prípade: 1) Dodávateľ nevystavil v r. 2017 dobropis, v účtovníctve odberateľa je uvedené zaúčtované ako nevyfakturovaná dodávka. Je možné k takejto pohľadávke tvoriť daňovo uznateľnú opravnú položku v r. 2020 vo výške 100 %?

2) Odberateľovi boli v r. 2019 dofakturované služby za r. 2018 (účtovanie 311/428), ktoré mali byť podľa zmluvy splatné v r. 2018, avšak na faktúre sa uviedol dátum splatnosti v r. 2019 (14 dní odo dňa vystavenia fa). Ktorý dátum je rozhodujúci pre tvorbu OP? Ten zo zmluvy, alebo ten z faktúry? 

Vyplácam finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov zamestnankyni už niekoľko rokov. Za obdobie 03/2021 a 04/2021 som jej vyplatila FPnS pozadu, t.j. za 03/2021 v apríli a za 04/2021 v máji 2021. V májovej výplate som jej FPnS za 03/2021 aj 04/2021 zdanila a odviedla odvody do SP a ZP. Zamestnankyňa sa bráni, že som postupovala nesprávne, že som jej nemala nič zdaňovať ani robiť odvody, nakoľko si ona od 1.3.2021 nepodávala novú žiadosť o finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov. Tvrdí, že žiadosť o FPnS si podala v minulosti a vyššie uvedený postup na jej prípad neplatí. Má pravdu?