Otázky a odpovede

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na Slovensku vykoná betonárske práce na nehnuteľnosti v Nemecku. Dodáva teda služby podľa § 16 ods.1 zákona o DPH. Daň je teda splatná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Tieto služby fakturuje inej slovenskej s.r.o., ktorá je tiež platiteľom DPH na Slovensku. Ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku. Má byť takáto faktúra vystavená bez slovenskej DPH a s poznámkou, že ide o služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH? Alebo má byť v takejto faktúre uvedená aj poznámka "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v kompetencii slovenského Daňového úradu riešiť, či takáto DPH bola v Nemecku odvedená, respektíve, či sa tam jeden zo subjektov pri takomto obchode registroval za platiteľa DPH?

Spoločnosť mesačný platiteľ DPH v zdaňovacom období roka 2023 evidoval záväzky po splatnosti pri ktorých uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku. V príslušných zdaňovacích obdobiach uplatnil § 53b ods. 1 písm. a) a vrátil odpočítanú DPH daňovému úradu. S cieľom zmierlivého vyriešenia nárokov veriteľa uzatvoril dlžník písomne s veriteľom uznanie záväzku a dohodu o jeho zaplatení podľa § 323 Obchodného zákonníka. V dohode sú uvedené nasledovné body: bod 5. Touto Dohodou Dlžník v plnom rozsahu uznáva Dlh čo do dôvodu a výšky a týmto ho výslovne potvrdzuje, a to ku dňu podpisu tejto Dohody, a zaväzuje sa ho uhradiť Veriteľov spôsobom uvedeným v bodoch 6. a 7 bo 6. Zmluvné strany sa dohodli, že Dlh v celej výške bude uhrádzaný Dlžníkom Veriteľovi na bankový účet Veriteľa a to v splátkach vždy k danému dňu v mesiaci podľa nasledovného splátkového kalendára, navrhnutého Dlžníkom a akceptovaného Veriteľom. bod. 7 Každá jednotlivá Splátka sa považuje za uhradenú Dlžníkom Veriteľovi momentom riadneho a včasného (v súlade s uvedeným splátkovým kalendárom) pripísania sumy zodpovedajúcej plnej výške jednotlivej splátky na Účet veriteľa. Dlh sa považuje za uhradený Veriteľovi a splnený momentom, kedy celková suma Dlžníkom včas a riadne uhradených Splátok veriteľovi bude predstavovať 89 585,36 EUR. Dlh 89 585,36 EUR tvoria záväzky po splatnosti 100 dní a viac a súčasne záväzky po splatnosti menej ako 100 dní, plnenia z ktorých bola DPH odpočítaná. Podľa splátkového kalendára a splatnosti jednotlivých splátok je uzavretím tejto dohody celý dlh v lehote splatnosti. Môže v tomto prípade na základe uzavretej dohody dlžník považovať všetky záväzky, ktoré tvoria dlh 89 585,36 EUR za záväzky v lehote splatnosti a nárokovať si vrátenie DPH, ktorú v jednotlivých zdaňovacích odviedol dlžník daňovému úradu podľa § 53b zákona o DPH pred uzatvorením dohody? Môže dlžník z dlhu 89 585,36 EUR tvoriť pripočítateľné položky a upravovať základ dane k dani z príjmov podľa § 19 ods. 27 na základe splatnosti jednotlivých splátok splátkového kalendára?

Radi by sme Vás požiadali o radu pri dlhodobej MD/RD. Zc, ktorá je od 2009 na MD/RD. Je to učiteľka ročný nárok 45 dní.

1.   MD 23.5.2009-4.12.2009           RD   5.12.2009-30.6.2012
2.   MD 22.4.2013-15.12.2013         RD   16.12.2013-30.11.2015
3.   MD                ? – 25.7.2016       RD   26.7.2016-6.3.2018
4.   MD 7.3.2018-30.10.2018          RD   31.10.2018-21.92019
5.   MD 22.9.2019-16.52020           RD   17.5.2020-10.8.2022

Začiatok jednej materskej neviem dohľadať, nakoľko som prebrala mzdovú agendu po kolegyni, aj tieto podklady robila ešte ona. V roku 2022 si čerpala dovolenku 15 dní, dovolenka z roku 2023 (celých 45 dní), sa jej prenáša do ďalšieho roka. Chceli by sme jej preplatiť aspoň nejakú časť.

Nám to vyšlo, že by sme jej mohli preplatiť 24,5 dňa (dovolenka, do roku 2009) + z roku 2022, by sme jej preplatili 10 dní (mala nárok 30 dní, čerpala 15 dní a 5 by jej prepadlo).

Prosím, vedeli by ste nám s tým pomôcť, či to je takto správne?

Prosím o vyjadrenie k nasledovnej situácii: Spoločnosť sa zaoberá potlačou textilu. Zákazník jej dodal 6 ks tričiek, ktoré mala potlačiť podľa požiadaviek zákazníka. Pri potlači však došlo k znehodnoteniu tričiek, dodávateľ svoju chybu uznal. Službu potlače zákazníkovi nefakturoval. Následne však zákazník požaduje od dodávateľa náhradu za 6 ks tričiek, ktoré boli znehodnotené (zákazník žiada uhradiť nákupnú cenu tričiek). Ako má v tomto prípade dodávateľ postupovať? - Vystaviť dobropis (tričká neboli fakturované, takže nemáme ho vystaviť k akej faktúre)? - účtovať cez interný doklad len na základe reklamácie? Použiť účtovný zápis 548/325? Je to daňovo uznaný výdaj firmy? - je uvedený prípad predmetom DPH?

Potrebujem zaúčtovať spotový obchod od AKCENTA CZ. 1. Účtovný prípad - bankový výpis: MD315/DAL221 2. Účtovný prípad - doklad o vykonaní spotového obchodu: MD321/D315 Základné údaje o firme, ktorá vykonáva takýto spotový obchod: slovenská firma: SRO, platca DPH, vedie podvojné účtovníctvo Mňa zaujíma toto: 1. Dňa 22.06.2023 mi z bankového účtu vedeného v domácej mene: EUR - odíde suma (presuniem ju) vo výške: 4.464,96 eur t.j. na účet, ktorý mám zriadený v akcente cz. Akcenta CZ odo mňa akože tých 4.464,96 eur nakúpi a predá mi poľské zlote (PLN). Kurz mi ponúkne svoj - individuálny: 4,418 a ja tie nakúpené poľské zloté (PLN) v hodnote: 19.726,21 PLN použijem dňa 22.06.2023 na úhradu došlej zálohovej faktúry, ktorú zaevidujem do zálohových faktúr na účet 314 Účtovanie: prevod z účtu EUR na účet AKCENTA: MD315/D221 – účet 315 vediem aj v EUR aj v PLN a zaevidujem zálohovú faktúru do programu na účet 314 – kurz na zálohovej faktúre, ktorú uhrádzam dávam taký, aký mi poskytuje v ten deň (22.06.2023) AKCENTA: 4,418 – na základe dokladu o vykonaní spotového obchodu, čiže zálohovú faktúru zaevidujem ako: 19.726,21 PLN, kurz: 4,418 – 4.464,96 eur 2. Následne mi Akcenta CZ doručí v ten istý deň 22.06.2023 - doklad o vykonaní spotového obchodu, kde nakupujem poľské zloté 19.726,21 PLN kurzom: 4,418 a predávam eurá: 4.464,96 eur Účtovanie: MD314/D315 – oba účty vediem aj v EUR aj v PLN 3. Dňa 28.07.2023 mi dôjde tovar aj s ostrou vyúčtovacou došlou faktúrou od poľského dodávateľa platcu DPH v Poľsku na celkovú sumu: 19.726,21 PLN, čiže na toľko, koľko bola zaplatená predfaktúra. Faktúru účtujem na účty: 504/321, 343/343 pričom na DPH použijem kurz predchádzajúci dátumu vystavenia faktúry a na účtovný prípad (na celkovú sumu na faktúre: 19.726,21 PLN) použijem v zmysle zákona o účtovníctve §24 ods. 6 – kurz v čase poskytnutia preddavku, v mojom prípade kurz ponúknutý AKCENTIOU: 4,418 a interným dokladom urobím zápočet: 321/314. Z titulu zaplatenia preddavku mi nevznikne na faktúre žiadny kurzový rozdiel. Je takého účtovanie správne, alebo je potrebné na došlú faktúru 321 – použiť kurz rovnaký ako používam na DPH a pri zápočte s AKCENTOU 321/314 mi potom má vzniknúť kurzový rozdiel? A je celkový postup účtovania spotového obchodu v poriadku? Vďaka.

Ako mám zaúčtovať poskytnutý nenávratný finančný príspevok na kapitálové výdavky, ktoré obec dostane na základe zmluvy o poskytnutí finančného príspevku uzatvorenej medzi obcou a miestnou akčnou skupinou. MAS získala tento príspevok na základe zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku v zmysle zákona o príspevku z EŠIF a následne nám zaslala finančné prostriedky na financovanie projektu. Chcem sa spýtať, akú mám použiť ekonomickú klasifikáciu a kód zdroja. 

Ako zaúčtovať monitoring osobných vozidiel, ktoré sú v majetku obce? 

GPS systém je namontovaný na 3 vozidlá  v celkovej sume 565 eur a je prenosný aj na iné vozidlo . Fakturovali nám jednorazovo za monitoring osob.vozdidla ( 565 eur), kniha jázd, Lokalizácia, Dallas kluč - služ. vozidlá GPS a potom nám chodia ešte mesačné faktúry za pristup na server VSU Truck  v sume 21,60 eur.

V rámci projektu EÚ sme dostali financie na výstavbu penziónu s wellnesom. V projekte máme presne zadefinované, že sauna, vírivka, ochladzovacia nádrž a ratanový nábytok máme zaradiť spolu na účet 022 - samostatné hnuteľné veci. To znemená, že nemôžeme zaradiť zvlášť saunu ako technické zhodnotenie budovy, vírivku zvlášt a atď. Ako by teda bolo správne zaradiť do odpisovej skupiny tento majetok: 1/ zaradiť ho do odpisovej skupiny 6 , ako stavbu alebo 2/ do odpisovej skupiny 2 ako ostatné stroje a zariadenia? 

Slovenská spoločnosť pracuje na zákazkách v Nemecku, pre nemecké spoločnosti. Konateľ spoločnosti a spoločník v jednej osobe chodí väčšiu časť roka do Nemecka (kontrola, práca, podpisovanie kontraktov a pod.). Za tieto cesty si inkasuje cestovné náhrady. Cesty presahujú viac ako 183 dní. Má nárok na cestovné náhrady a sú daňovo uznané, ak väčšiu časť roka strávi konateľ spoločnosti a spoločník v zahraničí (Nemecku)? Vzniká slovenskej spoločnosti stála prevádzkareň v Nemecku za týchto podmienok, resp. za akých podmienok jej vznikne?

Ako sa vypočíta doplatok do minimálnej mzdy pre dohodárov, ak sú odmeňovaní mesačnou odmenou? Sleduje sa pri dohodároch vždy len dodržanie minimálnej hodinovej mzdy vzhľadom na počet odpracovaných hodín (t. j., či dostal min. 4,023 € za hod.) alebo sa sleduje minimálna mesačná odmena 700 €. Pokiaľ by sa malo vychádzať z minimálnej mesačnej mzdy, akým spôsobom (nakoľko na dohodárov sa nevzťahuje § 85 Zákonníka práce).