Otázky a odpovede

Sme spoločnosť, ktorej účtovným obdobím je hospodársky rok končiaci 30. 6. 2011. Pri zostavení daňového priznania k dani z príjmov môžeme ešte považovať zrážkovú daň z bankových úrokov, resp. jej časť za preddavok na daň z príjmov, alebo si už o sumu zrážkovej dane z úrokov nemôžeme znížiť výslednú daňovú povinnosť?

V tomto roku platíme viacerým organizáciám členské príspevky. Ako ich máme posudzovať pre účely dane z príjmov právnických osôb? Sú pre nás všetky daňovo uznateľné?

Je možné pracovnú zdravotnú službu (PZS) vykonávanú lekárom s licenciou „pracovné lekárstvo" zahrnúť pod § 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p (ďalej len „zákon o DPH")   a chápať  PZS  ako  službu oslobodenú od DPH? Ust. § 29 zákona o  DPH ďalej uvádza, že od DPH sú oslobodené aj služby priamo spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V prípade, že spoločnosť poskytujúca PZS rozpočítava na jednej faktúre samostatné položky – preventívne prehliadky, výjazd lekára a dopravné náklady – ide  v tomto prípade o služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (výjazd lekára, dopravné náklady)?

V prípade, že slovenská spoločnosť bude poskytovať PZS aj do iného členského štátu EÚ, je povinná registrovať sa pre IČ DPH, podľa § 7a  zákon o DPH?

Spoločnosť vykonáva činnosť záložne, kde poskytuje za založenú vec peniaze a pri vyzdvihnutí založenej veci musí záložný dlžník zaplatiť úrok. Počíta sa tento úrok do obratu DPH, nakoľko je v § 4 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v z. n. p. uvedené, že tieto výnosy (príjmy) sa do obratu nezahŕňajú, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby?

Môže pracovať zamestnanec na pracovisku sám? Ak môže, kto a ako často ho má kontrolovať aby boli splnené požiadavky BOZP? Čo je odlúčené pracovisko (podľa zákona, vyhlášky a nariadenia vlády)?

Spoločnosť s ručením obmedzeným, platiteľ DPH kúpila stavebný pozemok od obce. Obec mu vystavila faktúru na predaj pozemku aj s vyčlenením DPH na faktúre. Faktúra obsahuje aj IČ DPH predávajúceho. Keďže spoločnosť, ktorá  kúpila pozemok a má daňový doklad, môže si uplatniť DPH naraz v daňovom priznaní v danom mesiaci, kedy nastane predaj? Má spoločnosť  nárok na vrátenie DPH?

Pre účely podnikania plánujeme kúpiť starší rekreačný objekt. K chate patria aj priľahlé pozemky mimo zastavaného územia obce (7 parciel). Spolu s dodávateľom nie sme si istí, aký postup je správny z hľadiska DPH vo veci zdanenia pozemkov. V prípade pozemku, na ktorom stojí chata sa môže dodávateľ v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") rozhodnúť, či daň uplatní alebo nie. Podotýkam, že obaja sme platitelia DPH. Problematické sú ďalšie, menšie pozemky. V  liste vlastníctva sú evidované ako "zastavané plochy a nádvoria", pričom v riadku spôsob využitia je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti. Podľa informácií dodávateľa ide o vodovodnú, kanalizačnú, káblovú, telefónnu prípojku, transformátor, prístupové cesty a vodojem s oplotením. Za túto kategóriu pozemkov dodávateľ platí aj daň z nehnuteľností. V Metodickom pokyne k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38 zákona o DPH vydanom Daňovým riaditeľstvom SR sú uvedené  definície pojmov stavba a stavebný pozemok. Stavba na účely zákona o DPH nie je definovaná. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v .z n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") v § 119 ustanovuje, že veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.  Stavebným pozemkom sa podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)  v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V územnom pláne zverejnenom na stránke obce je predmetná lokalita označená ako oblasť rekreácie a športu – súčasný stav. Na základe uvedených informácií vidno určitý nesúlad predpisov upravujúcich túto problematiku. Je zrejmé, že na pozemkoch umiestnené inžinierske stavby nespĺňajú podmienku pevných základov, možno len v prípade vodojemu. Podľa definície stavebného pozemku by mohlo ísť o stavebný pozemok, keďže je v územnom pláne zahrnutý v jestvujúcej oblasti rekreácie a športu (ale bez presného určenia parciel, v mierke 1:20000). Teda nič nebráni budúcej zástavbe. Možno na upresnenie by postačovalo vyjadrenie obce. A nakoniec, pojem stavebný pozemok nie je totožný pre účely dane z nehnuteľností, kde sadzby sú nepomerne vyššie.

Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. V rámci úpravy základu dane 2010 zvýšila základ dane o daňovú zostatkovú cenu tohto vyradeného majetku a upravila základ dane aj o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou  a účtovnou zostatkovou cenou tohto vyradeného majetku. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Je možné posúdiť tento príjem roku 2011 od poisťovne ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 17 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z .n. p. a znížiť základ dane 2011 vo výške daňovej zostatkovej ceny majetku (ak bola náhrada vyššia ako bola táto daňová zostatková cena) alebo znížiť základ dane 2011 vo výške prijatej náhrady (ak bola náhrada nižšia ako daňová zostatková cena  majetku)?

Česká firma s českým DIČ si objednala u slovenskej spoločnosti jednorazový prenájom miestnosti. Ako sa má vystaviť odberateľská faktúra? Treba ju vystaviť so slovenskou DPH?

Môže si účtovná jednotka, účtujúca v sústave podvojného účtovníctva pridávať účty hocikedy podľa vlastného uváženia? Dovoľuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.  kedykoľvek meniť - pridávať účty?