Otázky a odpovede

Ak fungujúca spoločnosť, platiteľ DPH vloží časť svojej spoločnosti formou nepeňažného vkladu do základného imania a tým vznikne spoločnosť (100% dcéra spoločnosti), považuje sa takáto transakcia za dodanie tovaru a služby, alebo je to oslobodené podľa §10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?  Daňový úrad vzniknutú spoločnosť registroval pre DPH, nie však dňom vkladu. Prepáčte, ale nemám v tom úplne jasno, tak si to chcem ešte prekonzultovať. DR SR mi dalo stanovisko: "Predmet každého nepeňažného vkladu sa posudzuje samostatne. Podľa ustanovenia § 59 Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť, teda majetok, ktorý je oceniteľný peniazmi. Predmetom nepeňažného vkladu môžu byť hnuteľné veci, nehnuteľnosti, podnik alebo jeho časť, nehmotný majetok (práva k nehmotným statkom, ako aj záväzkové právo, pohľadávka, obchodné podiely, cenné papiere, a pod.). Poskytnutie nepeňažného vkladu vo forme nehnuteľnosti sa považuje za dodanie tovaru (§ 8 zákona o DPH) alebo dodanie služby (§ 9 napr. prevod práva k nehmotnému majetku) za protihodnotu, s výnimkou prípadov uvedených v § 10 zákona o DPH. V súvislosti s § 4 ods. 6 sa platiteľom DPH zo zákona stáva aj PO alebo FO, ktorá nadobudla v tuzemsku podnik alebo časť podniku a to v súlade s § 476 až 488 Obchodného zákonníka, dňom jeho nadobudnutia."

Je správny postup odpočítania DPH pri preprave tovaru z Európskej únie, ktorú zabezpečuje pre  slovenskú spoločnosť - platiteľa DPH, tuzemský prepravca a následne ju slovenskej spoločnosti fakturuje s DPH? Uvedený tovar sa používa na podnikateľské účely.

Hlavná kontrolórka obce zistila, že zamestnanec obce má neoprávnene priznanú 6. platovú triedu s prevahou fyzickej práce. Dôvodom neoprávnene priznanej platovej triedy je, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre priznanie danej platovej triedy. Menovaný zamestnanec má len základné vzdelanie, ktoré nie je postačujúce  na priznanie 6. platovej triedy. V osobnom spise nemá založený žiadny doklad a obec nemá vedomosť o žiadnej výnimke zo zákona, ktorá by povoľovala menovanému priznať túto platovú triedu. Navrhované riešenie obece je rozviazať s menovaným pracovný pomer, podľa zákona 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p.  Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) tohto zákona, zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

Obec vykonáva hospodársku činnosť - prevádzkuje  hostinec a obchod s rozličným tovarom. ch pracovná doba je nasledovná.   V obchode je  týždenný pracovný čas 37,5 h od pondelka do soboty. Voľno majú v štvrtok a v nedeľu.  V hostinci  týždenný pracovný čas predstavuje 37,5 h  od pondelka do nedele, okrem štvrtka.  Za predchádzajúceho vedenia obce boli predavačky odmeňované  mzdou 130 € ako základ + 5% z tržieb a príplatok za sobotu a nedeľu. Ako postupovať pri odmeňovaní predavačiek? Je postup obce správny? Aká mzda prislúcha predavačkám?

Fyzická osoba v  roku 2007 zdedila poľnohospodárske pozemky, ktoré  v máji 2011 predala. Má povinnosť zaplatiť daň z príjmov?

Akciová spoločnosť v SR  vložila finančné prostriedky ako tichý spoločník  do spoločnosti s ručením obmedzeným v ČR (spoločnosti sú prepojené personálne - nie majetkovo!). Česká spoločnosť vykázala  v roku 2010 zisk. Z čistého zisku prislúcha podľa zmluvy o  tichom spoločenstve  akciovej spoločnosti  85 %-ný podiel.  Česká spoločnosť  plánuje podiel na zisku vyplatiť slovenskej akciovej spoločnosti. Predtým však zrážkovo zdaní podiel 15%-nou sadzbou dane. Tento prípad sa zaúčtuje na účet 315/665. Je tento   výnos  súčasťou základu dane  akciovej spoločnosti a zrážkovú daň zrazenú  v ČR si akciová spoločnosť započíta v daňovom priznaní za rok 2011, resp.  sa má riadiť podľa  §12 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.?   V prípade, že sa tichý spoločník rozhodne neinkasovať zisk, ale navýšiť svoj vklad o prislúchajúci podiel zisku, je tento zisk tiež predmetom dane z príjmu ?

Komu a s akým dátumom treba vystaviť faktúru za služby vykonané v súvislosti so skončením podnikateľskej činnosti SZČO - zomrelého lekára.  Práce "po smrti" zahrňali  korešpodenciu s partnerom a štátnymi inštitúciami, spracovanie miezd, odhlásenie  zo Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, vyhotovenie štvrťročného prehľadu, ročné hlásenie daňovému úradu, oznámenie o dani z motorvých vozidiel, spracovanie mimoriadnej účtovnej závierky, a podobne. Spracované dokumenty prevzal manžel zosnulej.

Spoločnosť s ručením obmedzeným  má zamestnanca na pracovný pomer s pravidelným mesačným príjmom 800 eur,  ktorý je  zároveň aj jej konateľom a na základe mandátnej zmluvy má pravidelnú mesačnú odmenu vo výške 500 eur. Vymeriavací základ zamestnanca na poistné do Sociálnej poisťovne  je 800 eur a vymeriavací základ organizácie je vymeriavacím  základom  zamestnanca, čiže rovnako  800 eur.  Vymeriavací základ tej istej fyzickej osoby, je v úhrne maximum, čiže 1 116,75 eur  alebo 2 978 eur, takže z odmeny za prácu konateľa  vymeriavací  základ je 1116,75-800=316,75 eur.  Je tento  vypočítaný vymeriavací základ zamestnanca aj vymeriavacím základom zamestnávateľa, alebo vymeriavací základ zamestnávateľa sú sumy 800 eur a 500 eur, nakoľko aj keď ide o tú istú osobu má uzatvorené dva zmluvné vzťahy, ktoré zakladajú právo na pravidelný mesačný príjem? Bolo by to v podstate pre firmu diskriminačné, lebo by  za toho istého človeka odvádzala viac ako maximum,  t.j. 800+500=1 300 eur.  Aký bude postup, ak konateľ ku svojej pravidelnej mesačnej odmene, ktorú dostáva na základe mandátnej zmluvy dostane aj jednorazovú odmenu na základe uznesenia valného zhromaždenia  v mesiaci máj 2011 vo výške 5 000 eur.  Aké sú potom vymeriavacie základy konateľa a organizácie?

Spoločnosť vkladá časť podniku do novozaloženej spoločnosti (obe sú akciové spoločnosti). Z pohľadu DPH túto problematiku rieši § 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a nepovažuje sa to za dodanie. Spoločnosť, do ktorej bol vklad vložený,  sa stáva platiteľom dňom nadobudnutia časti podniku. Treba dávať oznámenie daňovému úradu,  resp. musia niečo doložiť obe spoločnosti?  Čo je najdôležitejšie pri takejto transakcii z pohľadu DPH a dane z príjmov?

Som riaditeľkou dvojtriednej MŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a za funkciu riaditeľky v súčasnej dobe dostávam sumu 36,50 eur. Keďže na podobnú problematiku ste už vo vašom časopise odpovedali, dozvedela som sa, že pokiaľ je riaditeľka zaradená v deviatej platovej triede, najnižšia suma príplatku za túto funkciu je 61,50 eur, čo je aj môj prípad. V predchádzajúcich rokoch som za funkciu poberala len 600 SKK. Až na moju urgenciu mi bol príplatok upravený na súčasných 36,50 eur.

Je možné aj spätné dorovnanie do sumy 61,50 eur pre mňa za vlaňajší rok, keďže príplatok za riadenie je nárokovateľnou položkou platu a ja som bola nesprávne zaradená do tabuľky v štvrtom stupni riadenia a nie v stupni 2a ?