Otázky v kategórii: Odpadové hospodárstvo

Daňovník bol k 1. januáru 2008 vlastníkom pozemku evidovaného na správe katastra ako vinica, parcelné č. 8880/1 vo výmere 1 152 m². Za tento pozemok správca dane vyrubil daň, ktorú daňovník aj zaplatil. V priebehu roka 2008 bolo správcovi dane doručené stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť v decembri 2007. Stavebným povolením bola povolená stavba na pozemku vedenom na liste vlastníctva ako vinica vo výmere 1 152 m². Obvodný pozemkový úrad vydal rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy o výmere 52 m², ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2007. Na základe uvedeného správca dane predvolal daňovníka na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie daňovník podal v novembri 2008, kde uviedol stavebný pozemok vo výmere 1 152 m². Správca dane mu dodatočným platobným výmerom vyrubil na rok 2008 rozdiel dane, ktorý však daňovník odmieta zaplatiť a žiada, aby mu bola daň za stavebný pozemok vyrubená len za tú časť parcely, ktorá bola vyňatá z pôdneho fondu (t. j. 52 m², pretože parcela má pridelené samostatné číslo) a zostávajúcu časť pozemku na parcele č. 8880/1 žiada zdaňovať ako vinicu aj naďalej. Postupoval správca dane na rok 2008 správne?

Zaujíma nás stanovisko týkajúce sa vlastníctva schátralej stavby, ide o časť existujúceho pôvodne rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom a príslušenstvom v roku 1979 vyvlastnená v prospech Slovenskej socialistickej republiky v správe MNV L. pre výstavbu obchodného strediska, ktorá bola pojatá do plánu na uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva. Po uskutočnení výstavby obchodného strediska bolo toto stredisko hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 11. 1988 medzi MNV L. a Jednotou SD, P. odovzdané do vlastníctva Jednoty SD, P. Hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 10. 1988 medzi ONV P. a Jednotou SD, P. bolo zriadené pre Jednotu SD, P. právo trvalého užívania pozemku, na ktorom bolo vybudované obchodné stredisko.

Na uvedenom pozemku ale zostala časť stavby rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom vyvlastnená pre výstavbu obchodného strediska. Predmetný pozemok si Jednota SD, P. v roku 2003 majetkoprávne vysporiadala do vlastníctva kúpnou zmluvou uzavretou medzi SR zastúpenou OÚ v P. bez ťarchy existujúcej časti stavby rodinného domu.

Časť rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom určeným pre výstavbu obchodného strediska v roku 1979 predmetom vyvlastňovacieho konania sa do toho času na pozemku nachádza, nie je v katastri nehnuteľností evidovaná, či už ako stavba alebo ťarcha na pozemku, a ani nebola predmetom prevádzaných nehnuteľností, či hospodárskej zmluvy alebo kúpnej zmluvy. Stavba sa nachádza na verejne prístupnom pozemku, je v zlom technickom stave a ohrozuje život a zdravie osôb, preto je nevyhnutné nariadiť jej odstránenie.

Sme výrobca vyhradeného výrobku pre obaly, avšak existuje aj výrobca vyhradených výrobkov podľa § 27 ods. 7 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. O akého výrobcu ide a kedy môže vzniknúť povinnosť registrovať sa ako výrobca podľa uvedeného ustanovenia? 

Právnická osoba vykonávala v roku 2008 podnikateľskú činnosť. Za rok 2008 zaplatila daň zo stavieb. Koncom roka 2008 uzatvorila kúpnu zmluvu s ďalšou právnickou osobou, ktorej odpredala celý majetok. Kúpna zmluva bola uzatvorená koncom decembra 2008, ale vklad v katastri bol povolený až 2. januára 2009. Správca dane vyrubil na rok 2009 daň z nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi, pretože podľa právneho stavu bol k 1. januáru 2009 vlastníkom majetku pôvodný vlastník. Nový vlastník žiada, aby daň z nehnuteľností bola už na rok 2009 vyrubená jemu a to najmä z dôvodov, že daň z nehnuteľností chce započítať pri dani z príjmov do výdavkov, ale aj preto, že z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci má právo na úžitky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti od 1. januára 2009. Správcovi dane nový vlastník (kupujúci) tvrdí, že za nehnuteľnosti, ktoré tiež k takémuto dátumu kúpil, a ktoré sa nachádzajú na území iných správcov dane, mu uvedené skutočnosti akceptujú. Mohol správca dane vyrubiť daň na rok 2009 už novému vlastníkovi, keď k 1. januáru 2009 nebol ako vlastník vedený na liste vlastníctva v katastri?

Ak porovnáme § 10 ods. 3 písm. b) a § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. pre správcu dane nie je jednoznačné pre vyrubenie dane, čo je pozemkom a čo je stavbou.

Podľa § 77 ods. 2  písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p.  (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať, alebo užíva nehnuteľnosť. Je na základe uvedeného ustanovenia každý spoluvlastník, vlastník, užívateľ, ktorý nie je prihlásený k trvalému alebo prechodnému pobytu v obci povinný platiť poplatok?

Môže byť obec sankcionovaná (napr. pri kontrole NKÚ) za nevyznačenie právoplatnosti na rozhodnutiach o vyrubení miestnych daní a poplatkov? Ide o zákonnú povinnosť? Je nutné aj vyznačenie vykonanej finančnej kontroly na týchto rozhodnutiach?

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď.

1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt?

3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?

Účtovanie opravnej položky k nedokončenému dlhodobému hmotnému majetku Obec v r. 2010 a v r.2011 dostala dotáciu z Environmentálneho fondu na technickú rekultiváciu skládky odpadu, ktorú vedie na účte 042, obec disponuje stavebným povolením na rekultiváciu skládky. Od r. 2011 obec o dotáciu na uvedenú skládku nepožiadala a v budúcnosti /rozpočtové obdobie 2015 – 2017/ sa neplánuje uskutočniť žiadna investícia na skládke /nedostatok finančných prostriedkov, iné priority obce/, je predpoklad ťažkostí pri kolaudácii, nakoľko pod skládkou sa nachádzajú aj pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve obce. O skládku sa obec nestará, pozemky pod skládkou zarastajú. Audítorská správa za rok 2013 upozorňovala obec na vysoký stav nedokončených investícií na účte 042. Z týchto dôvodov, obec k 31. 12. 2014 sa rozhodla vytvoriť opravnú položku k uvedenej nedokončenej investície vo výške 25 % vynaložených finančných prostriedkov, opravná položka vypočítaná z predpokladaných odpisov za päť rokov (20 rokov odpisovania). Zaúčtovanie opravnej položky: 558 / 091 091 / 658 Bolo rozhodnutie účtovnej jednotky správne a má pokračovať v tvorbe opravnej položky aj naďalej?

Spoločnosti, ktorá vykonáva nákladnú dopravu, bolo odstavené auto z diaľnice za účelom zistenia jeho hmotnosti. Merania potvrdili nadváhu. Spoločnosť musela vyplatiť správny poplatok za meranie a poplatok za nadváhu. Toto vyplatila spoločnosti, ktoré tieto merania prevádza. Obdržala o tom faktúru, kde sú rozpísané sumy a tiež sú tieto sumy navýšené o DPH (meranie robí spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH). Je tento výdavok považovaný za službu alebo je to "pokuta"? Ako správne tento výdavok zaúčtovať? Je to výdavok uznateľný za daňový výdavok?