Otázky a odpovede

Podnikateľ  - platiteľ  DPH tankoval v septembri tohto roku, t. j. 2011, trikrát PHL v Českej republike. Ako možno zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve tieto výdavky, keď podnikateľ  nepožiadal o vrátenie DPH? NIe je mi jasný § 19 ods. 3 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Čítala som aj o určitých limitoch? Môžete mi to vysvetliť?

Je potrebné aby zamestnávateľ zabezpečil vstupnú lekársku prehliadku aj pracovníkom, s ktorými uzavrel dohodu o vykonaní práce?(Otázka  je smerovaná na pracovníkov, ktorí pracujú so zobrazovacími jednotkami.)

Spoločnosť obstarala fotovoltaickú elektráreň (FTVE) formou lízingu a čiastočne z vlastných zdrojov.  Na aký účet možno zaradiť FTVE a do akej odpisovej skupiny patrí FTVE? Ako daňovo a účtovné odpisovať  tento dlhodobý majetok, keď časť bola obstaraná na lízing a časť z vlastných zdrojov. Treba  každú časť elektrárne zaradiť samostatne a odpisovať podľa zákona, t.j. lízing odpisovať ako prenajatý majetok a časť obstaranú z vlastných zdrojov odpisovať ako vlastný majetok?

Sme štátna rozpočtová organizácia a nevieme ako máme správne postupovať v oblasti účtovania pri vyradení pozemku z dôvodu predaja.

Vodiči motorových vozidiel v našej účtovnej jednotke – štátna rozpočtová organizácia – nakupujú pohonné látky (PHL) na karty. Faktúru za nákup PHL prijmeme až nasledujúci mesiac. Postupujeme správne, ak účtujeme o ceninách pri nákupe blokov a súčasne účtujeme o nevyfakturovaných dodávkach?

Otázka sa vzťahuje na prenájom priestorov v základnej škole, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.  Môže obec príjem za prenájom použiť len na bežné výdavky základnej školy, alebo aj na iné bežné výdavky obce. Na prenesený výkon štátnej správy (ZŠ) má pridelené finančné prostriedky z Ministerstva financií SR prostredníctvom KŠU.

Na akú podpoložku rozpočtovej klasifikácie účtovať výdavky vynaložené na ročný prístup k vzdelávacím materiálom, ktoré sú umiestnené na webe?

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

Za akých podmienok môžem stornovať pokladničný doklad, napr. zákazník si kúpi tovar, ktorý  chce vymeniť za iný rozmer.  Možno urobiť storno na pôvodný tovar a nablokovať nový? Obchodník nemá iný rozmer na zámenu za pôvodný - možno stornovať a vrátiť peniaze?  Zákazník kúpil paletu cementu a ostali mu 4 vrecia – možno tovar stornovať a vrátiť peniaze? Je nutné, ak stornujem tovar, aby bol zaevidovaný k stornovanému dokladu aj doklad o kúpe tovaru?  Musím uvádzať dôvod storna (reklamácia, zámena...)?