Otázky a odpovede

Česká firma bude zamestnávať (pracovná zmluva) na Slovensku dvoch zástupcov v oblasti reklamy- fyzické osoby, Slovákov, s bydliskom a rodinnými zväzkami na Slovensku (daňoví rezidenti SK). Predmetom činnosti zástupcov v oblasti reklamy bude:

• starať sa o existujúcich zákazníkov prostredníctvom reklamy
• vyhľadávať nových zákazníkov prostredníctvom reklamy
• propagovať danú radu produktov, propagovať firmu
• rozdávanie letákov • zastupovať firmu na prednáškach .

V ich zmluve je uvedené, že táto činnosť nezahŕňa vyjednávanie/prerokovávanie obchodných podmienkach predaja výrobkov ani vyjednávanie o zmluvných podmienkach. Keď slovenský zákazník (podnikateľ) má záujem o firmu/produkty, uzavrie s českou firmou rámcovú zmluvu (je podpísaná v ČR konateľom firmy), registruje sa na CZ webových stránkach, prostredníctvom ktorých bude objednávať aj jednotlivé produkty, resp. s CZ kontaktnými osobami bude (ktorí sú uvedení na CZ stránkach) vyjednávať zmluvné podmienky/ prerokovať zmluvy. Jednotlivé objednávky budú v ČR zabalené a odoslané na Slovensko prostredníctvom poštovnej prepravy. SK zástupcovia v oblasti reklamy budú pracovať najmä na území SK. CZ firma nebude mať na území SK žiadnu kanceláriu alebo iné trvalé miesto na výkon činnosti. V tomto prípade podľa nás by nevznikla „agentská stála prevádzkareň“ na účely z dane z príjmov. Prosím potvrďte, či tento náš názor je správny, resp. či vzniká alebo nevzniká „agentská stála prevádzkareň“ ?

Jsme slovenská firma, s.r.o., plátce DPH, nakupujeme a dále prodáváme různé zboží firmám, vždy s DPH. Aktuálně máme odebírat několik použitých automobilů od slovenské firmy, neplátce DPH. Můžeme tyto automobily dále prodávat bez DPH, resp. dle § 66 zákona o DPH , kdy se DPH odvede jen z přirážky (marže)? Je případně možné u každého zákazníka zvolit jiný přístup? Například, že když se bude jednat o plátce DPH, prodáme automobil normálně s 20 % DPH z celé ceny a když bude kupujícím neplátce, prodá automobil v režimu dle § 66 zákona o DPH?

Ako sa týka § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. spoločnosti, ktorá balí a predáva platiteľom dane čaje, ktoré obsahujú rastliny ako napr. mäta, sladké drievko a pod., t.j. položky kapitoly 12 Spoločného colného sadzobníka.

Obdrželi jsme (naše organizační složka na Slovensku) výsledek 2014 ročního zúčtování od pojišťovny Dôvera. Jakým způsobem má být tento výsledek zúčtování zpracován? Projít výplatní páskou našeho zaměstnance nyní v 2015 v nejbližších mzdách? Jaké jsou lhůty pro zpracování/vypořádání? A účtovat předpokládám standardně, část zaměstanvatele do nákladů 524/336 a část zaměstnance odpočtem z jeho výdělku 331/336? V ČR roční zúčtování nemáme, čili omluva za pravděpodobně velmi triviální dotaz.

Naša organizácia (príspevková org. mesta) v zmysle novelizácie ZP uplatňuje u niektorých zamestnancov režim prekážky na strane zamestnávateľa s poskytovaním 80 % mzdy. Otázka znie, či v takom prípade zamestnanec má byť k dispozícii zamestnávateľovi, ak ho vyzve, aby sa dostavil do práce, resp. či takýto zamestnanec, ak v dobe poberania 80 % mzdy opustí republiku, nemusí požiadať o čerpanie dovolenky?

Zamestnanec ukončil pracovnú neschopnosť a neprišiel do práce a ani si nenahlásil dovolenku. Dostal absenciu v práci (dva dni). Je potrebné túto absenciu nahlasovať príslušnej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni?

1. Učiteľ náboženskej výchovy na skrátený úväzok 2h/týždenne, pracuje na dvoch školách. Ide o jeho prvé zamestnanie v školstve. Kto je povinný zaradiť ho do adaptačného vzdelávania? Patrí mu príplatok začínajúceho pedag. zamestnanca, aj keď nebude zaradený do adaptačného vzdelávania? Patrí mu príplatok na oboch školách?

2. Začínajúci učiteľ je prijatý na PP na zástup počas PN (asi 1 mesiac), bude prijatý ako nekvalifikovaný, pretože nebude spĺňať kvalifikačnú požiadavku - vyučovať aprobačné predmety jeho študijného odboru ani v rozsahu 1/3. V zákone v § 28 ods. 3 sa uvádza, že takýto pedag. zamestnanec je povinný absolvovať a úspešne ukončiť adaptačné vzdelávanie do dvoch rokoch. Kedy má však s ním začať? Čo v prípade, že zamestnanec je prijatý len na krátke obdobie (1 mesiac) a teda vieme, že adaptačné vzdelávanie nedokončí? Patrí mu aj v tomto prípade príplatok začínajúceho pedag. zamestnanca?

3. V prípade, že by sme prijali na krátkodobý zástup nekvalifikovaného pedagóga, žiaden z uchádzačov nemá potrebnú kombináciu vyučovacích predmetov a má 1. atestáciu, môžeme ho podľa § 27 ods. 4 písm. c) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec sa zaradí do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec, ak vykonal prvú atestáciu pre iný stupeň požadovaného vzdelania pre príslušnú kategóriu pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, v ktorej je zaradený, zaradiť do 10. platovej triedy? Alebo tento paragraf nechápem správne?

4. Vychovávateľka ŠKD, ktorá má študijný odbor predškolská a elementárna pedagogika v študijnom programe učiteľstvo pre primárne vzdelávanie, si chce urobiť 1. atestáciu. V prípade, ak by nastúpila v budúcnosti ako učiteľka ZŠ - prvý stupeň, bola by zaradená do 10. platovej triedy, keďže atestáciu si urobila v inej kategórii ako bola zaradená, podľa § 27 ods. 4 písm. b)? A v prípade, ak by mala urobenú aj druhú atestáciu v kategórii vychovávateľ, by bola zaradená v 11. platovej triede ako pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou podľa § 27 ods. 5 písm. b)? 

Zamestnali sme na polovičný úväzok školského špeciálneho pedagóga. Má ukončené VŠ druhého stupňa v odbore špeciálna pedagogika - pedagogický smer. Jej prax pozostáva - 1 rok učiteľka v špeciálnej škole a 2 roky ako školský špeciálny pedagóg. Adaptačné vzdelávanie absolvovala len ako pedagogický zamestnanec. Keďže má 2 roky praxe ako školský špeciálny pedagóg, chceli sme využiť výnimku a v zmysle § 27 ods. 4 písm. e) zákona č. 317/2009 Z. z. na základe rozhodnutia riaditeľa školy ju zaradiť ako samostantného odborného zamestnanca. Nespĺňa však osobitnú kvalifikačnú požiadavku 5 rokov pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti v oblasti špeciálnopedagogického poradenstva. Predtým bola zaradená ako školský špeciálny pedagóg v 10. PT pracovnej triedy 2, aj keď nemala ukončené adaptačné vzdelávanie ako odborný zamestnanec a ani 5 rokov praxe v tejto oblasti. Máme inú možnosť ako ju zaradiť do 9. PT pracovnej triedy dva ako začínajúceho odborného zamestnanca so 6 % príplatkom a zaradiť ju do adaptačného vzdelávania? Alebo môžeme nejakým spôsobom využiť výnimku v zmysle § 27 ods. 4 písm. e)?

Je nutné uvádzať na vystavených faktúrach adresu prevádzkarne, ak miesto podnikania a prevádzky je tá istá adresa? Podnikateľský subjekt – platiteľ DPH prevádzkuje obchod, kde predáva a priamo v tých priestoroch je kancelária, kde si vedie evidenciu, preto miesto podnikania zmenil na adresu predajne. Pri kontrole zo živnostenského úradu mu vytkli, že na faktúrach, ktoré vystavuje musí uviesť miesto podnikania aj miesto prevádzky, aj keď je to tá istá adresa.

Česká s. r. o. chce zamestnať slovenského obchodníka (vyžiadať Dič na Slovensku zo závislej činnosti), ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť tejto českej spoločnosti. Tento slovenský obchodník pôsobí na území Slovenska a Maďarska a kanceláriu má doma. Takže obchodník by mal pracovnú zmluvu s CZ firmou. Otázkou je, či českej alebo nemeckej firme vznikne na území SR agentská stála prevádzkareň? (Poznámka: Klient by radšej uzavrel pracovné zmluvy medzi CZ spoločnosťou a SK zamestnancami. Vzťah medzi CZ firmou a nemeckou materskou spoločnosťou je potom riešený ako poskytovanie služieb.) V druhom prípade jedna slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckú materskú spoločnosť túto istú činnosť. V prípade slovenskej s. r. o. (právnická osoba) sa nedá hovoriť o agentskej stálej prevádzkárne však? (Je to len fakturácia medzi firmami)