Otázky a odpovede

Aké zmeny nastali pri skončení pracovného pomeru výpoveďou po 1. 9. 2011 a ako sa dotknú zamestnancov, s ktorými sa po tomto dátume skončí pracovný pomer?

Slovenská spoločnosť zakúpila právo na použitie softvéru od českej spoločnosti, pričom česká spoločnosť ho príde aj do slovenskej spoločnosti predviesť a zaučiť pracovníkov slovenskej spoločnosti ako ho využívať pri práci. Má slovenská spoločnosť zdaniť úhradu za tento softvér zrážkovou daňou a z celej úhrady?

Je možné podpísať zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenú podľa § 531 Občianskeho zákonníka ešte predtým, ako dlh reálne vznikne - pred skočením pracovného pomeru? Budúci zamestnávateľ (ako preberajúci dlžník) má k dispozícii len Vyúčtovanie nákladov aktuálneho zamestnávateľa zamestnanca, ktorého plánuje prijať do pracovného pomeru, kde je uvedené, že zamestnanec (pôvodný dlžník) požiadal zamestnávateľa (veriteľa) o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu napr. 17.01.2020 v dôsledku čoho zamestnanec nesplnil záväzok vyplývajúci mu z uzatvorenej pracovnej zmluvy (vzhľadom na predpoklad dohody o ukončení PP k uvedenému dňu: 17.01.2020) zotrvať u zamestnávateľa (veriteľa) v pracovnom pomere po dohodnutú dobu. Zamestnanec bol vyzvaný v uvedenom Vyúčtovaní nákladov na vrátenie nákladov, ktoré zamestnávateľ (veriteľ) za zamestnanca (pôvodného dlžníka) uhradil. Môže byť medzi budúcim zamestnávateľom ako preberajúcim dlžníkom a zamestnancom tretej osoby ako pôvodným dlžníkom a zamestnávateľom zamestnanca ako veriteľom uzatvorená zmluva o prevzatí dlhu už dňa 14.01.2020, t.j. skôr ako sa pracovný pomer skončí? (zatiaľ je tam len predpoklad skončenia PP) Má byť prílohou zmluvy o prevzatí záväzku v tomto prípade pracovná zmluva a Vysporiadanie nákladov či stačí uviesť ako prílohu len Vysporiadanie nákladov? (Zmluva o prevzatí dlhu sa zverejňuje v CRZ) Môže byť obsahom zmluvy o prevzatí dlhu, ktorá je odplatná aj záväzok pôvodného dlžníka zotrvať u preberajúceho dlžníka po určitú dobu v pracovnom pomere alebo uhradiť preberajúcemu dlžníkovi sumu, ktorú preberajúci dlžník za pôvodného dlžníka uhradil veriteľovi?

Spoločnosť prefinancovala odpísané auto. Dostali sme zmluvu o zabepečovacom prevode vlastnického práva a predpis splátok k Zmluve o spotrebnom úvere. Peniaze nám boli vyplatené na účet. Aký je správny postup účtovania v podvojnom účtovníctve?

Občan SR uaztvorí  pod svojím rodným číslom mandátnu zmluvu podľa § 566 Obchodného zákonníka s s.r.o. na sumu 2 500 €. Zmluva je uzatvorená 30. 9. 2014 na obdobie od 10/2014-09/2015 na činnosť producenta pri príprave a vývoji filmu. Následne uzatvori dna  1. 10. 2014 s tou istou s.r.o. zmluvu o vytvorení diela a udelení licencie na dramaturgiu diela na inom projekte. Občan nepredpokladá, že by sa do konca roka 2014 podieľal na nejakom projekte a uzatvoril ešte nejaký typ zmluvy podľa Obchodného alebo autorského zákona. Sú tieto činnosti považované za podnikanie alebo ide o príležitostný príjem? Je občan povinný zaregistrovat sa na daňovom úrade ako slobodný podnikateľ? Alebo je povinný vybavit si živnostenské oprávnenie? Sú tieto zmluvy danovým nákladom u s.r.o.? Je občan povinný podať daňové priznanie za rok 2014? Má nárok na uplatnenie nejakých výdavkov? V ktorom riadku DP uvedie tieto prijmy?

Sme stavebná spoločnosť platiteľ DPH. Na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku plánujeme prenajať auto inej spoločnosti, ktorá bude pre nás vykonávať stavebné práce v rámci SR. Môžu sa zmluvné strany dohodnúť na paušálnom mesačnom nájomnom, v ktorom bude zahrnutá aj spotrebovaná PHL? Prenajímateľ auta bude platiť Nájomcovi celú zakúpenú/ spotrebovanú PHL. Prenajímateľ náklady vo svojej spoločnosti za spotrebovanú PHL bude účtovať v pomere 80:20, lebo nebude viesť knihu jázd. Môže takto Prenajímateľ postupovať a do nákladov si zahrnúť 80 % a 20 % budú nedaňové náklady? Nájomca bude prenajaté auto používať pri presunoch na stavbách a prevoze materiálu podľa potreby. Nájomca má všetky náklady v cene mesačného paušálu. Môžeme takto postupovať a účtovať spotrebovanú PHL?

Naša firma má uzatvorenú zmluvu o nájme stroja na 12 mesiacov - na základe tejto zmluvy nám mesačne chodí faktúra (nájomné) za užívanie ich stroja v našej prevádzke. Pri podpise sa vkladal depozit 2 000 € (ako zábezpeka v prípade porúch/zničenia stroja). Po skončení nájmu máme predkupné právo na tento stroj. V zmluve už je uvedená obstarávacia cena a že, ak sa rozhodneme stroj kúpiť, uhradené nájomné a depozit budú odpočítané z obstarávacej ceny zariadenia a bude nám vystavená vyúčtovacia faktúra s odpočtom prijatých platieb a uskutoční sa prevod vlastníctva. Ako mám účtovať depozit a mesačné nájomné, keďže sa v budúcnosti spraví odpočet s vystavenou faktúrou na kúpu tohto stroja (sme platitelia DPH)? A ako budem postupovať so zaradením tohto stroja do evidencie dlhodobého majetku? Keď ho odkúpime, tak ho zaradím a budem odpisovať? Pretože sa mi zdá, že si ho 2-krát premietnem do nákladov - najskôr v tom mesačnom nájomnom, ktoré platíme už teraz a potom znova formou odpisov.

Ako mám zaúčtovať poskytnutý nenávratný finančný príspevok na kapitálové výdavky, ktoré obec dostane na základe zmluvy o poskytnutí finančného príspevku uzatvorenej medzi obcou a miestnou akčnou skupinou. MAS získala tento príspevok na základe zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku v zmysle zákona o príspevku z EŠIF a následne nám zaslala finančné prostriedky na financovanie projektu. Chcem sa spýtať, akú mám použiť ekonomickú klasifikáciu a kód zdroja. 

S účinnosťou od 1. 1. 2012 povinnému zverejňovaniu nepodliehajú podľa § 5a ods. 5, písm. m)  zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktoré sa uzatvárajú s prijímateľom sociálnej služby. Je to rovnako aj v prípade, ak poskytovateľ sociálnej služby uzatvorí  podľa § 73 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona è. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu s inou osobou, ktorá bude za prijímateľa služby platiť úhradu (alebo jej časť) a tento záväzok je dohodnutý priamo v zmluve o poskytovaní sociálnej služby s prijímateľom? Zmluva o poskytovaní sociálnej služby má teda troch účastníkov.

Zmluvou o prevzatí dlhou sa dohodli veriteľ, pôvodný dlžník a preberajúci dlžník o prevzatí dlhu z pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka podľa  § 531 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom v zmluve neuviedli splatnosť dlhu. Ako správne postupovať pri účtovaní o tejto zmluve: 1. u veriteľa, keď nie je uvedený dátum splatnosti dlhu? Môže sa akceptovať pôvodná splatnosť ako bola u pôvodného dlžníka? 2. u pôvodného dlžníka? 3. u preberajúceho dlžníka? Prílohu zmluvy tvorí kniha pohľadávok, kde je uvedený dátum splatnosti. Zmluva o prevzatí dlhu sa uzatvorila 18. 11. 2019, ale dlh po splatnosti je už dlhšie ako 360 resp. 720 dní. Môže veriteľ v tomto prípade tvoriť opravnú položku k pohľadávke, ak v zmluve o prevzatí dlhu nie je dátum splatnosti a zmluva sa uzatvorila 18. 11. 2019?