Otázky a odpovede

Akciová spoločnosť na valnom zhromaždení rozhodla o premene zaknihovaných akcií na doručiteľa na listinné kmeňové akcie na meno. Akcie, ktoré si akcionári nevymenili do určitého dátumu a času, sa stali neplatnými a zanikli. Za všetky tieto kmeňové listinné akcie na meno, ktoré si akcionári nevyzdvihli, sa vydáva hromadná kmeňová akcia na meno, ktorej emitentom je akciová spoločnosť. Nová hromadná akcia na meno vzniká ako cenný papier a stáva sa majetkom akciovej spoločnosti. Spoločnosť vlastní hromadnú kmeňovú akciu v menovitej hodnote 9 860,40 eur (297 ks x 33,20). Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely sa v súvahe účtovnej jednotky nevykazujú v majetku, ale vo vlastnom imaní na samostatnom riadku so zápornými znamienkom, ako položka znižujúca hodnotu základného imania a zároveň je povinnosť tvorby osobitného rezervného fondu v rovnakej výške, ako je hodnota akcie.  Ako sa má správne účtovať o nadobudnutí tejto hromadnej akcie a následne o jej ďalšom predaji?

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Fyzická osoba v  roku 2007 zdedila poľnohospodárske pozemky, ktoré  v máji 2011 predala. Má povinnosť zaplatiť daň z príjmov?

Firma so sídlom v SR - platiteľ DPH, nie je spoločnosťou registrovanou pre DPH v zahraničí. Realizuje vývozy tovarov z tuzemska do tretích štátov. Špeditér, ktorý pre spoločnosť zabezpečuje kombinovanú železničnú a námornú kontajnerovú prepravu tovaru od slovenského výrobcu ku zahraničnému kupujúcemu, navrhuje precliť tovar v ČR. Možno považovať vývoz za oslobodený od DPH podľa § 47 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ak špeditér spoločnosti obstará doklad, že na vývoz prepustil tovar český colný úrad a nemecký colný úrad výstup  z EU potvrdil?

Na doklade o vývoze budú uvedení:

• vývozca – spoločnosť so sídlom v SR,
• príjemca: spoločnosť v treťom štáte,
• krajina  vývozu :  Slovensko,
• krajina určenia: tretí štát.

Ide v tomto prípade o premiestnenie tovaru do ČR podľa  § 8 ods. 4 zákona o DPH. Pokiaľ áno, aké povinnosti z toho vyplývajú v tuzemsku a aké v ČR?

Podnikateľ - živnostník používa osobné motorové vozidlo výlučne na jazdy v meste. Ročne najazdí približne 4 000 km. V technickom preukaze je uvedená len jedna spotreba paliva, a to 5,9 l/100km. Toto je kombinovaná spotreba, ktorá sa pri jazde v meste nedá dodržať.

Môže podnikateľ internou smernicou navýšiť spotrebu podľa skutočného stavu, napr. o 20 %, alebo sa musí držať spotreby uvedenej v technickom preukaze?

V marci sme spoločnosti odpredali vozidlo. Bolo ohodnotené znaleckým posudkom, kde bol technický stav vozidla vyčíslený na 48,75 % z obstarávacej ceny vozidla. Na základe kúpnej zmluvy bola uvedená hodnota zo znaleckého posudku vyfakturovaná. V septembri nám zaslal kupujúci reklamačný list s tým, aby sme uhradili faktúru za opravu, nakoľko sa počas krátkeho používania motorového vozidla novým užívateľom objavila chyba. Po prehliadke v servise sa zistilo, že ide o vážnu chybu, ktorú je nutné opraviť – prevodovku. V reklamačnom liste sa uvádza, že ide o poruchu, ktorú nemohli pri obhliadke zistiť, pretože ide o skrytú chybu. Môžem opravu vozidla, ktorú nám prefakturovali, zobrať do nákladov spoločnosti a v akej sume?

Obce a mestá momentálne vyplácajú výdavky spojené s testovaním. Na akú položku zatriediť faktúru od reštaurácie za podanie obedov a večere - 637 004? Nákup kávy, čaju a pod. - 633011? Na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti boli vyplatené finančné prostriedky na úhradu cestovných náhrad spojených s cestou na miesto výkonu a na úhradu nevyhnutných výdavkov? Vlastným zamestnancom - 631 001 a cudzím 637 007? Nákup ochranných oblekov, štítov - 633006 alebo 633010? 

Platiteľ ABC DPH kúpil nákladné vozidlo od dodávateľa v sume 60 000 € ( 50 000 + DPH 10 000 ). Zároveň si zobral na toto vozidlo úver vo výške 50 000 + úroky ( tzv. autoúver). Čiže, pri kúpe si platiteľ odpočítal celú DPH, časť kúpnej sumy 10 000 € zaplatil priamo dodávateľovi a zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 50 000 € uhradil dodávateľovi priamo poskytovateľ úveru. Platiteľ túto zvyšnú časť postupne mesačne spláca poskytovateľovi úveru. V priebehu splácania úveru dôjde k predaju vozidla. Vozidlo má nejakú zostatkovú cenu (bolo odpisované). Platiteľ ABC a kupujúci tohto vozidla sa dohodli, že kupujúci prevezme splácaný úver. Je to zmluva, kde sa 3 strany dohodnú, že nový dlžník (nástupca) preberá úver a bude ho splácať počnúc splátkou číslo ... Čo podľa vášho názoru tvorí protihodnotu za predaj vozidla? Je to nejaká dohodnutá cena a k tomu výška nesplateného úveru?

Napríklad: Platiteľ predal kupujúcemu nákladné vozidlo za 20 000 + DPH 4 000, vystavil na túto sumu faktúru. A zároveň sa ešte platiteľ a kupujúci dohodli, že kupujúci prevezme nesplatený úver v sume 25 000 € (istina) a bude pokračovať v jeho splácaní, čo bolo potvrdené aj trojdohodou medzi poskytovateľom úveru, pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom.

Nemá byť tá suma 25 000 € (suma nesplateného úveru) súčasťou základu dane pri predaji vozidla? Čiže potom by faktúra za predaj vozidla bola nasledujúca: Základ dane: 20 000 +25 000 = 45 000 a z toho by sa počítala DPH?

Daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer - rozdiel dane z pridanej hodnoty - čím zvýšil daňovú povinnosť. Spoločnosť v daňovom priznaní k DPH mala uvedené dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ako dodanie oslobodené od dane. Daňový úrad zistil, že odberateľ (spoločnosť v inom členskom štáte) v čase dodania tovaru nemal platné IČ DPH. Dodanie tovaru teda neuznal ako oslobodené od DPH, ale zo sumy dodania tovaru vypočítal spätne DPH. A posúdil to ako dodanie tovaru v tuzemsku, napr. dodanie bolo v sume 10 000 eur, zaúčtované ako tržba na účte 604. Daňový úrad z tejto sumy vypočítal DPH vo výške 1 666,67 eura. Túto sumu bolo potrebné doplatiť daňovému úradu. O túto sumu sa ponížili tržbu. Možno tento dodatočný platobný výmer zaúčtovať ako zníženie tržby na účte 604, čiže 1 666,67 eura  ako zápis na účtoch 604/343?