Otázky a odpovede

Mestská príspevková organizácia v lete prijíma niekoľkých pracovníkov na pracovnú zmluvu na dobu určitú počas mesiacov júl, august. Ak si pracovník v tomto období podá žiadosť o starobný dôchodok, na ktorý spĺňa podmienky, je obec povinná zaplatiť mu odchodné?

V súvislosti s použitím výpovedného dôvodu upraveného v § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník v z. n. p. práce nie je celkom zrejmé, aký je rozdiel medzi pojmami neplnenie predpokladov a požiadaviek na prácu a ako sa má zamestnancovi preukázať neuspokojivé plnenie úloh?

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?

Ak zamestnanec počas plynutia výpovednej doby bezdôvodne prestane chodiť do práce, ako ho môže zamestnávateľ za takéto správanie postihnúť?

Ktorý orgán obce je oprávnený vymenúvať a odvolávať z funkcie riaditeľa rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie obce?

Ktorý orgán obce je kompetentný na uzatváranie kolektívnej zmluvy?

Možno popri výkone funkcie hlavného kontrolóra vykonávať aj mzdovú agendu, prípadne poslanca obecného zastupiteľstva?

V pracovnej zmluve so zamestnancami na obecnom úrade sa doteraz uvádzala ako zamestnávateľská organizácia obecný úrad. V súdnom spore, ktorý mala obec nedávno vo veci neplatnosti jedného skončenia pracovného pomeru sa konštatovalo, že takto uzatvárané pracovné zmluvy sú neplatné. Kto má byť vlastne zamestnávateľom, keď nie obecný úrad?

Právnická osoba vykonávala v roku 2008 podnikateľskú činnosť. Za rok 2008 zaplatila daň zo stavieb. Koncom roka 2008 uzatvorila kúpnu zmluvu s ďalšou právnickou osobou, ktorej odpredala celý majetok. Kúpna zmluva bola uzatvorená koncom decembra 2008, ale vklad v katastri bol povolený až 2. januára 2009. Správca dane vyrubil na rok 2009 daň z nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi, pretože podľa právneho stavu bol k 1. januáru 2009 vlastníkom majetku pôvodný vlastník. Nový vlastník žiada, aby daň z nehnuteľností bola už na rok 2009 vyrubená jemu a to najmä z dôvodov, že daň z nehnuteľností chce započítať pri dani z príjmov do výdavkov, ale aj preto, že z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci má právo na úžitky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti od 1. januára 2009. Správcovi dane nový vlastník (kupujúci) tvrdí, že za nehnuteľnosti, ktoré tiež k takémuto dátumu kúpil, a ktoré sa nachádzajú na území iných správcov dane, mu uvedené skutočnosti akceptujú. Mohol správca dane vyrubiť daň na rok 2009 už novému vlastníkovi, keď k 1. januáru 2009 nebol ako vlastník vedený na liste vlastníctva v katastri?

Daňovník bol k 1. januáru 2008 vlastníkom pozemku evidovaného na správe katastra ako vinica, parcelné č. 8880/1 vo výmere 1 152 m². Za tento pozemok správca dane vyrubil daň, ktorú daňovník aj zaplatil. V priebehu roka 2008 bolo správcovi dane doručené stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť v decembri 2007. Stavebným povolením bola povolená stavba na pozemku vedenom na liste vlastníctva ako vinica vo výmere 1 152 m². Obvodný pozemkový úrad vydal rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy o výmere 52 m², ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2007. Na základe uvedeného správca dane predvolal daňovníka na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie daňovník podal v novembri 2008, kde uviedol stavebný pozemok vo výmere 1 152 m². Správca dane mu dodatočným platobným výmerom vyrubil na rok 2008 rozdiel dane, ktorý však daňovník odmieta zaplatiť a žiada, aby mu bola daň za stavebný pozemok vyrubená len za tú časť parcely, ktorá bola vyňatá z pôdneho fondu (t. j. 52 m², pretože parcela má pridelené samostatné číslo) a zostávajúcu časť pozemku na parcele č. 8880/1 žiada zdaňovať ako vinicu aj naďalej. Postupoval správca dane na rok 2008 správne?