Otázky s vecným pojmom: Preddavky

Platiteľ podľa § 4 prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme platiteľ v tomto prípade sa môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Takže každý mesiac nájomcovia vlastne budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácií týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže ak keď oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade sa nejedná o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak? 

Chcela by som sa informovať na problematiku poskytovania preddavkov podľa § 19 zákona č. 523/2004 Z. z., a to konkrétne: V § 19 ods. 8 sa uvádza „Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov...“. Moja otázka znie, či stačí, ak plnenie (služba je poskytovaná na obdobie jedného roka) začne v lehote do troch mesiacov od poskytnutia preddavku v plnej sume alebo môžem poskytnúť preddavok len na alikvótnu časť z celkovej sumy (teda na obdobie troch mesiacov), ak je plnenie služby nastavené na dlhšiu dobu ako tri mesiace. Taktiež sa chcem opýtať na názor definície preddavku. V publikácii Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy Komentár (Harušťáková, 2016) autorka tvrdí, že poskytnutie vo výške 100 % záväzku pred uskutočnením plnenia nie je preddavkom. V danom prípade vraj nie je následne čo zúčtovať, nakoľko zúčtovacia faktúra je vystavená na 0 € a nemožno teda hovoriť o preddavku. Stotožňujete sa s daným názorom?

Ak si urobím zmluvu na odber nafty, žiadajú vopred vyplatiť preddavky na ich účet a z tých preddavkov potom odpočítavajú čerpanú naftu. Mám teda preddavkovú faktúru na 200 € a potom mi príde faktúra, kde je stav na účte 700 - 200 preddavok, zostáva na čerpanie 500. Pritom Fa koncová je 0. 

Platiteľ DPH (§ 4) podpísal cca pred 3 mesiacmi zmluvu s platiteľom DPH (§ 4) o dodávke kotla s montážou na Slovensku (stavebná čnnnosť). Odberateľ uhradil zálohu, na ktorú dodávateľ vystavil daňový doklad s prenosom daňovej povinnosti, keďže išlo o stavbnú činnosť. Odberateľ chce zmeniť zmluvu tak, že prakticky kúpi len kotol bez montáže a stavebnej činnosti, teda kúpi len obchodný tovar. Ako treba vysporiadať DPH na zálohu pred 3 mesiacmi, keďže vtedy bol vystavený daňový doklad na prenos DPH? Dodávateľ vôbec netušil, ako sa situácia zmení.

Naša firma plánuje v blízkej budúcnosti prejsť na vyplácanie záloh na služobné cesty bezhotovostnou formou / na účet zamestnanca. Chcela by som poprosiť o radu, ako postupovať v prípade, že budeme musieť zamestnancovi vyplatiť cestovné náhrady v cudzej mene (CZK, USD, CHF, GBP...)? Platby zo strany firmy budú zamestnancovi v tomto prípade prerátané zákonom stanoveným kurzom a vyplácané v mene EUR. Chceme sa uistiť, či bude tento postup z našej strany korektný, pripadne, ako by to firma mala opatriť.

Forma podnikania - pravnicka osoba, a.s., banka, platiteľ DPH s koeficientom podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu. V prípade, že je zamestnanec držiteľom firemnej platobnej karty, musí mať spravenú písomnú dohodu o tom, že je to forma poskytnutého preddavku na zahraničnú pracovnú cestu a v prípade, že s ním pôjde na ZPC kolega, ktorý nie je držiteľom karty, môže mať tiež spravenú písomnú dohodu o tom, že táto firemná karta je forma poskytnutného preddavku aj pre neho alebo tento zamestnanec musi mať vyplatený preddavok na ZPC, prip. je mozne so zamestnancom pred ZPC spisať dohodu že nechce preddavok na ZPC? 

Takže v predošlej otázke: meranie a faktúra za skutočne dodanú elektrickú energiu (môžeme to nazvať aj vyúčtovacou faktúrou) je mesačná. (Tj. nie ročná). Požadované preddavky sú tiež mesačné. Pri predošlej otázke ešte mi začal vadiť Zápis zo 13. zasadnutia Komisie DPH. (2014.06.27) Presnejšie táto veta: vyúčtovacia faktúra vyhotovená v mesiaci nasledujúcom po skončení fakturačného obdobia (tu máme mesačné meranie a mesačné fakturovanie skutočnej spotreby, avšak je prijatá aj záloha) sa nepovažuje za riadnu faktúru. Vyúčtovacie faktúry majú byť zahrnuté do DPH priznania do obdobia v ktorom boli vyhotovené (par. 25/53 zákona o DPH), do KV C1, C2. Takže zálohová platba do 01/2022 a vyúčtovacia faktúra do 02/2022 uvedeným spôsobom. Riešenie by mohlo byť, že: 1., Upustili by sme od záloh a mesačne by sa fakturovala len skutočná spotreba (takže faktúra by bola len za skutočne dodanú elektrinu, táto ide do 01/2022, riadok A1 KV) 2., Vyúčtovacia faktúra by bola vystavená vždy posledný deň aktuálneho mesiaca (teraz 31.01.2022). Tým pádom táto vyúčtovacia faktúra by vlastne bola faktúrou za skutočne dodanú energiu. Ak je to potrebné, záloha sa dá vyčísliť na faktúre (v rámci súhrnnej faktúre 75/1), ak bola poskytnutá (táto súhrnná faktúra za skutočne dodanú energiu ide do 01/2022, riadok A1 KV) 3., neurobíme zmeny a zostane to takto: Zálohová platba do 01/2022 a vyúčtovacia faktúra do 02/2022 uvedeným spôsobom. Sú tieto úvahy správne?

Platiteľ fakturuje elektrickú energiu za obdobie 01/2022. (mesačne) Vystavili sme výzvu k úhrade- splátkový kalendár (nedaňový doklad)- v ktorom sú predpísané mesačné zálohy. Každý mesiac budeme musieť vystaviť aj daňový doklad, lebo za deň dodania tovaru, ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodaný tovar vzťahuje. Takže za 01/2022 musím vystaviť aj daňový doklad na preddavkové platby. Pri týchto mesačných daňových dokladov nie je smerodajné pre vznik daňovej povinnosti, že kedy uhradili splátku (daňový doklad k prijatej platbe nie je potrebný), lebo dátum vzniku daňovej povinnosti- dodania je vždy posledný deň aktuálneho mesiaca. Tiež predpokladáme, že splátku neuhradia skôr, ako aktuálny mesiac. (Takže napr. splátku za 01/2022 neuhradia v 12/2021, ale uhradia ju v 01/2022 alebo 02/2022) Vyučovacia- konečná faktúra bude vždy na konci roka. Sú hore uvedené úvahy správne?

Otázka sa týka výpočtu preddavkov na rok 2021, či je nasledovný postup správny: Daňové priznanie za r. 2020 bolo podané 13. 3. 2021. Z riadku č. 1080 daňového priznania za rok 2020 - celková daň 6 334,26 €, ktorá vyšla pri uplatnení 15 % sadzby z 56 420,88 €, pri splnení podmienky pre rok 2020 z úhrnu príjmov menších ako 100 000 €. Preplatok na dani na riadku č. 1101 DP je vo výške 3 018,60 €. Z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2019 sme platili štvrťročné preddavky vo výške 3 117,62 €. Znamená to teda že k 31. 3. 2021 mám doplatiť 3 117,62 - 3 018,60 (preplatok na dani z roku 2020) = 99,02 € a potom platiť nasledovne? Je možný zápočet hneď v prvom štvrťroku? Preddavky na rok 2021 podľa zákona vychádzajú platiť štvrťročne nasledovne:

• 6 334,26 / 4 = 1 583,57 € do 30. 6. 2021
• 1 583,57 € do 30. 9. 2021
• 1 583,57 € do 31. 12. 2021
• 1 583,55 EUR do 31. 3. 2022

Spoločnosť prenajíma nehnuteľnosť/-ti. Každý mesiac riadne fakturuje nájomné, ktoré je naúčtované na výnosový účet 602. Tiež každý mesiac odberateľom fakturuje zálohové mesačné platby (elektrina, plyn, vodné stočné, iná réžia), ktoré sú ku koncu roka zúčtované - na základe faktúr od "skutočných" dodávateľov týchto služieb. Tieto zálohové platby môžeme počas roka účtovať priamo na výnosový účet? Ak áno, tak na 602 alebo 648? Alebo ich máme účtovať na účet 324? V tom prípade však úplne skresľujú priebežný výsledok hospodárenia. Ako túto situáciu vyriešiť, aby sme dodržali aj správne účtovanie týchto položiek a na druhej strane, aby sme priebežné výsledky hospodárenia mali reálne (reálnejšie)?