Otázky a odpovede


Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Predaj tovaru + poštovné

ID3559 | | Ing. Ondrej Baláž

Ako spoločnosť sme predali tovar zákazníkovi. Spolu s tým, sa na vystavenej faktúre prejavilo aj poštovné. To nám zariadila spoločnosť Geis, ktorá nám to potom faktúrovala. Zaujíma ma, ako mám správne účtovať o tomto poštovnom. Keď beriem do úvahy, že túto službu sme nezabezpečili my, správne by to teda nemala byť ani naše tržba. Podľa môjho názoru by sa na vydané faktúre na strane DAL mali prejaviť náklady na dopravu (účet 518), aby sa mi tak ponížily náklady na prijaté faktúre od Geis. Je tento postup správny?

Kontrola a pokuta kvôli neuvedeniu údajov v poznámkach

ID3684 | | Klára Klabníková

Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom - predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V daňovom priznaní DPPO 2016 firma omylom nevyplnila údaje v časti I - transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale jej nevznikol (preto ani neuviedla) žiadny zdaniteľný rozdiel. Hore uvedené neuviedla ani v poznámkach za rok 2016. DÚ samozrejme v rámci kontroly vyzval daňový subjekt, aby podal transferovú dokumentáciu za rok 2016. Transferová dokumentácia bola v poriadku, DÚ nenašiel v ňom žiadne rozdiely, trhová cena bola správne stanovená, základ dane bol nedotknutý. Daňový subjekt je oprávnený podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov podať dodatočné daňové priznanie, ak daňové priznanie, ktoré daňový subjekt podal v ustanovenej lehote, neobsahuje správne údaje. Ale keďže je teraz kontrola, nemôžeme podať dodatočné DPPO priznanie za rok 2016. Za podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt opraví chýbajúce alebo nesprávne údaje podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na úpravu základu dane (ako uvádza daňový subjekt), sa nepovažuje za správny delikt podľa § 154 daňového poriadku a správca dane pokutu podľa § 155 daňového poriadku neuloží. Názor DÚ: Subjekt porušil § 17 ods 9 zákona o účtovníctve, lebo v poznámkach k účtovnej závierke neuviedla významnú informáciu (takže bohužiaľ informácia je významná, len omylom nebola uvedená v poznámkach) o ekonomických vzťahoch so spriaznenými osobami, preto je účtovná závierka subjektu nedôveryhodná a DÚ to považuje za správny delikt, ktorý podľa tohto paragrafu (paragraf 17 ods. 9 zákona o účtovníctve; paragraf 38/1 i. zákona o účtovníctve) pokutuje. Názor nášho subjektu: Vyplnenie tabuľky I nie je povinnosťou účtovnou a teda nie je možné uložiť pokutu podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Poznámky sú súčasťou účtovnej závierky. Ustanovenia § 7 a § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.  hovorí o úplnosti, správnosti, zrozumiteľnosti vedenia účtovníctva a používania účtovných metód a zásad. Neuvedenie údaju v poznámkach nespĺňa túto definíciu, lebo nejde ani o účtovný prípad ani o účtovný záznam, teda nie je možné deklarovať ich porušenie. Ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DÚ?

Službová stála prevádzkareň 183 dní

ID3704 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Česká s.r.o. zamestnala slovenského zamestnanca (vyžiadala Dič na Slovensku zo závislej činnosti). Tento slovenský obchodník pôsobí na mieste výkonu práce v Bratislave (doma). Takže tento pracovník má pracovnú zmluvu s CZ firmou. Pracovná zmluva je od 15. 6. 2020, osem hodín denne a na dobu neurčitú. Agentská stála prevádzkareň nevzniká, lebo v zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia Článok 5/odsek 5 a 6 podmienky nie sú splnené. (Zamestnanec neuzatvára zmluvy v mene podniku, je to len marketingová činnosť.) Problém je v tom, že keďže pracovná zmluva je na dobu neurčitú, možno doba výkonu tejto činnosti zamestnanca presiahne 183 dní v roku 2020 a vznikne tu službová stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2. (alebo článok 5/ 2b. zmluvy), . Problém je tiež v tom, že službová stála prevádzkareň nevznikne až momentom (dňom) uplynutia tohto časového testu, ale vznikne retrospektívne, t. j. už momentom začatia fyzického výkonu činnosti nerezidenta pri poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky. Teraz ešte nevieme, či v roku 2020 presiahneme týchto 183 dní, napr. zamestnanec môže aj dať výpoveď. Ak sa rozhodneme tak, že vznikne službová stála prevádzkareň, musíme to oznámiť do 31. 7. 2020. Ale, ak nedosiahneme 183 dní, museli by sme stornovať oznámenie, predpokladám. Napadá Vás nejaké dobré riešenie, či ohlásiť, neohlásiť, alebo ohlásiť až len v roku 2021 po presiahnutí a podať len daňové priznanie za rok 2021 (t. j., za rok 2020 nie)?

Zlúčenie spoločností a DPH

ID3705 | | Ing. Marián Drozd

Účtujem firmu A (platiteľ podľa § 4- štvrťročný platiteľ) a firmu B (neplatiteľ). Tieto 2 firmy budú zlúčené, t. j. zrušené bez likvidácie a celé ich obchodné imanie, záväzky a pohľadávky prejdú na právneho nástupcu spoločnosť C (neplatiteľ). Spoločnosť C účtuje iná firma. Rozhodný deň je definovaný v zmluve: 1. január 2020. Firma A (aj firma B) boli dna 11. 6. 2020 vymazané z obchodného registra (spoločnosti A a B zanikli v dôsledku zlúčenia) Firma C sa stáva platiteľom DPH zo zákona (podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH) na základe zlúčenia spoločností predpokladám od 12. 6. 2020. Spoločnosť A podala daňové priznania (DPH, KV, SV) za 1. kvartál 2020 normálne, ako sa patrí. Právny nástupca C zaniknutej spoločnosti A je povinný podať za zaniknutú spoločnosť daňové priznanie k DPH tak za posledné (prebiehajúce) zdaňovacie obdobie. Predpokladáme, že spoločnosť C sa stala dnom 12. 6. 2020 mesačným platiteľom DPH. Takže za mesiac 06/2020 musí podať mesačné DPH priznanie, v ktorom uvedie aj plnenia (faktúry ak boli) spoločnosti A za mesiace apríl a máj 2020. Tiež predpokladáme, že vydané faktúry (ak boli reverse charge služba) spoločnosti A v mesiaci apríl musí spoločnosť C uviesť vo svojom súhrnnom výkaze za 2. kvartál 2020. Takže právny nástupca C sa musí registrovať na elektronickú komunikáciu so správcom a pod svojimi identifikačnými údajmi musí podať hore uvedeným spôsobom DPH, KV a SV priznanie za 06/2020. Sú hore uvedené úvahy správne? Spoločnosť A musí niečo oznamovať Dú z hľadiska DPH? (napr. oznámenie, že bol vymazaný z obchodného registra a že právny nástupca bude podávať DPH priznanie za 06/2020?)

80 % a povinnosť zamestnanca

ID3703 | | Ing. Iveta Matlovičová

Naša organizácia (príspevková org. mesta) v zmysle novelizácie ZP uplatňuje u niektorých zamestnancov režim prekážky na strane zamestnávateľa s poskytovaním 80 % mzdy. Otázka znie, či v takom prípade zamestnanec má byť k dispozícii zamestnávateľovi, ak ho vyzve, aby sa dostavil do práce, resp. či takýto zamestnanec, ak v dobe poberania 80 % mzdy opustí republiku, nemusí požiadať o čerpanie dovolenky?

Daňový bonus počas mesiacov júl a august

ID3701 | | Ing. Zita Kajanovičová

Zamestnanec si uplatňuje daňový bonus na dieťa, ktoré v júni ukončí štúdium na strednej škole a nebude pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole. Bude mať ešte zamestnanec nárok na daňový bonus počas mesiacov júla a augusta ?

Zamestnanec vo väzbe

ID3698 | | Ing. Iveta Matlovičová

Ako má zamestnávateľ z hľadiska Zákonníka práce evidovať neprítomnosť zamestnanca v práci, ak sa nachádza vo výkone väzby? Zamestnávateľovi túto skutočnosť po pár dňoch, čo neprišiel do práce oznámil vyšetrovateľ PZ. Zamestnanec nijakým spôsobom zamestnávateľa nekontaktoval ani nekontaktuje.

Kolektívna zmluva a dodatok k pracovnej zmluve

ID3697 | | Ing. Iveta Matlovičová

Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve uvedené, že jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín a v priebehu trvania pracovného pomeru sa kolektívnou zmluvou dohodne, že v určitých mesiacoch v kal. roku sa zamestnancom v jednozmennej prevádzke skracuje pracovný čas zo 40 hod. týždenne na 37 a 1/2 hod. týždenne je potrebné s takýmto zamestnancom uzatvárať dodatok k pracovnej zmluve? Ak dodatok nepodpíše, nevzťahuje sa naň toto ustanovenie kolektívnej zmluvy o skrátenou pracovnom čase a prednosť má jeho pracovná zmluva? Ak by mal zamestnanec v PZ uvedené, že jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín týždenne, ak v platnej kolektívnej zmluve zamestnávateľa nie je uvedené inak, bolo by to v poriadku a nemusel by sa podpisovať s takýmto zamestnancom dodatok k PZ?

Ubytovacie služby v bytovom dome

ID3688 | | JUDr. Tatiana Mičudová

Môže spoločenstvo vlastníkov bytov zakázať jednému z majiteľov bytov podnikateľskú činnosť (ubytovacie služby) v byte, ktorý je súčasťou bytového domu? Byt je v osobnom vlastníctve podnikateľa, ktorý chce prevádzkovať ubytovacie služby. A ako by to bolo, keby byt bol vo vlastníctve s.r.o.?

Rada školy v malých MŠ

ID3700 | | Mgr. Mária Stanislavová

V praxi je problém, najmä v malých MŠ (len jedna aj to nenaplnená trieda), obsadiť 5 člennú radu školy. Zriaďovatelia zamestnávajú (logicky) max. dve učiteľky, z ktorých jedna je riaditeľkou (resp. poverená riadením, a to v prípadoch, keď sa obci nedarí miesto riaditeľky obsadiť vymenovaním po úspešnom výberovom konaní). Druhá učiteľka je často len na určitú dobu, často sa v škole striedajú pedagogické kádre, ale stane sa aj prípad, keď práve tá druhá učiteľka (... a posledný PZ) členstvo v rade škole odmietne?! Aké sú možnosti na obsadenie RaŠ v týchto prípadoch? V princípe tiež ide o zodpovedanie otázky, či poverený PZ riadením školy je „plnohodnotným riaditeľom“ - ak áno tak v takom prípade by pre neho platilo ustanovenie zákona č. 596/2003 §25 ods. 11 no a vtedy by nemohol byť ako riaditeľ členom rady školy. Aké možnosti má v týchto prípadoch zriaďovateľ: a/ môže v rade školy akceptovať aj PZ povereného riadením (... v tomto prípade by takýto člen, mohol mať stanovami obmedzené niektoré kompetencie – napr. nemohol by byť členom výberovej komisie pri výberovom konaní ...?! ), ALEBO b/ zriaďovateľ by určil nové zloženie RaŠ bez zastúpenia PZ a RaŠ by doplnil na 5 členov zástupcom z „inej skupiny“ ???