Otázky v kategórii: Občianske právo

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.

Pre účely podnikania plánujeme kúpiť starší rekreačný objekt. K chate patria aj priľahlé pozemky mimo zastavaného územia obce (7 parciel). Spolu s dodávateľom nie sme si istí, aký postup je správny z hľadiska DPH vo veci zdanenia pozemkov. V prípade pozemku, na ktorom stojí chata sa môže dodávateľ v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") rozhodnúť, či daň uplatní alebo nie. Podotýkam, že obaja sme platitelia DPH. Problematické sú ďalšie, menšie pozemky. V  liste vlastníctva sú evidované ako "zastavané plochy a nádvoria", pričom v riadku spôsob využitia je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti. Podľa informácií dodávateľa ide o vodovodnú, kanalizačnú, káblovú, telefónnu prípojku, transformátor, prístupové cesty a vodojem s oplotením. Za túto kategóriu pozemkov dodávateľ platí aj daň z nehnuteľností. V Metodickom pokyne k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38 zákona o DPH vydanom Daňovým riaditeľstvom SR sú uvedené  definície pojmov stavba a stavebný pozemok. Stavba na účely zákona o DPH nie je definovaná. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v .z n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") v § 119 ustanovuje, že veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.  Stavebným pozemkom sa podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)  v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V územnom pláne zverejnenom na stránke obce je predmetná lokalita označená ako oblasť rekreácie a športu – súčasný stav. Na základe uvedených informácií vidno určitý nesúlad predpisov upravujúcich túto problematiku. Je zrejmé, že na pozemkoch umiestnené inžinierske stavby nespĺňajú podmienku pevných základov, možno len v prípade vodojemu. Podľa definície stavebného pozemku by mohlo ísť o stavebný pozemok, keďže je v územnom pláne zahrnutý v jestvujúcej oblasti rekreácie a športu (ale bez presného určenia parciel, v mierke 1:20000). Teda nič nebráni budúcej zástavbe. Možno na upresnenie by postačovalo vyjadrenie obce. A nakoniec, pojem stavebný pozemok nie je totožný pre účely dane z nehnuteľností, kde sadzby sú nepomerne vyššie.

Možno vykonať vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok (trojstranný) medzi tromi alebo štyrmi daňovými subjektmi?  Dá sa bez finančného vysporiadania urobiť vzájomný zápočet len medzi dvomi subjektmi (veriteľ a dlžník)? Ak nie, je možnosť  vzájomné sa vysporiadať len postúpením pohľadávok?

Zaujíma nás stanovisko týkajúce sa vlastníctva schátralej stavby, ide o časť existujúceho pôvodne rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom a príslušenstvom v roku 1979 vyvlastnená v prospech Slovenskej socialistickej republiky v správe MNV L. pre výstavbu obchodného strediska, ktorá bola pojatá do plánu na uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva. Po uskutočnení výstavby obchodného strediska bolo toto stredisko hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 11. 1988 medzi MNV L. a Jednotou SD, P. odovzdané do vlastníctva Jednoty SD, P. Hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 10. 1988 medzi ONV P. a Jednotou SD, P. bolo zriadené pre Jednotu SD, P. právo trvalého užívania pozemku, na ktorom bolo vybudované obchodné stredisko.

Na uvedenom pozemku ale zostala časť stavby rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom vyvlastnená pre výstavbu obchodného strediska. Predmetný pozemok si Jednota SD, P. v roku 2003 majetkoprávne vysporiadala do vlastníctva kúpnou zmluvou uzavretou medzi SR zastúpenou OÚ v P. bez ťarchy existujúcej časti stavby rodinného domu.

Časť rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom určeným pre výstavbu obchodného strediska v roku 1979 predmetom vyvlastňovacieho konania sa do toho času na pozemku nachádza, nie je v katastri nehnuteľností evidovaná, či už ako stavba alebo ťarcha na pozemku, a ani nebola predmetom prevádzaných nehnuteľností, či hospodárskej zmluvy alebo kúpnej zmluvy. Stavba sa nachádza na verejne prístupnom pozemku, je v zlom technickom stave a ohrozuje život a zdravie osôb, preto je nevyhnutné nariadiť jej odstránenie.

Za akých podmienok môžem stornovať pokladničný doklad, napr. zákazník si kúpi tovar, ktorý  chce vymeniť za iný rozmer.  Možno urobiť storno na pôvodný tovar a nablokovať nový? Obchodník nemá iný rozmer na zámenu za pôvodný - možno stornovať a vrátiť peniaze?  Zákazník kúpil paletu cementu a ostali mu 4 vrecia – možno tovar stornovať a vrátiť peniaze? Je nutné, ak stornujem tovar, aby bol zaevidovaný k stornovanému dokladu aj doklad o kúpe tovaru?  Musím uvádzať dôvod storna (reklamácia, zámena...)?

Kto môže podať návrh na oddlženie?

Slovenská s.r.o. má jedného spoločníka A. Spoločnosť má dvoch konateľov, konateľa A (ide o jediného spoločníka A) a konateľa B (konateľ B nie je spoločníkom). Každý konateľ spoločnosti koná samostatne. Ide o slovenských rezidentov. Osoba A chce predať svoj obchodný podiel v spoločnosti a chce sa aj vzdať funkcie konateľa v prospech kupca C. Kupec C bude jediným spoločníkom spoločnosti a bude aj konateľom namiesto osoby A. Funkcia konateľa B zostáva nedotknutá. Táto s.r.o. v minulosti požiadala o spotrebný úver, ktorý spláca dodnes. Takže úverová zmluva (právny vzťah) bola medzi spoločnosťou a finančnou inštitúciou. Spoločnosť má nedoplatok voči ZP a SP. Spoločnosť voči daňovému úradu nemá nedoplatok. Kupujúci C nemá žiadny nedoplatok. Môže osoba A predať hore uvedeným spôsobom spoločnosť, aj keď úver nie je splatený a spoločnosť má nedoplatok voči poisťovní? Môže finančná inštitúcia od spoločníka A, ako od fyzickej osoby, požadovať splatenie úveru, čiže má nárok prostredníctvom exekúcie aj na súkromný majetok fyzickej osoby A, alebo inštitúcia má nárok len na majetok firmy (napr. blokovanie firemného účtu, firemného majetku...atď..)?

Chcela by som Vás poprosiť o odbornú podporu k správnemu aplikovaniu  ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje definíciu pojmu „blízka osoba“.

Dostala som od poslancov úlohu posúdiť a preveriť prevod nehnuteľností vo vlastníctve obce na iné osoby, konkrétne na synovca pána starostu. Prevod sa uskutočnil v druhej polovici r. 2010. Ja som do svojej správy z kontroly uviedla, že syn brata pána starostu je blízkou osobou voči starostovi a preto nadobudnutie  obecného majetku bol v rozpore s § 9a ods. 6 písm. g). zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa môjho názoru synovec starostu mohol nadobudnúť majetok obce len na základe obchodnej verejnej súťaže.

Je možné podpísať zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenú podľa § 531 Občianskeho zákonníka ešte predtým, ako dlh reálne vznikne - pred skočením pracovného pomeru? Budúci zamestnávateľ (ako preberajúci dlžník) má k dispozícii len Vyúčtovanie nákladov aktuálneho zamestnávateľa zamestnanca, ktorého plánuje prijať do pracovného pomeru, kde je uvedené, že zamestnanec (pôvodný dlžník) požiadal zamestnávateľa (veriteľa) o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu napr. 17.01.2020 v dôsledku čoho zamestnanec nesplnil záväzok vyplývajúci mu z uzatvorenej pracovnej zmluvy (vzhľadom na predpoklad dohody o ukončení PP k uvedenému dňu: 17.01.2020) zotrvať u zamestnávateľa (veriteľa) v pracovnom pomere po dohodnutú dobu. Zamestnanec bol vyzvaný v uvedenom Vyúčtovaní nákladov na vrátenie nákladov, ktoré zamestnávateľ (veriteľ) za zamestnanca (pôvodného dlžníka) uhradil. Môže byť medzi budúcim zamestnávateľom ako preberajúcim dlžníkom a zamestnancom tretej osoby ako pôvodným dlžníkom a zamestnávateľom zamestnanca ako veriteľom uzatvorená zmluva o prevzatí dlhu už dňa 14.01.2020, t.j. skôr ako sa pracovný pomer skončí? (zatiaľ je tam len predpoklad skončenia PP) Má byť prílohou zmluvy o prevzatí záväzku v tomto prípade pracovná zmluva a Vysporiadanie nákladov či stačí uviesť ako prílohu len Vysporiadanie nákladov? (Zmluva o prevzatí dlhu sa zverejňuje v CRZ) Môže byť obsahom zmluvy o prevzatí dlhu, ktorá je odplatná aj záväzok pôvodného dlžníka zotrvať u preberajúceho dlžníka po určitú dobu v pracovnom pomere alebo uhradiť preberajúcemu dlžníkovi sumu, ktorú preberajúci dlžník za pôvodného dlžníka uhradil veriteľovi?

V maloobchodnej predajni spracúvame osobné údaje zákazníkov na účely uzatvárania zmlúv Quatro - predaj tovaru na splátky. Sme povinní registrovať takýto druh spracovania osobných údajov? Podlieha tento druh spracovania údajov registrácii informačného systému?