Otázky v kategórii: Občianske právo

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.

Možno vykonať vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok (trojstranný) medzi tromi alebo štyrmi daňovými subjektmi?  Dá sa bez finančného vysporiadania urobiť vzájomný zápočet len medzi dvomi subjektmi (veriteľ a dlžník)? Ak nie, je možnosť  vzájomné sa vysporiadať len postúpením pohľadávok?

Pre účely podnikania plánujeme kúpiť starší rekreačný objekt. K chate patria aj priľahlé pozemky mimo zastavaného územia obce (7 parciel). Spolu s dodávateľom nie sme si istí, aký postup je správny z hľadiska DPH vo veci zdanenia pozemkov. V prípade pozemku, na ktorom stojí chata sa môže dodávateľ v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") rozhodnúť, či daň uplatní alebo nie. Podotýkam, že obaja sme platitelia DPH. Problematické sú ďalšie, menšie pozemky. V  liste vlastníctva sú evidované ako "zastavané plochy a nádvoria", pričom v riadku spôsob využitia je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti. Podľa informácií dodávateľa ide o vodovodnú, kanalizačnú, káblovú, telefónnu prípojku, transformátor, prístupové cesty a vodojem s oplotením. Za túto kategóriu pozemkov dodávateľ platí aj daň z nehnuteľností. V Metodickom pokyne k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38 zákona o DPH vydanom Daňovým riaditeľstvom SR sú uvedené  definície pojmov stavba a stavebný pozemok. Stavba na účely zákona o DPH nie je definovaná. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v .z n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") v § 119 ustanovuje, že veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.  Stavebným pozemkom sa podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)  v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V územnom pláne zverejnenom na stránke obce je predmetná lokalita označená ako oblasť rekreácie a športu – súčasný stav. Na základe uvedených informácií vidno určitý nesúlad predpisov upravujúcich túto problematiku. Je zrejmé, že na pozemkoch umiestnené inžinierske stavby nespĺňajú podmienku pevných základov, možno len v prípade vodojemu. Podľa definície stavebného pozemku by mohlo ísť o stavebný pozemok, keďže je v územnom pláne zahrnutý v jestvujúcej oblasti rekreácie a športu (ale bez presného určenia parciel, v mierke 1:20000). Teda nič nebráni budúcej zástavbe. Možno na upresnenie by postačovalo vyjadrenie obce. A nakoniec, pojem stavebný pozemok nie je totožný pre účely dane z nehnuteľností, kde sadzby sú nepomerne vyššie.

Nájomca – firma A odmietol podpísať nájomnú zmluvu, nakoľko suma vo výške 0,07 eur za 1 m² je príliš vysoká – súhlasí jedine s výškou nájmu za 0,00066 eur za 1 m², ide o sumu, za ktorú platí nájom občanom obce - vlastníkom ornej pôdy a trvalého trávneho porastu. Obec vlastní pozemky - ostatné plochy vo výmere 1 375 m² nachádzajúce sa v areáli poľnohospodárskeho dvora. Doposiaľ obec s firmou A. nemala uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu, hoci pozemky už užíva dlhšiu dobu. Konateľ s obcou nechce spolupracovať. Tvrdí, že túto zmluvu považuje za výsmech a zašle ju na ministerstvo pôdohospodárstva ako dôkaz toho, že obec nevychádza v ústrety poľnohospodárom.

Voči akým inštitúciám máme / nemáme povinnosť ohlásiť vykonávanie ekonomickej činnosti, konkrétne prevádzku ubytovania, športu, prenájom lodiek, móla, prenájom miestností za účelom konferencií? Spoločnosť už funguje viac rokov, no od 6/2024 bude prevádzkovať aj inú činnosť. Nahlasujem cez všeobecné podania túto ekonomickú činnosť aj na DÚ? Obec a kde všade?

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení poslanci obecného zastupiteľstva môžu opätovne schváliť uznesenie, ktoré starosta obce nepodpísal, a to do dvoch mesiacov od jeho schválenia. Práve výklad termínu „ do dvoch mesiacov" sa môže rôzne vysvetliť. Myslel tým zákonodarca od dňa schválenia, t. j. napr. uznesenie bolo schválené 10. 2., čiže do 10. 4. sa môže znova schváliť, alebo od mesiaca, v ktorom bolo uznesenie prijaté, napr. ak bolo prijaté vo februári, znova by sa mohlo prijať do konca apríla? Podľa § 12 ods. 1 zákona o obecnom zriadení by sa zasadnutie obecného zastupiteľstva malo konať najmenej raz za dva mesiace. Tie dva mesiace sa rátajú od dňa konania zasadnutia alebo od mesiaca, v ktorom sa zasadnutie konalo?

Môže exekútor požiadať o súčinnosť tretie osoby (obce) podľa ust. § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v z. n. p.  (ďalej len „Exekučný poriadok“) elektronickou poštou?  V žiadosti sú uvedené osobné údaje o občanoch, ktoré sú chránené podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p.  (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Podľa § 35 Exekučného poriadku  exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby len po preukázaní svojho poverenia na vykonávanie exekúcie (môže byť kópia, na ktorej je vyznačená zhoda s originálom) - to nemôže byť elektronicky. Neporuší obec zákon o ochrane osobných údajov, keď poskytne súčinnosť elektronickou poštou?

Živnostník – platiteľ DPH má zatiaľ len jednu prevádzku, zameranú hlavne na servis vozidiel. V priebehu 1 mesiaca plánuje otvoriť ďalšiu prevádzku - predajňu (maloobchod a veľkoobchod) - nová prevádzka bude zriadená len cca 200 m od súčasnej prevádzky.

Špecifikácia prevádzok bude nasledovná:

• Pôvodná prevádzka bude slúžiť len ako servis a oprava vozidiel - do tejto prevádzky nebudú mať zákazníci prístup.
• Nová prevádzka bude slúžiť ako podniková predajňa, a zároveň tu bude prebiehať príjem materiálu, príjem vozidiel do servisu od zákazníka / odovzdanie opravených vozidiel zákazníkovi.

Je potrebné, aby podnikateľ mal elektronické registračné pokladnice na obidvoch prevádzkach, alebo stačí len v predajni, kde bude prebiehať aj fakturácia. Čo všetko a akým systémom musí mať podľa zákona označené v prevádzke, v súvislosti s predávaným tovarom. Čo všetko musia obsahovať etikety na regáloch, kde bude umiestnený tovar na predaj?

Chcem kúpiť pozemok (trvalý trávnatý porast, parcela E) od štyroch spoluvlastníkov. Jeden zo spoluvlastníkov je neznámy vlastník a jeho podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Je možné kúpiť spoluvlastnícky podiel tohto neznámeho vlastníka ? V prípade, ak sa bude dať, aký je postup ? (traja podieloví vlastníci s predajom súhlasia).

V obci pôsobí detský ľudový súbor. Počas prestávky na nácviku dvaja členovia súboru (15, 11) vymýšľali a ten 15-ročný sotil mladšieho pričom ten spadol a zlomil violončelo jedného z členov. Nástroj bol zabalený originálnom tvrdenom obale a bol na mieste pri ostatných nástrojoch. Čiže nebol iba tak niekde položený. Vedúci súboru oznámil deťom, že vzniknutú škodu budú musieť rodičia nahradiť. Ospravedlnenie za vzniknutú škodu a sľub náhrady napísali v SMS komunikácii obidvaja chlapci. Otec staršieho chlapca sa však v telefonickom rozhovore vyjadril, že on na opravu nedá ani cent a nejaký zlámaný nástroj ho nezaujíma. Ako sa majú rodičia domôcť uznania škody a ako majú postupovať aby si vymohli náhradu vzniknutej škody. Cena nástroja bola 1.050,- € na čo však rodičia dieťaťa nemajú doklad, pretože ho kupovali cez vedúceho súboru od člena filharmónie (čiže z druhej ruky). Stačilo by v tomto prípade svedectvo vedúceho súboru, alebo majú mať aj nejaké cenové ohodnotenie od nejakého výrobcu nástrojov, prípadne predajne nástrojov? Odborník na výrobu a opravu nástrojov sa vyjadril, že bude potrebné vymeniť celú prednú dosku violončela (čo môže úplne zmeniť zvuk nástroja), čo môže stáť takmer toľko ako stál nástroj. Ako majú poškodení rodičia postupovať? Majú si opravu zaplatiť sami a vymáhať náhradu škody? Čo v prípade, keď si rodičia detí nechcú priznať vinu svojich detí na spôsobení škody na majetku iného dieťaťa? Môžu si rodičia vymáhať škodu od súboru?