Otázky v kategórii: Občianske právo

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.

Možno vykonať vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok (trojstranný) medzi tromi alebo štyrmi daňovými subjektmi?  Dá sa bez finančného vysporiadania urobiť vzájomný zápočet len medzi dvomi subjektmi (veriteľ a dlžník)? Ak nie, je možnosť  vzájomné sa vysporiadať len postúpením pohľadávok?

Pre účely podnikania plánujeme kúpiť starší rekreačný objekt. K chate patria aj priľahlé pozemky mimo zastavaného územia obce (7 parciel). Spolu s dodávateľom nie sme si istí, aký postup je správny z hľadiska DPH vo veci zdanenia pozemkov. V prípade pozemku, na ktorom stojí chata sa môže dodávateľ v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") rozhodnúť, či daň uplatní alebo nie. Podotýkam, že obaja sme platitelia DPH. Problematické sú ďalšie, menšie pozemky. V  liste vlastníctva sú evidované ako "zastavané plochy a nádvoria", pričom v riadku spôsob využitia je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti. Podľa informácií dodávateľa ide o vodovodnú, kanalizačnú, káblovú, telefónnu prípojku, transformátor, prístupové cesty a vodojem s oplotením. Za túto kategóriu pozemkov dodávateľ platí aj daň z nehnuteľností. V Metodickom pokyne k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38 zákona o DPH vydanom Daňovým riaditeľstvom SR sú uvedené  definície pojmov stavba a stavebný pozemok. Stavba na účely zákona o DPH nie je definovaná. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v .z n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") v § 119 ustanovuje, že veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.  Stavebným pozemkom sa podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)  v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V územnom pláne zverejnenom na stránke obce je predmetná lokalita označená ako oblasť rekreácie a športu – súčasný stav. Na základe uvedených informácií vidno určitý nesúlad predpisov upravujúcich túto problematiku. Je zrejmé, že na pozemkoch umiestnené inžinierske stavby nespĺňajú podmienku pevných základov, možno len v prípade vodojemu. Podľa definície stavebného pozemku by mohlo ísť o stavebný pozemok, keďže je v územnom pláne zahrnutý v jestvujúcej oblasti rekreácie a športu (ale bez presného určenia parciel, v mierke 1:20000). Teda nič nebráni budúcej zástavbe. Možno na upresnenie by postačovalo vyjadrenie obce. A nakoniec, pojem stavebný pozemok nie je totožný pre účely dane z nehnuteľností, kde sadzby sú nepomerne vyššie.

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?

Stavebník oznámil na stavebný úrad stavebné úpravy oplotenia súčasťou ktorého je aj bránka umožňujúca vstup na vlastný aj susedov pozemok. Keďže pozemok stavebníka je široký len cca 35 cm, majiteľ susedného pozemku po ktorom sa doteraz pohyboval stavebník s tým už nesúhlasí, pretože sa pohybujú po jeho pozemku nielen počas stavebných prác ale kedykoľvek aj v minulosti. Vlastník dotknutého pozemku písomne požiadal stavebníka aby nebudoval bránu k jeho pozemku a kópiu zaslal na stavebný úrad. Stavebník sa ústne vyjadril že tam kde bola bránka nebude budovať ani plot a ostane tam voľný prechod. S týmto riešením nesúhlasí vlastník susedného pozemku. Pozn.: Stavebník má hlavný vchod na pozemok zabezpečený z verejnej komunikácie. Ako má ďalej postupovať stavebný úrad?

K otázke boli následne pripojené nasledovné podklady:

• snímka z pozemkovej mapy so zakreslením trasy oplotenia a bránky,
• ohlásenie stavebných úprav/udržiavacích prác, ktoré stavebníčka datovala dňa 19. 4. 2013 a na obecný úrad bolo doručené dňa 24. 4. 2013,
• podanie spoluvlastníka susednej nehnuteľnosti zo dňa 7. 5. 2013 zaslané stavebníčke a na vedomie obci ako stavebnému úradu (na obecný úrad doručené dňa 7. 5. 2013); z obsahu podania vyplýva, že ide o námietky a pripomienky suseda proti uskutočneniu stavebných úprav oplotenia.

Poľnohospodársky podnik požiadal správcu dane o platenie dane v splátkach na rok 2008, pretože obec všeobecne záväzným nariadením na rok 2008 na toto zdaňovacie obdobie neurčila splátkový kalendár. Obec vydala rozhodnutie o zriadení záložného práva podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., zákona, zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. Do konca minulého roka správa katastra nemala námietky. Začiatkom roka 2009 správca dane podal na správu katastra návrh na zaregistrovanie rozhodnutia najskôr o zrušení záložného práva, (pretože to bolo na tú istú nehnuteľnosť) a následne na zriadenie záložného práva. Kataster obci oznámil, že obec musí predložiť záložnú zmluvu vypracovanú podľa § 151a a § 552 Občianskeho zákonníka, pričom obci zoslal aj vzor zmluvy. Ako má obec v tejto veci postupovať?

Ak právnická osoba kúpila stavbu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2007, stáva sa daňovníkom od 1. 1. 2008, alebo až po zápise v katastri nehnuteľností 24. 1. 2008, teda až od 1. 1. 2009?

V areáli školy je postavený bytový dom (bývalá učiteľská bytovka), ktorá je napojená na školský vodovod s osobitnou vetvou a vodomerom. Vodári odpisujú odber vody iba z hlavného vodomeru školy. Odobratú vodu z vetvy, kde je napojená bytovka bude odpisovať poverený obyvateľ bytovky a oznamovať škole. Následne po zaslaní vyúčtovacej faktúry vodárňami za určité obdobie bude škola posielať oznámenie o výške platby za odobratú vodu bytovky poverenému obyvateľovi. Tento po rozrátaní medzi jednotlivé byty a vysporiadaní úhrad, pošle celú sumu platby za vodu na účet školy. Aký písomný druh dokumentu má byť uzatvorený medzi školou a uvedeným povereným obyvateľom bytovky (zmluva, dohoda, ...)? Je správny postup, ak by škola nevystavovala OF, ale poslala iba oznámenie o výške platby za odobratú vodu, ak nebude podpísaný žiadny dokument, iba ústna dohoda?

Zdedila som byt v r. 2013 , zabudla som nahlásiť nové odberné miesto ako občan v roku 2013 a zároveň preukázať nárok na oslobodenie, nakoľko platím poplatok RTVS na moje meno v mieste kde bývam .Prišla mi výzva na nedoplatok.Už som zistila, že môžu vymáhať len 3 roky spätne . Nedá sa odvolať na tvrdosť zákona, keďže som si len nesplnila oznamovaciu povinnosť prihlásiť sa a zároveň preukázať oslobodenie , v skutočnosti ak by som tak urobila by som neplatila 2x poplatky ale len raz.

Vykonávam povolanie lekára. Zamestnávateľ (fakultná nemocnica) si pre kontrolu dochádzky a pohybu osôb na pracovisku žiada odtlačok mojej ruky - prstov.

1. Má právo zamestnávateľ žiadať moje biometrické údaje?
2. Akým kontrolným mechanizmom mi vie zaručiť, že tieto údaje nebudú zneužité, resp. aj po rozviazaní pracovného pomeru použité ďalej?
3. Existuje nejaká právna úprava, ktorá mi umožňuje požiadať  zamestnávateľa o napr. čipovú kartu (bez odtlačkov prstov?)