Otázky v kategórii: Občianske právo

Pred 30 rokmi po smrti matky som zdedila ornú pôdu mimo miesta bydliska v celkovej výmere 1 944 m2. Doteraz som ho prenajímala družstvu príslušnej obce za symbolickú sumu 18 € ročne. Rozmýšľam o predaji pôdy. Chcela by som vedieť aké budem mať odvodové povinnosti voči daňovému úradu, Soc. a zdrav. poisťovni v prípade získania 1 500 €.

V maloobchodnej predajni spracúvame osobné údaje zákazníkov na účely uzatvárania zmlúv Quatro - predaj tovaru na splátky. Sme povinní registrovať takýto druh spracovania osobných údajov? Podlieha tento druh spracovania údajov registrácii informačného systému?

Chcela by som Vás poprosiť o odbornú podporu k správnemu aplikovaniu  ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje definíciu pojmu „blízka osoba“.

Dostala som od poslancov úlohu posúdiť a preveriť prevod nehnuteľností vo vlastníctve obce na iné osoby, konkrétne na synovca pána starostu. Prevod sa uskutočnil v druhej polovici r. 2010. Ja som do svojej správy z kontroly uviedla, že syn brata pána starostu je blízkou osobou voči starostovi a preto nadobudnutie  obecného majetku bol v rozpore s § 9a ods. 6 písm. g). zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa môjho názoru synovec starostu mohol nadobudnúť majetok obce len na základe obchodnej verejnej súťaže.

Zaujíma nás stanovisko týkajúce sa vlastníctva schátralej stavby, ide o časť existujúceho pôvodne rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom a príslušenstvom v roku 1979 vyvlastnená v prospech Slovenskej socialistickej republiky v správe MNV L. pre výstavbu obchodného strediska, ktorá bola pojatá do plánu na uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva. Po uskutočnení výstavby obchodného strediska bolo toto stredisko hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 11. 1988 medzi MNV L. a Jednotou SD, P. odovzdané do vlastníctva Jednoty SD, P. Hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 10. 1988 medzi ONV P. a Jednotou SD, P. bolo zriadené pre Jednotu SD, P. právo trvalého užívania pozemku, na ktorom bolo vybudované obchodné stredisko.

Na uvedenom pozemku ale zostala časť stavby rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom vyvlastnená pre výstavbu obchodného strediska. Predmetný pozemok si Jednota SD, P. v roku 2003 majetkoprávne vysporiadala do vlastníctva kúpnou zmluvou uzavretou medzi SR zastúpenou OÚ v P. bez ťarchy existujúcej časti stavby rodinného domu.

Časť rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom určeným pre výstavbu obchodného strediska v roku 1979 predmetom vyvlastňovacieho konania sa do toho času na pozemku nachádza, nie je v katastri nehnuteľností evidovaná, či už ako stavba alebo ťarcha na pozemku, a ani nebola predmetom prevádzaných nehnuteľností, či hospodárskej zmluvy alebo kúpnej zmluvy. Stavba sa nachádza na verejne prístupnom pozemku, je v zlom technickom stave a ohrozuje život a zdravie osôb, preto je nevyhnutné nariadiť jej odstránenie.

Manželka rodinného známeho zdedila byt po svojej matke. Byt bol v dedičskom konaní ohodnotený na 12 000 €. Tento byt bol následne predaný v hodnote 16 000 €. Poručník užíval byt v osobnom vlastníctve viac ako 5 rokov. Dedenie bolo v priamom rade na dcéru poručníka, čiže v tomto prípade bol zachovaný reťazec dedenia v priamom rade, nehnuteľnosť bola v osobnom vlastníctve viac ako 5 rokov. Je príjem z predaja uvedeného bytu oslobodený od dane a odvodov alebo treba zaplatiť daň a odvody? Ak treba zaplatiť daň a odvody, platí sa to z predajnej ceny alebo z rozdielu ceny predajnej a ceny ohodnotenej? Daň a odvody treba dokedy zaplatiť?

Môže mesto uzatvoriť zmluvu s poslancom  mestského zastupiteľstva, ktorý je konateľom miestnej firmy. Predmetom  zmluvy o dielo je vývoz odpadu z mesta vo veľkokapacitných  kontajneroch podľa požiadaviek mesta.

Vykonávam povolanie lekára. Zamestnávateľ (fakultná nemocnica) si pre kontrolu dochádzky a pohybu osôb na pracovisku žiada odtlačok mojej ruky - prstov.

1. Má právo zamestnávateľ žiadať moje biometrické údaje?
2. Akým kontrolným mechanizmom mi vie zaručiť, že tieto údaje nebudú zneužité, resp. aj po rozviazaní pracovného pomeru použité ďalej?
3. Existuje nejaká právna úprava, ktorá mi umožňuje požiadať  zamestnávateľa o napr. čipovú kartu (bez odtlačkov prstov?)

Stavebník oznámil na stavebný úrad stavebné úpravy oplotenia súčasťou ktorého je aj bránka umožňujúca vstup na vlastný aj susedov pozemok. Keďže pozemok stavebníka je široký len cca 35 cm, majiteľ susedného pozemku po ktorom sa doteraz pohyboval stavebník s tým už nesúhlasí, pretože sa pohybujú po jeho pozemku nielen počas stavebných prác ale kedykoľvek aj v minulosti. Vlastník dotknutého pozemku písomne požiadal stavebníka aby nebudoval bránu k jeho pozemku a kópiu zaslal na stavebný úrad. Stavebník sa ústne vyjadril že tam kde bola bránka nebude budovať ani plot a ostane tam voľný prechod. S týmto riešením nesúhlasí vlastník susedného pozemku. Pozn.: Stavebník má hlavný vchod na pozemok zabezpečený z verejnej komunikácie. Ako má ďalej postupovať stavebný úrad?

K otázke boli následne pripojené nasledovné podklady:

• snímka z pozemkovej mapy so zakreslením trasy oplotenia a bránky,
• ohlásenie stavebných úprav/udržiavacích prác, ktoré stavebníčka datovala dňa 19. 4. 2013 a na obecný úrad bolo doručené dňa 24. 4. 2013,
• podanie spoluvlastníka susednej nehnuteľnosti zo dňa 7. 5. 2013 zaslané stavebníčke a na vedomie obci ako stavebnému úradu (na obecný úrad doručené dňa 7. 5. 2013); z obsahu podania vyplýva, že ide o námietky a pripomienky suseda proti uskutočneniu stavebných úprav oplotenia.

Počas pobytu detí materskej školy vonku  došlo k poškodeniu (poškriabaniu) motorového vozidla zaparkovaného na priestranstve pri materskej škole. Učiteľky na toto priestranstvo zobrali deti a tie sa tam cca hodinu bez riadneho dozoru učiteliek  (výpoveď svedka)  „hrali“. Poškriabali pritom auto zástupkyne materskej školy, a tá sa domáha škody od učiteliek. Ako postupovať, má na to zástupkyňa nárok? Je zjavné aj porušenie pracovnej disciplíny učiteľkami. Zástupkyňa bola v tom čase na porade vedenia školy.

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.