Otázky v kategórii: Občianske právo

Zdedila som byt v r. 2013 , zabudla som nahlásiť nové odberné miesto ako občan v roku 2013 a zároveň preukázať nárok na oslobodenie, nakoľko platím poplatok RTVS na moje meno v mieste kde bývam .Prišla mi výzva na nedoplatok.Už som zistila, že môžu vymáhať len 3 roky spätne . Nedá sa odvolať na tvrdosť zákona, keďže som si len nesplnila oznamovaciu povinnosť prihlásiť sa a zároveň preukázať oslobodenie , v skutočnosti ak by som tak urobila by som neplatila 2x poplatky ale len raz.

Zamestnávateľ má vypracovaný pracovný poriadok organizácie, ktorý však nie je zverejnený a prístupný zamestnancom. Ak sa zamestnávateľ pri komunikácii so zamestnancom dožaduje dodržiavania pracovného poriadku, nemal by byť zamestnanec najprv s PP oboznámený a PP zamestnancom prístupný? Dochádza k porušeniu Zákonníka práce § 84 ods. 3, 4? Môže sa zamestnávateľ (pri oznámení predsedu ZO OZPŠAV, že dokumenty, týkajúce sa zamestnancov sa nezverejňujú) odvolávať na pracovný poriadok na stránke minedu.sk, ktorý je údajne platný pre všetkých zamestnancov školstva bez rozdielu, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vypracovaný pracovný poriadok vlastnej organizácie? Zamestnancom nie sú prístupné ani iné dokumenty (napr. kritériá na pridelenie osobného príplatku - majú tvoriť prílohu KZ). Môže zamestnávateľ určiť v pracovnom poriadku zákaz bežnej komunikácie medzi zamestnancami? 

V areáli školy je postavený bytový dom (bývalá učiteľská bytovka), ktorá je napojená na školský vodovod s osobitnou vetvou a vodomerom. Vodári odpisujú odber vody iba z hlavného vodomeru školy. Odobratú vodu z vetvy, kde je napojená bytovka bude odpisovať poverený obyvateľ bytovky a oznamovať škole. Následne po zaslaní vyúčtovacej faktúry vodárňami za určité obdobie bude škola posielať oznámenie o výške platby za odobratú vodu bytovky poverenému obyvateľovi. Tento po rozrátaní medzi jednotlivé byty a vysporiadaní úhrad, pošle celú sumu platby za vodu na účet školy. Aký písomný druh dokumentu má byť uzatvorený medzi školou a uvedeným povereným obyvateľom bytovky (zmluva, dohoda, ...)? Je správny postup, ak by škola nevystavovala OF, ale poslala iba oznámenie o výške platby za odobratú vodu, ak nebude podpísaný žiadny dokument, iba ústna dohoda?

Zdedil som pozemok, v ktorom mám podiel 1/2. Chcem odkúpiť od podielového spoluvlastníka druhú polovicu. Spadala by odkupená polovica do bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko som ženatý? Resp., ako uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo ako postupovať, aby som bol výlučným vlastníkom pozemku?

V roku 2013 som požiadala obec o zaradenie pozemku (parcela č. .....) do navrhovaného zastavaného územia obce, resp. územia vhodného na zastavania, a to formou zmluvy, za čo som zaplatila zálohu pomernej časti ceny za zhotovenie zmeny 800 €. Avizovaná úprava, zmena územného plánu obce sa konala až v 2/2015. Na stránke obce je zverejnený nový územný plán, kde som sa dozvedela, že do územného plánu bola zaradená iba polovica môjho pozemku. Do dnešného dňa som od obecného úradu nedostala žiadne písomné vyjadrenie k dôvodu nezaradenia celej parcely do územného plánu, ale iba jej polovice. Nevidím rozumný dôvod nezaradiť ho do navrhovaného zastavaného územia obce, nakoľko všetky pozemky susediace s uvedeným pozemkom už sú zakreslené v územnom pláne obce. Ako môžem postupovať ak nesúhlasím s rozhodnutím obce? Do dnešného dňa som nedostala ani preplatok finančných prostriedkov, keďže som zálohu zaplatila v sume zodpovedajúcej zaradeniu celého pozemku do územného plánu obce. Môžu poslanci a poverení zamestnanci obce postupovať tak, že bez uvedenia dôvodu zaradia do územného plánu obce iba časť pozemku? Musia alebo nemusia poslať písomné vyjadrenie k zaradeniu (nezaradeniu) pozemku do územného plánu obce? Môže zamestnanec stavebného úradu odmietnuť podať informácie (vysvetlenie) o danej veci môjmu manželovi s odôvodnením, že bude komunikovať iba s osobou, ktorá podala žiadosť? Môže mi dopredu určiť koľko domov budem môcť v budúcnosti na pozemku postaviť?

V obci pôsobí detský ľudový súbor. Počas prestávky na nácviku dvaja členovia súboru (15, 11) vymýšľali a ten 15-ročný sotil mladšieho pričom ten spadol a zlomil violončelo jedného z členov. Nástroj bol zabalený originálnom tvrdenom obale a bol na mieste pri ostatných nástrojoch. Čiže nebol iba tak niekde položený. Vedúci súboru oznámil deťom, že vzniknutú škodu budú musieť rodičia nahradiť. Ospravedlnenie za vzniknutú škodu a sľub náhrady napísali v SMS komunikácii obidvaja chlapci. Otec staršieho chlapca sa však v telefonickom rozhovore vyjadril, že on na opravu nedá ani cent a nejaký zlámaný nástroj ho nezaujíma. Ako sa majú rodičia domôcť uznania škody a ako majú postupovať aby si vymohli náhradu vzniknutej škody. Cena nástroja bola 1.050,- € na čo však rodičia dieťaťa nemajú doklad, pretože ho kupovali cez vedúceho súboru od člena filharmónie (čiže z druhej ruky). Stačilo by v tomto prípade svedectvo vedúceho súboru, alebo majú mať aj nejaké cenové ohodnotenie od nejakého výrobcu nástrojov, prípadne predajne nástrojov? Odborník na výrobu a opravu nástrojov sa vyjadril, že bude potrebné vymeniť celú prednú dosku violončela (čo môže úplne zmeniť zvuk nástroja), čo môže stáť takmer toľko ako stál nástroj. Ako majú poškodení rodičia postupovať? Majú si opravu zaplatiť sami a vymáhať náhradu škody? Čo v prípade, keď si rodičia detí nechcú priznať vinu svojich detí na spôsobení škody na majetku iného dieťaťa? Môžu si rodičia vymáhať škodu od súboru?

Chcem kúpiť pozemok (trvalý trávnatý porast, parcela E) od štyroch spoluvlastníkov. Jeden zo spoluvlastníkov je neznámy vlastník a jeho podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Je možné kúpiť spoluvlastnícky podiel tohto neznámeho vlastníka ? V prípade, ak sa bude dať, aký je postup ? (traja podieloví vlastníci s predajom súhlasia).

Občan SR uaztvorí  pod svojím rodným číslom mandátnu zmluvu podľa § 566 Obchodného zákonníka s s.r.o. na sumu 2 500 €. Zmluva je uzatvorená 30. 9. 2014 na obdobie od 10/2014-09/2015 na činnosť producenta pri príprave a vývoji filmu. Následne uzatvori dna  1. 10. 2014 s tou istou s.r.o. zmluvu o vytvorení diela a udelení licencie na dramaturgiu diela na inom projekte. Občan nepredpokladá, že by sa do konca roka 2014 podieľal na nejakom projekte a uzatvoril ešte nejaký typ zmluvy podľa Obchodného alebo autorského zákona. Sú tieto činnosti považované za podnikanie alebo ide o príležitostný príjem? Je občan povinný zaregistrovat sa na daňovom úrade ako slobodný podnikateľ? Alebo je povinný vybavit si živnostenské oprávnenie? Sú tieto zmluvy danovým nákladom u s.r.o.? Je občan povinný podať daňové priznanie za rok 2014? Má nárok na uplatnenie nejakých výdavkov? V ktorom riadku DP uvedie tieto prijmy?

Plánujeme uzatvoriť príkaznú zmluvu zo zahraničnou fyzickou osobou - obsahom má byť vypracovanie posudku. Nie je mi však celkom jasné, či sa príjem z dohodnutej odmeny bude posudzovať ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. - ďalej len "ZDP") alebo ako ostatný príjem (§ 8 ZDP). Ak je závislá činnosť posudzovaná v kontexte závislej práce podľa Zákonníka práce (§ 1, ods. 2 a 3 Zákonníka práce), potom činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nemôže byť závislou činnosťou (kedže ide o občianskoprávny vzťah). Nie som si ale istá, či sa to dá chápať takto. Ak sa závislosť činnosti posudzuje striktne podľa § 5 ZDP, kto má posúdiť, či konkrétna činnosť upravená v príkaznej zmluve je závislá alebo nie? Ďalšou vecou je potom platenie odvodov na zdravotné a sociálne poistenie z príkaznej zmluvy. Je potrebné tieto odvody odviesť (aj keď ide o zahraničnú osobu poistenú v inej krajine?).

Pôvodne družstevný byt bol vyporiadaný pri rozvode ako prevod členského podielu. Občan FO mal od roku 1990 nájomnú zmluvu s bytovým družstvom ako jeho člen o prenechaní družstevného bytu do užívania. Ako spoločný nájomca uvedeného bytu v zmysle § 703-704 Občianskeho zákonníka bola i manželka tohto občana - člena družstva. Manželstvo bolo v roku 2006 rozvedené. V 10/2010 si bývalí manželia vysporiadali na súde spoločný nájom stále ešte družstevného bytu nasledovne:

1. zrušil sa spoločný nájom družstevného bytu,

2. ďalším jediným nájomcom od roku 2010 sa stal manžel,

3. manžel vyporiadal a vyplatil manželke „hodnotu členského podielu k spoločnému nájomnému bytu“ (citácia z uznesenia súdu) stanovenú ako 1/2 z vtedajšej trhovej hodnoty čo bolo 11 500,00 €,

4. manželke bytová náhrada nepatrila (lebo dostala 1/2 z hodnoty bytu ale v uznesení je to pomenované ako 1/2 hodnoty za členský podiel).

Bývalý manžel a neskôr jediný nájomca družstevného bytu získal tento byt v roku 2012 do osobného vlastníctva od bytového družstva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa zákonov č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní nárokov v družstvách a č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za cenu 600,00 €. Byt v roku 2013 predal za 25 000,00 €. Predaj bytu nie je oslobodený, lebo ho nevlastnil 5 rokov pred predajom.

Otázky: 1.) Čo je výdavkom tohto občana FO pri predaji bytu? Je to len kúpna cena 600,00 € podľa zmluvy o prevodu družstevného bytu s bytovým družstvom alebo aj cena, ktorú musel zaplatiť bývalej manželke vo výške 11 500,00 €, teda spolu výdavky za obstaranie bytu 12 100,00 € ?

2.) A ako je resp. bola na tom bývalá manželka? Ona nemusela priznať v roku 2010 príjem vo výške 11 500,00 € a zdaniť ho? Alebo jej príjem bol v roku 2010 oslobodený lebo „predala“ len členský podiel v bytovom družstve a nie nehnuteľnosť? Manželka nemala trvalý pobyt v byte od 02/2008 a byt si vysporiadali medzi sebou v 10/2010. Ak by išlo pri vysporiadaní medzi manželmi o skutkový stav „predaj 1/2 nehnuteľnosti“ tak by nesplnila podmienku oslobodenia predaja nehnuteľnosti (2 roky trvalého pobytu bezprostredne pred predajom) podľa zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2010.