Otázky v kategórii: Občianske právo

Živnostník – platiteľ DPH má zatiaľ len jednu prevádzku, zameranú hlavne na servis vozidiel. V priebehu 1 mesiaca plánuje otvoriť ďalšiu prevádzku - predajňu (maloobchod a veľkoobchod) - nová prevádzka bude zriadená len cca 200 m od súčasnej prevádzky.

Špecifikácia prevádzok bude nasledovná:

• Pôvodná prevádzka bude slúžiť len ako servis a oprava vozidiel - do tejto prevádzky nebudú mať zákazníci prístup.
• Nová prevádzka bude slúžiť ako podniková predajňa, a zároveň tu bude prebiehať príjem materiálu, príjem vozidiel do servisu od zákazníka / odovzdanie opravených vozidiel zákazníkovi.

Je potrebné, aby podnikateľ mal elektronické registračné pokladnice na obidvoch prevádzkach, alebo stačí len v predajni, kde bude prebiehať aj fakturácia. Čo všetko a akým systémom musí mať podľa zákona označené v prevádzke, v súvislosti s predávaným tovarom. Čo všetko musia obsahovať etikety na regáloch, kde bude umiestnený tovar na predaj?

Môže exekútor požiadať o súčinnosť tretie osoby (obce) podľa ust. § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v z. n. p.  (ďalej len „Exekučný poriadok“) elektronickou poštou?  V žiadosti sú uvedené osobné údaje o občanoch, ktoré sú chránené podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p.  (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Podľa § 35 Exekučného poriadku  exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby len po preukázaní svojho poverenia na vykonávanie exekúcie (môže byť kópia, na ktorej je vyznačená zhoda s originálom) - to nemôže byť elektronicky. Neporuší obec zákon o ochrane osobných údajov, keď poskytne súčinnosť elektronickou poštou?

Obec je od roku 1998 jediným spoločníkom v s. r. o., ktorá podniká v oblasti poskytovania ubytovacích služieb, verejného stravovania, doplnkových služieb cestovného ruchu a prevádzkovania telovýchovných zariadení a zariadení slúžiacich k regenerácii a rekondícii. V súčasnom období skončila platnosť nájomnej zmluvy medzi obcou a s. r. o., na základe ktorej s.r.o. využívala majetok obce na svoje podnikanie. Je nájomná zmluva pre obec najvhodnejší nástroj, prípadne existuje iný na zverenie majetku obce na využívanie s.r.o., v ktorej je obec jediným spoločníkom (prenajímame sami sebe a taktiež pri štandardnej zmluve o nájme podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre nájomcu vyplýva povinnosť uhrádzať náklady na modernizáciu, opravy a rekonštrukciu nad určitú sumu, ktoré boli predtým odsúhlasené, čo pri bazénoch a chatách, do ktorých nebolo 30 rokov nič investované, nie je za súčasnej finančnej situácie pre obec  najvhodnejšie riešenie)? Ak  áno, ako je to v tomto prípade s povinnosťou uplatňovať ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p.

Firma zhotovuje drevené montované stavby z dreva. V nájme má pozemok od urbárskej spoločnosti a Na tomto pozemku je postavená chata, na ktorú bolo vystavené stavebné povolenie a kolaudácia na meno spoločnosti. Chata je bola postavená za účelom predaja. V súčasnosti je už po kolaudácii, ale ešte nezapísaná do katastra a spoločnosť ju predáva zákazníkovi. Má spoločnosť predávať chatu  na základe zmluvy o dielo alebo kúpnej zmluvy?

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má uzavretú nájomnú zmluvu so zdravotným strediskom (prevádzkovanie stomatologickej ambulancie) na dobu určitú, v tomto prípade na jeden kalendárny rok. Zmluva sa predlžuje každoročne koncom roka na nasledujúci kalendárny rok. Na dobu neurčitú vlastníci zdravotného strediska nechcú uzatvoriť nájomnú zmluvu z dôvodu, že nemajú vysporiadaný pozemok pod strediskom. Priestory získal vlastník (s. r. o.) od Fondu národného majetku. V kúpnej zmluve sa spoločnosť zaviazala poskytovať zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, ako bola dovtedy (čiže aj ambulancie v odbore stomatológia). Zariadenie ambulancie aj s obvodom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odkúpil od predchádzajúcej lekárky, ktorá išla do dôchodku. Môže zdravotné stredisko, resp. jeho vlastník a zároveň prenajímateľ priestoru nepredĺžiť zmluvu na ďalšie obdobie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v uvedenej ambulancii, resp. či sa tieto záležitosti riadia podľa nejakého zákona, alebo všetko závisí len od nájomnej zmluvy, ktorú má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvorenú so zdravotným strediskom?

Byt v osobnom vlastníctve bol predaný v dražbe a kúpila ho ďalšia osoba, ktorá ho ponúkla realitnej kancelárii na ďalší predaj a následne ho kúpil nový majiteľ. O sumách, za ktorý bol byt predaný, som sa nič nedozvedela. Počas môjho bývania som platila za opravy a rôzne úpravy spoločnosti XY, s.r.o. Vložená suma na opravy predstavuje 1000 eur. Počas celej doby bývania však nič nebolo opravované, takže nasporená čiastka zostáva spoločnosti. Kto má nasporenú čiastku vyplatiť – XY, s.r.o. alebo nový majiteľ?

Možno vykonať vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok (trojstranný) medzi tromi alebo štyrmi daňovými subjektmi?  Dá sa bez finančného vysporiadania urobiť vzájomný zápočet len medzi dvomi subjektmi (veriteľ a dlžník)? Ak nie, je možnosť  vzájomné sa vysporiadať len postúpením pohľadávok?

Kto môže podať návrh na oddlženie?

Za akých podmienok môžem stornovať pokladničný doklad, napr. zákazník si kúpi tovar, ktorý  chce vymeniť za iný rozmer.  Možno urobiť storno na pôvodný tovar a nablokovať nový? Obchodník nemá iný rozmer na zámenu za pôvodný - možno stornovať a vrátiť peniaze?  Zákazník kúpil paletu cementu a ostali mu 4 vrecia – možno tovar stornovať a vrátiť peniaze? Je nutné, ak stornujem tovar, aby bol zaevidovaný k stornovanému dokladu aj doklad o kúpe tovaru?  Musím uvádzať dôvod storna (reklamácia, zámena...)?

Pre účely podnikania plánujeme kúpiť starší rekreačný objekt. K chate patria aj priľahlé pozemky mimo zastavaného územia obce (7 parciel). Spolu s dodávateľom nie sme si istí, aký postup je správny z hľadiska DPH vo veci zdanenia pozemkov. V prípade pozemku, na ktorom stojí chata sa môže dodávateľ v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") rozhodnúť, či daň uplatní alebo nie. Podotýkam, že obaja sme platitelia DPH. Problematické sú ďalšie, menšie pozemky. V  liste vlastníctva sú evidované ako "zastavané plochy a nádvoria", pričom v riadku spôsob využitia je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti. Podľa informácií dodávateľa ide o vodovodnú, kanalizačnú, káblovú, telefónnu prípojku, transformátor, prístupové cesty a vodojem s oplotením. Za túto kategóriu pozemkov dodávateľ platí aj daň z nehnuteľností. V Metodickom pokyne k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38 zákona o DPH vydanom Daňovým riaditeľstvom SR sú uvedené  definície pojmov stavba a stavebný pozemok. Stavba na účely zákona o DPH nie je definovaná. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v .z n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") v § 119 ustanovuje, že veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.  Stavebným pozemkom sa podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)  v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V územnom pláne zverejnenom na stránke obce je predmetná lokalita označená ako oblasť rekreácie a športu – súčasný stav. Na základe uvedených informácií vidno určitý nesúlad predpisov upravujúcich túto problematiku. Je zrejmé, že na pozemkoch umiestnené inžinierske stavby nespĺňajú podmienku pevných základov, možno len v prípade vodojemu. Podľa definície stavebného pozemku by mohlo ísť o stavebný pozemok, keďže je v územnom pláne zahrnutý v jestvujúcej oblasti rekreácie a športu (ale bez presného určenia parciel, v mierke 1:20000). Teda nič nebráni budúcej zástavbe. Možno na upresnenie by postačovalo vyjadrenie obce. A nakoniec, pojem stavebný pozemok nie je totožný pre účely dane z nehnuteľností, kde sadzby sú nepomerne vyššie.