Otázky a odpovede

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

Osoba, ktorá je poslancom obecného zastupiteľstva, je dlhodobo na PN. Má povolené vychádzky a v tom čase by sa chcela zúčastňovať zasadnutí obecného zastupiteľstva. Bude sa pri hlasovaní tento hlas považovať za právoplatný? Môže vôbec rozhodovať pri hlasovaní?

Obec plánuje rekonštrukciu školskej jedálne, ktorú plánuje vybaviť novými spotrebičmi a novým príslušenstvom. Je v tomto prípade potrebné nejakým spôsobom rozdeľovať výdavky na bežné a kapitálové, alebo nakoľko pôjde o nové zariadenie, môžeme to považovať ako súčasť kapitálových výdavkov pri rekonštrukcii jedálne?

Ako správne zaúčtovať jednorazovú náhradu (9 175 €) za zriadenie vecného bremena?

Osobné motorové vozidlo vypožičané bezodplatne od jednej spoločnosti s. r. o. druhej s. r. o. Čo, a za akých podmienok môže druhá s. r. o. uplatniť ako daňové náklady (vozidlo sa využíva výhradne na podnikateľské účely) - pohonné látky - opravy + náhradné diely - poistenie, daň z motorových vozidiel stačí, ak vedie podrobnú knihu jázd? Prvá s. r. o., ktorá je vlastníkom vozidla (auto už je odpísané účtovne aj daňovo) a neuplatňuje v súvislosti s ním žiadne náklady – má povinnosť niečo dodaňovať v súvislosti s výpožičkou?

Zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so školou o poskytnutí praktického vyučovania. Akú zmluvu má zamestnávateľ uzatvoriť so žiakom, ak žiakovi bude poskytovať odmenu za produktívnu prácu? Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi z tejto zmluvy (povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni a daňovému úradu)?

Ak obec prijala úver od banky v roku 2021 (zastupiteľstvo schválilo prijatie úveru v konkrétnej výške a konečnej splatnosti ktorá má byť v roku 2028) a teraz by chcela riešiť formou dodatku k úverovej zmluve predĺženie splatnosti daného úveru (navrhovaná konečná splatnosť je na rok 2030), je potrebné, aby to bolo znovu schválené zastupiteľstvom - toto predĺženie splatnosti? V roku 2021 zastupiteľstvo splnomocnilo starostu podpísať úverovú zmluvu, ako aj všetky ostatné nimi súvisiace dokumenty - spadá do tohto aj podpis predmetného dodatku, ktorý spôsobí to, že pôvodná splatnosť, ktorú si zastupiteľstvo schválilo, sa týmto dodatkom prekročí? Alebo bude potrebné schválené uznesenie zastupiteľstva k posunutiu splatnosti úveru?

Obec má uhradiť faktúru inej obci za spoluúčasť na projekte. Ide sa o spoločný projekt dvoch obcí, pričom dotácia bude poskytnutá tej druhej obci, aj projekt bude v majetku druhej obce. Naša obec zaplatila na základe faktúry druhej obci istú čiastku, ktorá bude použitá ako spoluúčasť na projekte. Ako mám správne zaúčtovať takúto faktúru?

Obec si podala žiadosť o náhradu škody za oprávnený výdavok pri použití automatického externého defibrilátora. Z Ministerstva vnútra SR nám bola zaslaná náhrada. Ako ju správne zaúčtovať? Akú rozpočtovú položku použiť?