Aktuálna téma

Dobrý deň, FO (živnostník) platca DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení: Na základe žiadosti ohľadne informácie o stave konkurzného konania spis... ohľadne vymáhania pohľadávok i Vám oznamujem nasledovné: - na majetok spoločnosti XX..., bol uznesením Okresného súdu ... a za správcu bol vymenovaný JUDr. ... - ako správca neevidujem, aby z Vašej strany došlo k prihláseniu pohľadávok do konkurzného konania úpadcu - predmetné konkurzné konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu, pričom k dnešnému dňu došlo k takmer všetkému speňaženiu majetku, resp. jeho vylúčeniu - vzhľadom na predpokladaný výťažok zo speňaženia pohľadávok úpadcu nie je predpoklad, že budú uspokojené nároky riadne prihlásených a uznaných pohľadávok jednotlivých veriteľov a z uvedeného dôvodu rovnako nemôžu byť uspokojené nároky veriteľov, ktorí si neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania. Na základe uvedeného oznámenia chce živnostník vykonať odpis pohľadávky. Otázka: Má daňovník pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky - odpise pohľadávky povinnosť zvýšiť základ dane o sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (platca DPH z hodnoty pohľadávky bez DPH) ? Alebo len pohľadávku odpíše z evidencie pohľadávok ?

Je daná s. r. o. (platiteľ podľa § 4), ktorá predáva v stánku pekárenské výrobky. Takže nejde o stravovacie služby, ide o tovar, lebo zákazníci tovar zoberú so sebou. Nie sú dané podporné služby umožňujúce okamžitú spotrebu takýchto jedál. Takže pri výbere sadzby DPH berieme do úvahy prílohu č. 7 a číselný kód 1905. Príloha č. 7 je tak nejasne formulovaná, tu by sme potrebovali trošku usmerniť. (Číselný kód spol. coln. Sadzobníka 1905: Chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao; hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, oblátky na pečenie, ryžový papier a podobné výrobky – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu3)a len čerstvé pečivo podľa osobitného predpisu v hmotnosti 40 g až 50 g.) Takže spoločnosť predáva najmä rôzny čerstvý chlieb, rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče). Príloha sa odvoláva na osobitný predpis č. 3 a 4: pri chlebe na § 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, pri ostatnom pečive na § 2 písm. e) a i) vyhlášky č. 24/2014 Z. z. Takže, ak dobre rozumieme: Chlieb: 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: c, a i, vyhlášky. Ostatné veci: rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče): 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: e, a i, vyhlášky a zároveň musia mať váhu 40 g až 50 g? Takže, keď nejde o chlieb, ale o tieto ostatné uvedené pečivá, musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ak napr. ide o sladké pečivo (koláč, zákusok) alebo slané pečivo (rožky, sendviče) musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ide nám o to, aby sme správne nastavili sadzby DPH. 

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia? 

Dobrý deň, voči spoločnosti XY evidujeme pohľadávku, kde dátum vystavenia našej faktúry je 11. 5. 2020 a ostatné neskôr počas roka 2020. Pohľadávky riešime súdnou cestou. Súdom ich máme uznané a čakáme na vyplatenie od spoločnosti XY. Opravné položky sme netvorili. Pohľadávka je stále nepremlčaná. Môžem sa rozhodnúť, kým nie je pohľadávka premlčaná (4 roky), že nebudem tvoriť opravnú položku? Ak ju musím tvoriť potom účtujem 547/391 daňový výdaj? / nad 1080 dní 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky? Tento rok predpokladáme, že dlžník pôjde do konkurzu. Ako správne postupovať?

Gastrofirma musí zaúčtovať do svojho účtovníctva tržbu za predaj (poskytnutie) jedla. Na základe výkazu Wolt-u zaúčtuje tržbu takto: ID 315/602 + 343 DPH povinnosť, ak gastrofirma je platiteľom DPH (100+20 EUR). Otázkou je, či tento interný doklad vlastne nie je faktúrou, ale v tom prípade ,ako sa to vykazuje v DPH a kontrolnom výkaze? (DPH: riadok 3,4 a KV do D1 alebo D2?) Tiež u gastrofirmy účtovným dokladom je výkaz Wolt-u, t. j. nemusí vystavovať vyslovene faktúru však? Následne Wolt uhradí gastrofirme rozdiel medzi prijatými platbami od zákazníkov a províziou: VBU 221/315 (110 EUR) Následne Wolt vystaví gastrofirme faktúru za províziu, ktorú gastrofirma zaúčtuje takto: PFA 518/321 (10 EUR) Následne gastrofirma urobí zápočet medzi zvyšnou časťou nezaplatenej pohľadávky a neuhradeného záväzku: ID 321/315 (10 EUR) Sú hore uvedené úvahy správne?

Jak zaúčtovat rozpuštění opravné položky a daňový odpis pohledávky? K opravné položce byla vytvořena opravná položka ve výši 100 %, t. j. 600 € a zaúčtována 547/391. V roce 2023 byla pohledávka ( po více než 1 080 dnech) uznána jako nevymožitelná. Jak správně účetně (na jaké účty) zaúčtovat rozpuštění opravné položky a následné vytvoření daňového odpisu pohledávky (dle všech parametrů zákona se jedná o daňový odpis pohledávky, na kterou byla řádně vystavena faktura).

Spoločnosť A (mesačný platiteľ DPH) sa zlúčila so spoločnosťou B (štvrťročný platiteľ DPH). Právnym nástupcom je spoločnosť B. Spoločnosť A bola 15. 2. 2024 vymazaná z Obchodného registra. Kto a pod akým IČ DPH podá daňové priznanie za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie (ide o predposledné zdaňovacie obdobie) január 2024? Autorizácia k spoločnosti A bola zrušená 17. 2. 2024.

V roku 2024 sme zmenili dodávateľa el. energie. V zmysle s ním uzavretej zmluvy, po úspešnej realizácii pripojenia, nám vyplatí dohodnutú odmenu/odplatu za pripojenie na základe nami vystavenej faktúry. Túto odmenu však nemusíme vrátiť, pokiaľ sa rozhodneme zmeniť dodávateľa el. energie. Má byť vystavená faktúra za takúto odmenu vystavená aj "s" alebo "bez" DPH? Mohlo by ísť o § 9, ods. 1, písm. c) zákona o DPH?

SK spoločnosť - platiteľ DPH kúpil tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. SK spoločnosť uhradila zálohovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EU 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené - tovar preclený. Máme prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) v rámci zákona o DPH ? Je potrebné takéto nadobudnutie tovaru samozdaniť?

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?