Aktuálna téma

Tovar mi je dodávaný z Poľska bez DPH – čiže prenos. Príležitostný predaj môjmu známemu: súkromná osoba, čiže mu vystavím FA ako súkromnej osobe s DPH a odvediem DPH štátu? Správne? Či je potrebné registračnú pokladňu, aj keď to bude cca 1-2-krát do mesiaca v hodnote 400 €? Alebo je postačujúca Faktúra? Z poľskej firmy dostanem na konci roka odmenu 2 %, kde je registrovaná moja firma z tržby. K tej odmene prirátam DPH, či je oslobodená od DPH? Samozrejme v DP PO bude zdanená 21 % ako klasický príjem, či sa to dáva niekam inam v DP PO?

V marci sme spoločnosti odpredali vozidlo. Bolo ohodnotené znaleckým posudkom, kde bol technický stav vozidla vyčíslený na 48,75 % z obstarávacej ceny vozidla. Na základe kúpnej zmluvy bola uvedená hodnota zo znaleckého posudku vyfakturovaná. V septembri nám zaslal kupujúci reklamačný list s tým, aby sme uhradili faktúru za opravu, nakoľko sa počas krátkeho používania motorového vozidla novým užívateľom objavila chyba. Po prehliadke v servise sa zistilo, že ide o vážnu chybu, ktorú je nutné opraviť – prevodovku. V reklamačnom liste sa uvádza, že ide o poruchu, ktorú nemohli pri obhliadke zistiť, pretože ide o skrytú chybu. Môžem opravu vozidla, ktorú nám prefakturovali, zobrať do nákladov spoločnosti a v akej sume?

Geodetická spoločnosť vypracuje pre klienta geometrický plán (GP) Geodetická spoločnosť pri spracovaní geometrického plánu obstará kolky. Kolky sú potrebné pre kataster ako poplatok na overenie GP katastrom. Po overení GP katastrom, klient predloží GP spolu napr. s kúpnou zmluvou na zápis do katastra. Myslíme si, že kolky môžeme považovať za obstarané v mene klienta, keďže je to poplatok za overenie GP katastrom a fakturujeme ho ako oslobodené plnenie bez DPH. Naša služba spočíva vo vypracovaní GP a tieto náklady fakturujeme s DPH. Je náš názor správny? Máme v kontrolnom výkaze vykazovať celý fakturovaný základ, napr. 620 € (t. j. 600 € služba + 20 € oslobodené dodanie ) a DPH 120 € alebo len ZD 600 € + DPH 120 €?

Daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer - rozdiel dane z pridanej hodnoty - čím zvýšil daňovú povinnosť. Spoločnosť v daňovom priznaní k DPH mala uvedené dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ako dodanie oslobodené od dane. Daňový úrad zistil, že odberateľ (spoločnosť v inom členskom štáte) v čase dodania tovaru nemal platné IČ DPH. Dodanie tovaru teda neuznal ako oslobodené od DPH, ale zo sumy dodania tovaru vypočítal spätne DPH. A posúdil to ako dodanie tovaru v tuzemsku, napr. dodanie bolo v sume 10 000 eur, zaúčtované ako tržba na účte 604. Daňový úrad z tejto sumy vypočítal DPH vo výške 1 666,67 eura. Túto sumu bolo potrebné doplatiť daňovému úradu. O túto sumu sa ponížili tržbu. Možno tento dodatočný platobný výmer zaúčtovať ako zníženie tržby na účte 604, čiže 1 666,67 eura  ako zápis na účtoch 604/343?

Som tuzemský platiteľ DPH, nakupujem a predávam tovar aj vrátane vratných obalov. Konkrétne dodávam pivo vo vratných fľašiach, ktoré sú uložené v plastových prepravkách. Tieto prepravky môžem fakturovať bez DPH ako zálohové obaly?

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.

Ako účtovať kompenzáciu záväzkov a pohľadávok, tzv. trojzápočet?

V roku 2002 spoločnosť vyfakturovala zmluvnú pokutu vo výške 10 000 €, ktorá bola z dôvodu nezaplatenia odpočítateľnou položkou z daňového základu roku 2002. Vzhľadom k tomu, že na partnerskú spoločnosť  bol vyhlásený konkurz, v roku 2004 bola  k pohľadávke vytvorená  nedaňová opravná položka.  V roku 2010 bol konkurz zrušený. V rozvrhovom uznesení je uvedené, že pohľadávka sa neuspokojuje. Podľa § 17 ods. 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") treba  navýšiť a zároveň znížiť daňový základ o 10 000 €, čo by malo byť uvedené v riadkoch 180 a 290. Považuje sa odpis pohľadávky ako   zaplatenie tejto pohľadávky? Má byť preto zvýšenie daňového základu uvedené v riadku 120?

Spoločnosť má aj prípady, keď u partnerov v konkurze bola tvorená daňová opravná položka (100 %), ktorá sa  po ukončení konkurzu súvahovo vysporiadala.  Podľa § 17 ods. 28  ZDP sa zvyšuje a zároveň znižuje daňový základ. Môžete prosím naznačiť logiku takýchto úkonov, čo mal zákonodarca na mysli?

Podnikateľ kúpil v Českej republike použitý dopravný prostriedok – náves kogel, bez DPH. Je potrebné zaplatiť DPH v tuzemsku alebo samozdaniť?

Manželka je na materskej dovolenke (poberá materskú dávku) a okrem toho má príjem (úroky) zo stavebného sporenia. Zrazenú zrážkovú daň si uplatnila formou daňového priznania a bola jej vrátená. Takto by postupovala manželka aj keby bola na rodičovskej dovolenke a poberala by rodičovský príspevok. Môže si manželka podať uvedené daňové priznanie sama a súčasne si jej manžel uplatniť nezdaniteľnú časť na ňu vo svojom daňovom priznaní? Na jednej strane sa daň manželke vráti, ale na druhej strane manželovi sa nezdaniteľnou časťou základu dane na manželku zníži o jej príjem, čím sa to prejaví vo zvýšení dane.