Aktuálna téma

1., Firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) chce vykonávať práce na hnuteľnom hmotnom majetku zákazníka (takže lode nemáme vo vlastníctve, má ich vo vlastníctve zákazník). Presnejšie ide o opravu a údržbu lodí. Ide o rôzne práce, napr. natieračské práce, rôzne opravy, repasovanie...atď. Klientom je firma B (nórska spoločnosť, ktorá má vo vlastníctve tieto lode). Podľa nás ide o základné pravidlo § 15 zákona o DPH. Lode sú fyzicky buď v Nórsku alebo na Slovensku alebo v Maďarsku. Z hľadiska zákona o DPH tu fyzická poloha lodí je irelevantná, miesto dodania je tam, kde zdaniteľná osoba odberateľ má sídlo. SK spoločnosť A fakturuje firme B službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade slovenská sro potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. 2., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť od SK firmy objedná kamerový systém, GPS systém na tieto jeho lode spolu s montážou [§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH]. Tu by už fyzickosť rozhodovala, napr. ak je montáž vykonaná na území SK, tak je vznik daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 1, ak je vykonaná na území HU, tak SK DPH sa to netýka, ale SK spoločnosť by možno mala povinnosť HU registrácie, ďalej ak montáž je vykonaná v Nórsku, tak predpokladám je klasický prenos na nórsku firmu. 3., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť objedná od SK firmy len samotnú montáž GPS a kamerového systému a samotný tovar objedná od niekoho iného. Z nášho pohľadu by sa postupovalo podľa bodu 1. Montáž a inštalácia sa zdaňuje podľa ustanovenia pre zdanenie služby. Kde je tá pomyselná čiara medzi hore uvedenými prípadmi 1 a 2? Mám na mysli to, že napr. aj pri oprave a údržbe sa použije nejaký ten materiál. Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne? Ďakujeme

Slovenský športovec vykonáva činnosť profesionálneho hokejistu v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. Má s klubom uzatvorenú profesionálnu zmluvu a mesačne fakturuje klubu odmenu ako SZČO. Popritom má ešte zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Výška príjmu z oboch činností dokopy za 12 mesiacov je 55 000 € (z hokeja 50 000 + 5 000 z prenájmu). Má sa takýto príjem brať do obratu pre povinnú registráciu pre platiteľa DPH? A je teda profesionálny športovec povinný sa registrovať v takomto prípade za platiteľa DPH?

Máme pohľadávku z r. 2020, na ktorú sme vytvorili opravnú položku v r. 2021 a 2022. V r. 2023 bol na uvedenú firmu vyhlásený konkurz. Pohľadávku sme neprihlásili. Môžme ju teraz odpísať a vyradiť? Vyradenie vo výške OP 391/311 a 546/311 zvyšných nevytvorených 50 % - tento odpis by bol daňovo uznaný alebo nie?

V r. 2022 sme vystavili faktúru za stavebné práce, ktorú nám odberateľ neuznal. Pár krát sme si ju "pohadzovali" a dali na vymáhanie, bez odozvy. Na súd sme sa neobrátili. Čo s uvedenou pohľadávkou, stornovať a podať dodatočné DP za r. 2022, resp. odpísať v r. 2023?

Predmetom úpravy zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v z. n. p. je získanie povinnej základnej kvalifikácie vodičov a samotný pravidelný výcvik, pre vodičov profesionálov, za účelom získania odbornej spôsobilosti potrebnej pri ich výkone povolania, ktorým je ako doklad kvalifikačná karta vodiča a príslušné osvedčenie (podľa druhu dopravy a absolvovania kurzu). Kvalifikačná karta vodiča – doklad o absolvovaní požadovaného školenia, je dokladom osobným (nie je viazaný na dopravcu) a vodič je povinný podľa § 12 zákona č. 280/2006 Z. z. ho mať pri sebe pri vedení motorového vozidla ako súčasť dokumentov ustanovených na vedenie vozidla v premávke na pozemných komunikáciách. Ako zaúčtovať náklady za absolvovanie kurzu vodiča (úč. 518)? Môže si zamestnávateľ uplatniť odpočet DPH z faktúry za kurz vodiča? Pre vodiča (zamestnanca) ide o nepeňažné plnenie?

Slovenský podnikateľ, platiteľ DPH, obstaral 6. 3. 2019 apartmán v apartmánovom dome. Kolaudácia nehnuteľnosti nastala ešte v roku 2015. Pri obstaraní si neuplatnil odpočet DPH. Apartmán používal na ubytovacie služby (krátkodobý víkendový prenájom) a na výstupe uplatňoval 10 % DPH pri ubytovacích službách. Uvedený apartmán sa podnikateľ chystá vo februári 2024 predať fyzickej osobe nepodnikateľovi. Má byť takýto predaj a fakturácia realizovaná bez DPH, keďže ide o vec na bývanie? Respektíve má na oslobodenie od DPH pri predaji vplyv, že bol apartmán využívaný na ubytovacie služby, kde bola DPH na výstupe? Pokiaľ by podnikateľ takúto nehnuteľnosť (apartmán - vec na bývanie) obstaral ešte pred 1. 1. 2019 (od kolaudácie by prešlo viac ako 5 rokov) a odpočítal by DPH na vstupe a následne by ju v roku 2024 predával inému platiteľovi DPH, tak mohol by sa pri predaji uplatniť prenos daňovej povinnosti na kupujúceho alebo tým, že ide o vec na bývanie by bola fakturácia rovnako bez DPH a predávajúci by musel riešiť § 54 zákona o DPH (úprava pôvodne odpočítanej dane)? 

Rozpočtová organizácia na základe rozhodnutia vedenia odpísala pohľadávku voči odberateľovi v konkurze. Vznik pohľadávky bol v roku 2022. Rozhodnutie o odpise pohľadávky v rovnakom roku. Odpis pohľadávky je zaúčtovaný po jednom roku od rozhodnutia v 4/2023. Na základe prihlásenia tejto pohľadávky správcovi konkurznej podstaty ešte v roku 2022, nám bola zaslaná platba z účtu odberateľa v 11/2023. Môžem odúčtovať zápis 546/316 z 4/2023 a naúčtovať prijatá úhradu z 11/2023 ako 221/316, keďže platba bola pripísaná na účet úradu v rovnaký rok ako bol zaúčtovaný odpis pohľadávky? Alebo je potrebné zaúčtovať predpis 221/646? Alebo správne riešenie je ešte úplne iné? Ďakujem.

Slovenská firma (platiteľ dane § 4) si objednal nové motorové vozidlo (od platiteľa z iného ČS). Dodávateľ (Cyperská firma- CY IČ DPH) vystavil riadnu faktúru dňa 20.12.2023. Vozidlo bude prepravené fyzicky na Slovensko dňa 15.01.2024. Daňová povinnosť podľa mňa vzniká dňom vyhotovenia faktúry a faktúra pôjde do DPH priznania v mesiaci 12/2023, lebo do lehoty podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 12/2023 (tj. do 25.01.2024) bude vykonaná aj preprava tovaru z členského štátu do tuzemska. Sú tieto úvahy správne?

Slovenská firma (platiteľ podľa § 4) chce na základe zmluvy fakturovať klasické poradenské služby maďarskej firme - presnejšie ide o maďarskú organizačnú zložku (fióktelep) tureckej firmy, ktorá má podľa VIES platné HU IČ DPH. Otázkou je, či môže slovenská firma fakturovať podľa § 15 s prenesením daňovej povinnosti na HU príjemcu? (Napr., na Slovensku by nebolo jedno, že zahraničná osoba je registrovaná podľa § 4 alebo § 5).

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na Slovensku, dodáva schodovú konštrukciu, ktorú následne montuje na nehnuteľnosť v Nemecku. Čiže dodáva tovar s inštaláciou podľa § 13 ods.1 písm. b), a teda miesto dodania by malo byť tam, kde je tovar zmontovaný. Moja otázka má dve časti:

a. slovenská firma dodá tento tovar s inštaláciou Nemeckej firme, platiteľovi DPH v Nemecku. Má byť faktúra vystavená bez slovenskej DPH s poznámkou "prenesenie daňovej povinnosti"? A podáva sa v takomto prípade súhrnný výkaz?

b. slovenská firma dodá tento tovar s inštaláciou v Nemecku inej slovenskej firme, platiteľovi DPH na Slovensku (ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku). Má byť faktúra vystavená bez slovenskej DPH s poznámkou "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v takomto prípade nutné, aby sa jeden zo slovenských subjektov registroval ako platiteľ DPH v Nemecku a daň tam odviedol?