Otázky a odpovede


Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Predaj neodpísaného automobilu a DPH

ID3866 | | Ing. Marián Drozd

Podnikateľ SZČO platiteľ DPH kúpil v januári 2020 auto v obstarávacej cene 18 000 + 3 600 DPH spolu 21 600 €. Auto  predal vo februári 2021. Auto má daňovú zostatkovú cenu k 31. 1. 2021 18 000 - 4 500 - 375 = 13 125 €. Auto sa však bude predávať len za 10 000 € z dôvodu, že je poškodené, čiže za nižšiu ako daňovú zostatkovú cenu. Z akej sumy má podnikateľ odviesť DPH, z predajnej ceny alebo z daňovej zostatkovej ceny? 

Možnosť uzatvoriť s lekárom nadúväzok - podmienky

ID3859 | | JUDr. Simona Laktišová

Máme lekárov s uzatvorenými pracovnými zmluvami za nasledovných podmienok: lekár špecialista, pracovisko určené Fakultná nemocnica úväzok 1,00 = 37,5 hod. týždenný úväzok (zamestnancov týmito podmienkami vieme preradiť aj na iné pracoviská v areáli nemocnici, nie len napr. jedno oddelenie, úsek). Lekári vykonávajú prácu aj na lôžkových oddeleniach a pod kliniky patria aj špecializované ambulancie, v ktorých sa lekári v pracovný čas (napr. od 8.00-15.00 po vizite) striedajú podľa získanej - získavanej špecializácie (prebiehajúca špecializácia neatestovaného lekára). Z dôvodu potreby aj záujmu napr. lekárov vykonávať prácu na viac ako 1,00 úväzok by sme mali záujem uzatvoriť ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok napr. 0,2 napr. na výkon pracovnej činnosti lekára - naša predstava je napr. ordinácia v ambulancii otvorená napr. 2x v týždni v poobedňajších hodinách. Nami sledovaný výsledok je, aby sme neprekračovali nadčasovú prácu (samozrejme efekt je aj v nákladoch na nadčasovú prácu) ale hlavne v dodržaní hodín prípustnej nadčasovej práci a zabezpečenie pravidelnej možnosti zárobku pre zamestnanca, ktorý by mal záujem. Lekári (ale aj iný personál - sestry...) často vyhľadávajú iné pracovné príležitosti v súkromných ambulanciách pre privyrobenie. Túto možnosť by sme im aj my chceli ponúknuť nie ako príležitostnú (výnimočnú) = práca nadčas ale ako stabilnú formu zárobku. Telefonické vyjadrenie kontrolóra inšpektorátu práce v Nitre bolo, že nemôžeme uzatvoriť s lekárom ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok 0,2 napr. k úväzku 1,0 na pozíciu lekára. Vedeli by ste nám poradiť podľa Vášho názoru formu korektného uzatvorenia - stanovenia podmienok v tejto oblasti? 

Nájom nehnuteľnosti v ČR

ID3865 | | Ing. Marián Drozd

Poprosila by som o usmernenie ako postupovať v takomto prípade: slovenská právnická osoba, platiteľ DPH nadobudla nehnuteľnosť v ČR. Predmetnú nehnuteľnosť prenajíma FO nepodnikateľovi, okrem prenájmu vykonáva aj inú podnikateľskú činnosť v SR. Podľa usmernenia MFČR daň z príjmov získaných z nájmu nehnuteľnosti má povinnosť odviesť v ČR. Ako máme postupovať pri vyčíslení základu dane v SR, na r. 100 daňového priznania máme uviesť výsledok hospodárenia pred zdanením spolu hospodársky .výsledok z nájmu v ČR a hospodársky výsledok z podnikania v SR a daň zaplatenú v ČR započítame na r. 710 po vyplnení tab. E? Uvažujeme o zriadení organizačnej zložky v ČR, predmetná nehnuteľnosť by v takomto prípade ostala v majetku zriaďovateľa? Ako by to bolo s uplatňovaním nákladov na nehnuteľnosť.

Odpočet DPH na vstupe pri zriadení kancelárie v bytovom dome

ID3862 | | Ing. Marián Drozd

1.Je možné po 1.1.2019 v byte alebo v apartmáne v bytových domoch zriadiť kanceláriu na podnikanie? 2. Ak sa takýto byt alebo apartmán nepoužíva na prenájom ( čiže sú to kancelárske obchodné priestory), či je možné odpočítať DPH na vstupe pri obstaraní takéhoto bytu alebo apartmánu? V kancelárskych priestoroch by išlo len o duševnú prácu, čiže napríklad ekonomické a právne služby. 

Kedy a ako môže firma žiadať zaplatenú DPH naspäť

ID3861 | | Ing. Marián Drozd

Daná je zahraničná firma, registrovaná podľa § 5 zákona o DPH. V decembri vystavila faktúru na tovar so slovenskou, 10 percentnou DPH pre slovenského odberateľa s významnou sumou (ako jedinú faktúru zo slovenského IČ DPH v tom mesiaci). V januári DPH aj zaplatila. Následne zistila, že dodanie tovaru sa netýka územia slovenska, daňová povinnosť vznikla v zahraničí. Firma preto vystavila opravnú faktúru podľa § 71 ods.2 zákona o DPH, ktorou „zrušuje“ pôvodnú faktúru, a vystavila aj riadnu faktúru so zahraničnou IČ DPH dodávateľa. Kedy a ako môže firma žiadať zaplatenú DPH naspäť? Vystavená faktúra nie je dokladom o oprave základu dane podľa § 25, takže spoločnosť nemôže postupovať podľa § 53. V januári firma nedodala tovar ani službu v tuzemsku, takže v januári by nemohla žiadať DPH naspať v slovenskom DPH priznaní, lebo spĺňa podmienky § 55a ods. 2, preto by mala postupovať podľa § 55b. Prípadne v budúcnosti môže žiadať o DPH v mesiaci, ktorom dodala tovar alebo službu v tuzemsku. Alebo by sa malo podať dodatočné daňové priznanie za december, a opravná faktúra priznať v decembri? Lebo minimálne v kontrolnom výkaze by sa to malo priznať v decembri podľa § 78a ods. 2 písm. c), keďže dodanie bol v decembri. V dodatočnom DPH priznaní by išli sumy do riadkov 1 a 2 s mínusom, čím by v podstate vynulovali celé DPH priznanie. Ktoré riešenie je správne?

NFV pre obec z MF SR kvôli výpadku podielových daní v roku 2020

ID3864 | | Terézia Urbanová

Súvaha IUZ 2020 r. 178 prijaté NFV - tabuľka Poznámok IUZ 2020 č. 15 treba ju vyplniť ??? a na ktorý riadok.

Zaradenie darovaného majetku

ID3860 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA

Obec dostala do výpožičky nákladný príves v hodnote 14 000 €. Tento som viedla na podsúvahovom účte v hodnote 14 000 €. Tento rok sme dostali darovaciu zmluvu, ktorou prejde nákladný príves do majetku obce. V protokole, ktorý je prílohou darovacej zmluvy je nákupná cena: 14 000 €, hodnota vozidla po odpise: 0 €. Čiže tento vozík už MV SR odpísalo. V akej hodnote ho zaradiť do dlhodobého majetku? Podľa mňa v nulovej hodnote ho zaradiť nemôžem. Čo by ste mi poradili?

Nepriama zľava a DPH

ID3858 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.

Pracovné právo

ID3857 | | JUDr. Simona Laktišová

Rada by som mala korektný výklad k ostatnej novele ZP, týkajúcej sa možnosti zamestnávateľa dať výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek 65 rokov a je poberateľom starobného dôchodku. Zaujíma ma najmä, aká bude aplikačná prax v prípade hlavných kontrolórov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené ostatnou novelou ZP, avšak boli zvolení podľa zákona o obecnom zriadení, majú pracovnú zmluvu na dobu určitú a pracovný pomer na kratší pracovný čas. Napriek uvedeným skutočnostiam, môže starosta obce dať výpoveď hlavnému kontrolórovi a bude takáto výpoveď právne účinná? 

Zamestnanie cudzinca z EÚ

ID3855 | | JUDr. Simona Laktišová

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.