Otázky v kategórii: Daň z príjmov

Česká firma bude zamestnávať (pracovná zmluva) na Slovensku dvoch zástupcov v oblasti reklamy- fyzické osoby, Slovákov, s bydliskom a rodinnými zväzkami na Slovensku (daňoví rezidenti SK). Predmetom činnosti zástupcov v oblasti reklamy bude:

• starať sa o existujúcich zákazníkov prostredníctvom reklamy
• vyhľadávať nových zákazníkov prostredníctvom reklamy
• propagovať danú radu produktov, propagovať firmu
• rozdávanie letákov • zastupovať firmu na prednáškach .

V ich zmluve je uvedené, že táto činnosť nezahŕňa vyjednávanie/prerokovávanie obchodných podmienkach predaja výrobkov ani vyjednávanie o zmluvných podmienkach. Keď slovenský zákazník (podnikateľ) má záujem o firmu/produkty, uzavrie s českou firmou rámcovú zmluvu (je podpísaná v ČR konateľom firmy), registruje sa na CZ webových stránkach, prostredníctvom ktorých bude objednávať aj jednotlivé produkty, resp. s CZ kontaktnými osobami bude (ktorí sú uvedení na CZ stránkach) vyjednávať zmluvné podmienky/ prerokovať zmluvy. Jednotlivé objednávky budú v ČR zabalené a odoslané na Slovensko prostredníctvom poštovnej prepravy. SK zástupcovia v oblasti reklamy budú pracovať najmä na území SK. CZ firma nebude mať na území SK žiadnu kanceláriu alebo iné trvalé miesto na výkon činnosti. V tomto prípade podľa nás by nevznikla „agentská stála prevádzkareň“ na účely z dane z príjmov. Prosím potvrďte, či tento náš názor je správny, resp. či vzniká alebo nevzniká „agentská stála prevádzkareň“ ?

Česká s. r. o. chce zamestnať slovenského obchodníka (vyžiadať Dič na Slovensku zo závislej činnosti), ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť tejto českej spoločnosti. Tento slovenský obchodník pôsobí na území Slovenska a Maďarska a kanceláriu má doma. Takže obchodník by mal pracovnú zmluvu s CZ firmou. Otázkou je, či českej alebo nemeckej firme vznikne na území SR agentská stála prevádzkareň? (Poznámka: Klient by radšej uzavrel pracovné zmluvy medzi CZ spoločnosťou a SK zamestnancami. Vzťah medzi CZ firmou a nemeckou materskou spoločnosťou je potom riešený ako poskytovanie služieb.) V druhom prípade jedna slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckú materskú spoločnosť túto istú činnosť. V prípade slovenskej s. r. o. (právnická osoba) sa nedá hovoriť o agentskej stálej prevádzkárne však? (Je to len fakturácia medzi firmami)

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. V roku 2018 sa sprísnili podmienky agentskej stálej prevádzkárne takto: V prípade agentskej stálej prevádzkarne sa sprísnili podmienky závislého agenta. Závislý agent má znaky závislosti v tom, že vykonáva činnosť pre nerezidenta na území SR pričom nenesie podnikateľské riziko, ktoré znáša samotný nerezident. Slovenský zamestnanec bude vykonávať pozíciu country manažéra pre Slovensko, bude aktívne vyhľadávať nové obchodné príležitosti, dojednávať zákazky. Pôsobiť by mal len na Slovensku. Niekedy môže mať pracovnú cestu do ČR kvôli meetingom s ostatnými kolegami z ČR. V minulosti sa dalo vyhovárať na to, že táto činnosť nezahŕňa vyjednávanie/prerokovávanie obchodných podmienok predaja výrobkov ani vyjednávanie o zmluvných podmienkach. Teraz však podľa nás už vzniká agentská stála prevádzkareň CZ firme na Slovensku podľa § 16 ods. 2 ZDP. Otázkami sú, či musí CZ firma zriadiť organizačnú zložku v SR? (Aby mala účtovnú jednotku.) Ďalšou otázkou je, že pri účtovnej závierke na Slovensku musí CZ firma podať len daňové priznanie PO (zo zdrojov na území SR) alebo aj účtovnú závierku (Súvaha, VZAS, Poznámky)?

Niektorí dodávatelia zasielajú faktúry s podpisom aj pečiatkou oskenované   ako originál alebo priamo emailom tiež ako originál bez pečiatky a podpisu. Podotýkam, že títo dodávatelia nemajú elektronický podpis, resp. niektorí zašlú faktúry poštou bez podpisu. Ostatné náležitosti sú v poriadku. Sú takto zaslané faktúry akceptovateľné z účtovného a daňového hľadiska.

Firma, ktorá nezaplatila faktúry zanikla, exekútor pohľadávku neprijal s tým, že táto je už nedobytná, ako je možné ju odpísať z účtovníctva?

Prijímateľ (nezisková organizácia alebo OZ), ktorý v roku 2018 dostal na svoj účet z 2 % podielu zaplatenej dane viac ako 3 320 € (za zdaňovacie obdobie 2017), musí použiť tieto finančné prostriedky do konca roka 2019 a do 31. 5. 2020 musí už ZVEREJNIŤ špecifikáciu použitia tohto podielu v OBCHODNOM VESTNÍKU. Mohli by ste poskytnúť podrobnejší návod k tomuto zverejneniu použitia daňových asignácií. (Kde a ako sa zaregistrovať- www. stránka, aké údaje budú potrebné, ako zverejniť …atď.)

Naša spoločnosť podniká v stavebnej oblasti. Počas roka stavia a rozširuje vlastnými silami optickú sieť. Mzdové náklady počas roka účtuje na 52xxx účtoch. Rovnako na nákladových účtoch sa ocitávajú aj PH, cestovné náklady a náklady na telefónne služby. Nakoľko až na konci roka vieme rozsah vybudovaných častí, tak koncom roka tieto náklady aktivujeme 042/62x. Kedže rozsah týchto prác je už značný, tak v takom prípade počas roka nám naskakujú náklady a situácia spoločnosti sa javí ako stratová a až na konci roka po zaúčtovaní aktivácii sa dostane do zisku. Pri tomto spôsobe účtovania nemáme priebežný prehľad o reálnom výsledku spoločnosti a zároveň nám to umelo navyšuje obrat. Takéto účtovanie je v poriadku? A ak áno, je iná možnosť účtovania aby nám to umelo nenavyšovalo obrat a v priebehu roka sme vedeli priebežný výsledok hospodárenia?

Spoločnosť obstaráva dlhodobý nehmotný majetok kombináciou dodávok od externého dodávateľa aj vo vlastnej réžii. Výstupným bude samostatne využiteľný projekt, hospodársky využiteľné znalosti (nevzťahuje sa k výrobe hmotného výrobku, ale ide o služby resp. postupy možné využiť vo vnútri účtovnej jednotky). Môže spoločnosť aktivovať náklady (externé aj interné) voči účtu 041 a následne takto obstaraný + aktivovaný majetok zaradiť na účet 012 alebo na účet 019?

Spoločnosť účtuje o nedokončenej výrobe (výstavba nehnuteľnosti), kde väčšinu nákladov aktivuje do nedokončenej výroby. K 31. 12. 2015 má spoločnosť účtovaný neuhradený nájom za záber pozemkov voči mestu, neuhradené právne služby (účtované 5xx/321) a vytvorené rezervy na nevyfakturované dodávky (5xx/323). Nájom, právne služby aj nevyfakturované dodávky spoločnosť aktivuje (účtované 121/611). Z pohľadu dane z príjmov tieto náklady majú neutrálny dopad na základ dane. Je nutné v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. upravovať základ dane pre rok 2015 o nezákonné rezervy a neuhradené výdavky, ktoré sú daňovými až po zaplatení, hoci nám neovplyvňujú základ dane?

Daná je s. r. o., ktorej v roku 2019 prvý raz vznikla povinnosť auditu. Audit aj začal ešte v roku 2019. Audítori ale skončili svoju prácu až teraz, v lete 2021. Medzitým ale bolo podané DPPO aj účtovná závierka za rok 2019, keďže sme nechceli porušiť zákonné lehoty. Pochopiteľne, závierka neobsahovala správu audítora aj výročnú správu. Samotná účtovná závierka nebola schválená a ani dodatočne nebolo podané Oznámenie o schválenie účtovnej závierky, nakoľko audit ešte stále bežal a závierku nikto neschváli. Teraz nám audítori oznámili, že chcú zaktualizovať poznámky, výkazy a výročnú správu za rok 2019. Je tento postup správny? Napr. Finančná správa píše: Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku a po jej uložení v RÚZ zistí, že v zostavenej účtovnej závierke má významnú chybu a pristúpi k opätovnému otvoreniu účtovných kníh, potom do RÚZ uloží „novú“ zostavenú a schválenú riadnu účtovnú závierku najneskôr do 5 pracovných dní od jej schválenia (§ 23a ods. 6 zákona o účtovníctve), najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje (§ 23a ods. 7 zákona o účtovníctve). Teraz už prešlo viac ako jeden a pol roka od skončenia účtovného obdobia. Aj tak máme vypracovať kompletne novú závierku s celou dokumentáciou? Ako máme postupovať podľa zákona?