Aktuálna téma

Prosím o radu, ako správne účtovať z hľadiska postupov účtovania a zdaňovať z hľadiska dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty príjem, resp. výnosy z dynamickej konverzie meny (DCC) z platobného terminálu?

Sme obchodná spoločnosť, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si tovar pod slovenským IC DPH od rakúskej firmy identifikovanej pre DPH v Rakúsku. Prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko sme si zabezpečili na vlastné náklady, t. j. objednali sme si slovenskú prepravnú spoločnosť. Rakúska firma nám však vystavila faktúru s rakúskou DPH. Ako postupovať v tomto prípade?

Ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku? Teda, sumu na faktúre bez rakúskej DPH máme samozdaniť? Alebo máme žiadať rakúsku firmu, aby nám opravila faktúru? V prípade, že rakúska firma nám nebude chcieť opraviť faktúru, môžeme žiadať o vrátenie rakúskej DPH?

Spoločnosť X so sídlom na Slovensku, ktorá nie je neregistrovaná pre DPH, dodá od 1. januára 2025 do 15. októbra 2025 tovary a služby v tuzemsku, ktoré sa zahŕňajú do obratu v hodnote 50 000 eur. Do 22. októbra 2025 je spoločnosť X povinná podať žiadosť o registráciu pre DPH. V tejto žiadosti zároveň uvedie deň, kedy presiahla obrat. V žiadosti zároveň neuvedie, že sa chce stať platiteľom DPH dodaním tovaru, ktorým presiahla obrat 50 000 eur. Daňový úrad vydá rozhodnutie, v ktorom jej pridelí IČ DPH (s platnosťou od 1.1.2026). Spoločnosť X dňa 5. decembra 2025 dodá tovar za 15 000 eur inému platiteľovi DPH na Slovensku. Spoločnosť X týmto dodaním presiahne obrat 62 500 eur, stane sa platiteľom DPH týmto dodaním, pričom pred tým pridelené IČ DPH nadobúda platnosť týmto dodaním. Zároveň je povinná už z tohto dodania zaplatiť DPH. Túto skutočnosť X je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu.

Čo pre spoločnosť znamená, že je povinná z dodania v sume 15 000 eur (kde prekročila obrat 62 500 eur) už zaplatiť daň? Považuje sa spomenutých 15 000 eur za sumu už s daňou a firma odvedie DPH v sume 2 804,88 eur? Alebo sa tých 15 000 eur považuje za základ pre výpočet DPH a firma odvedie 3 450 eur? A je spoločnosť v tomto prípade povinná spätne opravovať faktúru a vyčísliť základ dane a daň? 

Exteriérový prvok pod názvom "Klimatické zmeny" - ide o oceľovú konštrukciu, v ktorej je zabudovaný exteriérový LCD s príslušenstvom - 3 ks /držiak, riadiace PC, senzor spúšťania). Súčasťou tohto prvku je aj primontovaná informačná tabuľa. Oceľovú konštrukciu a jej inštaláciu účtovať zvlášť prostredníctvom účtu 022 a zvlášť účtovať LCD s príslušenstvom a informačnú tabuľu? 

V DP k DPH nám pri vystavení dobropisov a ťarchopisov nesúhlasí výpočet DPH v riadku 25. Príklad: Dobropisy - základ 19 % -3 919,32 € DPH -744,67 € Ťarchopisy - základ 23 % +5 134,14 € DPH +1 180,85 € Dobropisy - základ 5 % -380,96 € DPH -19,04 € Riadok 24 základ +833,86 € a DPH +417,13 € Ale v DP by mala byť suma v rozmedzí 41,69 € až 191,79 € rozdiel je 225,30 €. Poprosila by som poradiť ako postupovať, pretože neviem či mi dovolí poslať DP a ak áno, či nebude problém na DÚ.

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, prijíma služby z tretích krajín (napríklad USA alebo Austrália atď). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre SK firmu odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

Chceli by sme sa opýtať, ako by sme mali zúčtovať nasledovný prípad - z hľadiska DPH a z hľadiska výnosov: v odvode hotovosti, ktorý generujeme denne z platobnej stanice parkovacieho systému, nám vznikol rozdiel/manko - na výpise z terminálu je hodnota hotovosti 242 €, fyzicky je však hotovosť len vo výške 240 €. Dôvodom ale je technické zlyhanie platobnej stanice, ku ktorému máme aj oficiálne vyhlásenie prevádzkovateľa: "Chýbajúca hotovosť je dôsledkom problémov s platobnou stanicou, ktorá sa opakovane vypína a reštartuje. Tým pádom ovládací softvér nedokáže s určitosťou zaevidovať pohyby hotovosti - napr. v prípade, ak niekto čaká na výdavok 1 € a počas toho sa riadiaci notebook reštartuje. Zákazník 1 € dostane, ale platobná stanica túto zmenu v hotovosti nezaeviduje, a teda vzniká rozdiel medzi evidenciou a reálnym stavom mincí.

So spoločnosťou SSD sme uzatvorili dodatok k Zmluve o súhlase na vykonanie preložky elektromagnetického rozvodového zariadenia (modernizácia existujúcej trafostanice.) Na základe tohto dodatku sme im uhradili finančnú zábezpeku, ktorá nám bude vrátená po ukončení investície, do konca roku 2026. Bude nami uhradená zábezpeka súčasťou investície/technického zhodnotenia alebo je to samostatná rozpočtová položka s konkr. číslom?

Rozpočtová organizácia, registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7, konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto organizácia v zmysle § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb v zmysle § 15 ods. 1 alebo v zmysle § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené v zmysle registrácie podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

K odpovedi na otázku ID 5773 máme doplňujúcu otázku: Má slovenský platiteľ DPH pri povinnosti priznať a zaplatiť DPH zároveň aj právo na odpočet? Ak áno, uvedie teda v slovenských výkazoch registráciu DPH českej identifikovanej osoby alebo neuvedie žiadnu registráciu? 

Znenie otázky a odpovede ID 5773:

Identifikovaná osoba - neplatiteľ DPH z Českej republiky dodáva IT služby slovenskému platiteľovi DPH registrovanému podľa § 4 zákona o DPH 1. IT služby na diaľku = miesto dodania v ČR podľa § 15 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku? 2. IT služby spojené s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku = miesto dodania na Slovensku podľa § 16 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku?

Podnikateľ z Českej republiky ako zahraničná osoba Podnikateľ, ktorý na území Slovenskej republiky nemá sídlo, miesto podnikania, stálu prevádzkareň ani bydlisko a obvykle sa tu nezdržiava, sa na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) považuje za zahraničnú osobu.

1. Povinnosť registrácie Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona o DPH zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu na DPH, ak na území SR poskytuje služby, pri ktorých je – v zmysle § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH – osobou povinnou platiť daň ich príjemca, teda zdaniteľná osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v Slovenskej republike.

2. Prenesenie daňovej povinnosti pri službách viazaných na nehnuteľnosť (§ 69 ods. 2 písm. a) Ak zahraničná osoba z iného členského štátu (napr. český dodávateľ) poskytne služby súvisiace s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku (miesto dodania podľa § 16 ods. 1), povinnosť priznať a zaplatiť DPH prechádza na slovenského príjemcu služby, ak má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku.

3. Prenesenie daňovej povinnosti pri ostatných službách (§ 69 ods. 3) Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa uplatní aj pri iných službách (vrátane IT služieb), pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak ich dodá zahraničná osoba z iného členského štátu slovenskému platiteľovi DPH.

Záver

Ak je slovenský odberateľ platiteľom DPH, český poskytovateľ nemá povinnosť registrovať sa na DPH v Slovenskej republike: ani pri IT službách, ktorých miesto dodania sa určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ani pri IT službách súvisiacich s nehnuteľnosťou, pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.