Otázky v kategórii: Správne právo

Občan SR pracujúci v Rakúsku na živnosť si zvolil sprostredkovateľskú zdravotnú poisťovňu na Slovensku. Na základe skúseností a zistenia, že mu táto nezabezpečuje dostatočnú zdravotnú starostlivosť sa na základe slobodnej voľby rozhodol zmeniť sprostredkovateľskú zdravotnú poisťovňu  na Slovensku.

Pracovníčka zdravotnej poisťovne odmietla vydať poistencovi formulár E 106, ktorý konkrétnemu poistencovi vydala rakúska zdravotná poisťovňa, čiže formulár viazaný na konkrétnu osobu, s  tým, že čo raz poisťovňa zaeviduje, potom to už nie je možné zmeniť. Je možné, aby bol občan takto zbavený možnosti slobodnej voľby?

V ďalšom postupe pracovníčka poisťovne odporučila poistencovi, aby si vyžiadal nový formulár E 106 vo svojej zdravotnej poisťovni v Rakúsku. Príslušná rakúska zdravotná poisťovňa na to odpovedala, že nie je dôvod vydávať nový formulár E 106, nakoľko poistenec nemá voči poisťovni dlhy a riadne si plní odvody. Preto pracovníčka poisťovne reagovala radou, že zmeniť stav je možné len zrušením živnosti v Rakúsku, čím sa zruší E 106 a potom znovu živnosť založiť, čím získa nový formulár E 106! Má to relevantný základ?

Na opätovnú žiadosť poistenca o vrátenie formulára E 106 z dôvodu zmeny sprostredkujúcej zdravotnej poisťovne, pracovníčka poisťovne odobrala poistencovi kartičku poistenca na Slovensku a vystavila formulár E 108,čo je v podstate strata nároku na zdravotné poistenie a odoslala ho do Rakúska - zatiaľ sa nenašiel - ale na určité obdobie obmedzila poistencovi prístup k zdravotnej starostlivosti, čím ho bezprostredne obmedzila na území SR, avšak je podozrenie, že prekročila svoju právomoc ohľadom právnej váhy formulára E 108 i E 106.

Pretože nebolo možné dôjsť k zmysluplnému záveru, musel poistenec prijať radu pracovníčky poisťovne a napísať žiadosť o zrušenie pôvodnej žiadosti, pretože „bol uvedený do omylu“.

Akých zákonov, právnych noriem, resp. nariadení EÚ sa držať, pretože k formuláru E 106 aj 108 bolo možné nájsť určité smernice, avšak nie je možné vyvodiť relevantný postup a záver. Môže si poisťovňa privlastniť formulár E 106,viazaný na konkrétnu osobu?

Cit ...„Formulár E 106 slúži na zaistenie nároku na plnú zdravotnú starostlivosť v SR pre ososby, ktoré pracujú v inom členskom štáte EÚ, ale pritom naďalej bývajú v SR. Pracovník oň žiada zahraničnú inštitúciu, v ktorej je poistený. Vydaný formulár E 106 potom predkladá slovenskej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol naposledy poistený. Na základe formulára E 106 má nárok na plnú lekársku starostlivosť v oboch štátoch“.....

Zatiaľ sa nepodarilo sa zistiť, či teda poistenec, ktorý raz odovzdá E 106 do zdravotnej poisťovne, v ktorej bol naposledy poistený stratil právo výberu a slobodnej voľby. Je však známy fakt, že práve táto zdravotná poisťovňa pod rúškom šetrenia nedokáže zabezpečiť právo slobodnej voľby.

V súčasnom období sa v lekárskej oblasti sa často možno stretnúť so situáciou, kedy zdravotné sestry vydávajú chronickým pacientom, ktorým sa pravidelne niekoľko rokov predpisujú tie isté lieky, lekárske predpisy samostatne bez vyšetrenia pacienta lekárom, niekedy dokonca bez fyzickej prítomnosti lekára. Na základe skúseností pacientov možno vyvodiť, že najčastejšie k tejto situácii dochádza v súvislosti so všeobecnými lekármi.

Som zamestnancom súkromného zdravotného zariadenia, ktorého majiteľka, a súčasné riaditeľka pracuje priamo v budove, v ktorej sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť. Pracujem v ambulancii, ktorá je vybavená príslušným medicínskym zariadením a medicínskymi prístrojmi. V ambulancii mám písací s tromi zásuvkami, domnievala som sa, že do nich si môžem ukladať svoje osobné veci. Je prípustné, aby majiteľka po mojom odchode z práce kontrolovala obsah zásuviek, fotila ich a prezentovala personálu? V zásuvkách boli len osobne veci. Dôvodom prezentácie mal byť neporiadok, ktorý je v zásuvke. Aj keď je písací stôl majetkom riaditeľky - odhliadnuc od etického aspektu - má na takého jednanie právo?

Môže exekútor požiadať o súčinnosť tretie osoby (obce) podľa ust. § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v z. n. p.  (ďalej len „Exekučný poriadok“) elektronickou poštou?  V žiadosti sú uvedené osobné údaje o občanoch, ktoré sú chránené podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p.  (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Podľa § 35 Exekučného poriadku  exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby len po preukázaní svojho poverenia na vykonávanie exekúcie (môže byť kópia, na ktorej je vyznačená zhoda s originálom) - to nemôže byť elektronicky. Neporuší obec zákon o ochrane osobných údajov, keď poskytne súčinnosť elektronickou poštou?

Existuje určité ohraničenie, resp. počet hodín, aký čas môže lekár v kuse ordinovať? Som zamestnanec súkromného centra a bežne pracujem, resp. ordinujem od 7.40 h do 15.20 h s 20 minútovou prestávkou na obed. Pôvodný plán bol od 7.40 h do 17.00 h. Keď ordinujem, vyšetrujem, nejde o informovanie o výsledkoch. Existuje právna úprava ordinačných hodín? Začať pracovať s výsledkami vyšetrení, hodnotením nálezov, zdvíhaním telefónov po 15.20 h je neúnosné.

V našej obci existuje Urbárske a pasienkové spoločenstvo bez právnej  subjektivity. Spoločné nehnuteľnosti sú vlastnené vyše 200 spoluvlastníkmi. Za spoločenstvo navonok vystupuje predseda. Spoločenstvo prenajíma pozemky aj podnikateľom v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva. Predseda vystupuje ako zástupca spoluvlastníkov aj v stavebnom konaní. (podnikateľ chce postaviť výrobnú halu na prenajatých pozemkoch od  spoločenstva)  Aké doklady, oprávňujúce zastupovať vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti  pri stavebnom konaní, by mi mal „predseda“ Urbárskeho a pasienkového  spoločenstva bez právnej subjektivity predložiť? Nemal by mať ku každému takémuto úkonu splnomocnenie od všetkých spoluvlastníkov  spoločnej nehnuteľnosti?

Kedy sa neprevzaté uznesenie zastupiteľstva považuje za doručené? Môže zastupiteľstvo považovať doručenie uznesenia na základe  § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „správny poriadok“), alebo aký iný spôsob považuje doručenie uznesenia zastupiteľstva za doručené, vzhľadom na postup ústavného zákona  č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 357/2004 Z. z.“)

V našej obci niektorí občania obce na svojich dvoroch rozoberajú staré autá. Plechy odovzdávajú do šrotu a staré pneumatiky si ukladajú na kopu a keď ich je veľa, tak ich po nociach a niekedy aj za bieleho dňa pália. Môžem ich ako starosta obce za to nejako postihovať. Ak áno, podľa akého zákona?

Je obec povinná zverejňovať aj pracovné zmluvy uzatvorené od začiatku roku 2011?

Poslanci obecného zastupiteľstva uložili obecnému úradu spracovať návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) upravujúci chov zvierat na území obce. Nie sme si istí, či takéto niečo súčasná legislatíva umožňuje a počuli sme o tom, že vo viacerých prípadoch prokurátori takéto VZN napadli protestom a že bolo zrušené. Kde je možné o takýchto prípadoch nájsť viac informácií a je vôbec možné takéto VZN vydať?