Otázky v kategórii: Správne právo

Na Krajský stavebný úrad bol doručený podnet účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia obce ako stavebného úradu podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „správny poriadok"). Krajský stavebný úrad zrušil rozhodnutie obce a v spisovom materiáli uviedol, že na každé rozhodnutie o prerušení konania je potrebné vyznačiť právoplatnosť, a ako deň právoplatnosti sa má uviesť dátum až vtedy, kedy si účastník konania prevzal oznámenie o prerušení konania. V § 52 ods. 1 správneho poriadku je uvedené, že rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné dňom, ktorý je uvedený rozhodnutí (na takéto rozhodnutia sa nevyznačuje právoplatnosť v spise a nie už iný dátum, kedy si účastník prevzal oznámenie). Má sa vyznačiť právoplatnosť na rozhodnutie o prerušení a s akým dátumom, alebo nie?

Občan SR pracujúci v Rakúsku na živnosť si zvolil sprostredkovateľskú zdravotnú poisťovňu na Slovensku. Na základe skúseností a zistenia, že mu táto nezabezpečuje dostatočnú zdravotnú starostlivosť sa na základe slobodnej voľby rozhodol zmeniť sprostredkovateľskú zdravotnú poisťovňu  na Slovensku.

Pracovníčka zdravotnej poisťovne odmietla vydať poistencovi formulár E 106, ktorý konkrétnemu poistencovi vydala rakúska zdravotná poisťovňa, čiže formulár viazaný na konkrétnu osobu, s  tým, že čo raz poisťovňa zaeviduje, potom to už nie je možné zmeniť. Je možné, aby bol občan takto zbavený možnosti slobodnej voľby?

V ďalšom postupe pracovníčka poisťovne odporučila poistencovi, aby si vyžiadal nový formulár E 106 vo svojej zdravotnej poisťovni v Rakúsku. Príslušná rakúska zdravotná poisťovňa na to odpovedala, že nie je dôvod vydávať nový formulár E 106, nakoľko poistenec nemá voči poisťovni dlhy a riadne si plní odvody. Preto pracovníčka poisťovne reagovala radou, že zmeniť stav je možné len zrušením živnosti v Rakúsku, čím sa zruší E 106 a potom znovu živnosť založiť, čím získa nový formulár E 106! Má to relevantný základ?

Na opätovnú žiadosť poistenca o vrátenie formulára E 106 z dôvodu zmeny sprostredkujúcej zdravotnej poisťovne, pracovníčka poisťovne odobrala poistencovi kartičku poistenca na Slovensku a vystavila formulár E 108,čo je v podstate strata nároku na zdravotné poistenie a odoslala ho do Rakúska - zatiaľ sa nenašiel - ale na určité obdobie obmedzila poistencovi prístup k zdravotnej starostlivosti, čím ho bezprostredne obmedzila na území SR, avšak je podozrenie, že prekročila svoju právomoc ohľadom právnej váhy formulára E 108 i E 106.

Pretože nebolo možné dôjsť k zmysluplnému záveru, musel poistenec prijať radu pracovníčky poisťovne a napísať žiadosť o zrušenie pôvodnej žiadosti, pretože „bol uvedený do omylu“.

Akých zákonov, právnych noriem, resp. nariadení EÚ sa držať, pretože k formuláru E 106 aj 108 bolo možné nájsť určité smernice, avšak nie je možné vyvodiť relevantný postup a záver. Môže si poisťovňa privlastniť formulár E 106,viazaný na konkrétnu osobu?

Cit ...„Formulár E 106 slúži na zaistenie nároku na plnú zdravotnú starostlivosť v SR pre ososby, ktoré pracujú v inom členskom štáte EÚ, ale pritom naďalej bývajú v SR. Pracovník oň žiada zahraničnú inštitúciu, v ktorej je poistený. Vydaný formulár E 106 potom predkladá slovenskej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol naposledy poistený. Na základe formulára E 106 má nárok na plnú lekársku starostlivosť v oboch štátoch“.....

Zatiaľ sa nepodarilo sa zistiť, či teda poistenec, ktorý raz odovzdá E 106 do zdravotnej poisťovne, v ktorej bol naposledy poistený stratil právo výberu a slobodnej voľby. Je však známy fakt, že práve táto zdravotná poisťovňa pod rúškom šetrenia nedokáže zabezpečiť právo slobodnej voľby.

Podľa niektorých poslancov obecného zastupiteľstva je starosta obce povinný v prípade, ak v stanovenej lehote nepodpíše prijaté uznesenie obecného zastupiteľstva z dôvodu, že sa domnieva, že je buď protizákonné, alebo pre obec nevýhodné, dať podnet na prokuratúru na prešetrenie prijatého uznesenia. Starosta obce, ako aj iní poslanci obecného zastupiteľstva sa domnievajú, že podnet na prokuratúru by sa mal dať až v prípade, ak obecné zastupiteľstvo opätovne príjme pozastavené uznesenie obecného zastupiteľstva. Kto má v tomto prípade pravdu?

Kedy sa neprevzaté uznesenie zastupiteľstva považuje za doručené? Môže zastupiteľstvo považovať doručenie uznesenia na základe  § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „správny poriadok“), alebo aký iný spôsob považuje doručenie uznesenia zastupiteľstva za doručené, vzhľadom na postup ústavného zákona  č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 357/2004 Z. z.“)

V našej obci existuje Urbárske a pasienkové spoločenstvo bez právnej  subjektivity. Spoločné nehnuteľnosti sú vlastnené vyše 200 spoluvlastníkmi. Za spoločenstvo navonok vystupuje predseda. Spoločenstvo prenajíma pozemky aj podnikateľom v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva. Predseda vystupuje ako zástupca spoluvlastníkov aj v stavebnom konaní. (podnikateľ chce postaviť výrobnú halu na prenajatých pozemkoch od  spoločenstva)  Aké doklady, oprávňujúce zastupovať vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti  pri stavebnom konaní, by mi mal „predseda“ Urbárskeho a pasienkového  spoločenstva bez právnej subjektivity predložiť? Nemal by mať ku každému takémuto úkonu splnomocnenie od všetkých spoluvlastníkov  spoločnej nehnuteľnosti?

Lekársku službu prvej pomoci (LSPP) sú povinní zo zákona podľa rozpisu vydaného rozhodnutím samosprávneho kraja u poskytovateľa/organizátora LSPP vykonávať poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Má v tomto smere skutočnosť, že lekár zo súkromnej praxe, ktorý nemá so zdravotnými poisťovňami uzavretú žiadnu zmluvu (teda nečerpá žiadne finančné zdroje z verejného poistenia) nejaký vplyv na eliminovanie tejto povinnosti? Je v rovnakom postavení, ako lekár prijímajúci takéto finančné zdroje? V minulom roku bolo v jednom zo súvisiacich článkov uvedené, že ak sa rozhodne organizátor neposkytovať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti odmenu za výkon služby LSPP, neporuší žiadny právny predpis. Nie sú ani v jednom z týchto prípadov nejako dotknuté Všeobecné ustanovenia II. Hlavy zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR  – Základné práva a slobody?

Ktorý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný viesť zdravotnú dokumentáciu, a v akom rozsahu?

Obecné zastupiteľstvo v roku 2013 rozhodlo o plate starostu podľa zákona 253/1994 Z.z. v platnom znení a navrhlo zvýšenie základného platu o 30 %. Následne na mimoriadnom zasadnutí poslanci zrušili toho navýšenie platu, pričom starosta predmetné uznesenie nepodpísal a vetoval ho. Nakoľko so zvýšením platu súhlasia 4 poslanci z 9, ďalší 5 sú proti, v tomto zložení zastupiteľstva nie je možné, aby 2/3 všetkých poslancov potvrdili zrušené uznesenie. Niektorí poslanci dávali podnet aj na prokuratúru, ale zbytočne. V roku 2014 sa podľa zákona znova rokovalo o plate starostu, pričom poslanci odsúhlasili starostovi základný plat bez navýšenia. Starosta opäť uznesenie nepodpísal a od roku 2013 poberá vyšší plat. Prosím Vás, nejde v tomto prípade o zneužitie právomoci verejného činiteľa, tým, že si starosta úmyselne zadovážil sebe neoprávnený prospech? Nedá sa v tomto prípade uplatiť ešte aj § 4 ods. 3 zákona. 253/1994 Z.z.? Od kedy by potom mal starosta mal poberať mzdu s poukazom na § 4 ods. 3 zákona 253/1994 Z.z.? Má vôbec význam dávať podneť na prokuratúru?

Ak požiada žiadateľ v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. o sprístupnenie administratívneho spisu povinnej osoby, pričom nie je osobou uvedenou v § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p., je potrebné aby táto osoba žiadateľa preukázala odôvodnenosť svojej požiadavky podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku, resp. v akom rozsahu podlieha sprístupňovanie informácií z úradných spisov úprave zákona o slobode informácií za súčasného dodržania § 23 ods. 2 správneho poriadku?

Mestskému úradu Komárno som podal žiadosť o vyjadrenie sa k funkčnému využitiu pozemku (časť záhrady), chcel som stavať garáž vo výmere 40m2. Vyjadrenie mi poslali po 44 dní s nesúhlasom, lebo zastavaná plocha by sa zvýšila nad povolené percento., čo je aj pravda. Ide o tri susedné parcely (na jednej parcele je rodinný dom, na druhej letná kuchyňa, a tretia je záhrada). Písali, že podľa územného plánu percento zastavanej plochy platí pre jednotlivé parcely alebo súbor parciel vo vlastníctve jediného vlastníka. Ak by sme prepísali záhradu na moje meno, povolené percento by som neprekročil na parcele záhrady. Na toto mi povedali, že vtedy by ostatné 2 parcely prekročili zastavanosť, a to je problém tiež. Podľa mňa hovoria nezmysly, lebo v tomto prípade už parcely nemali rovnakého vlastníka a predsa rodinný dom nemôžu nariadiť zbúrať... Sú hore uvedené úvahy správne? Akú lehotu majú na vydanie vyjadrenia k funkčnému využitiu pozemku? Dá sa proti tomuto vyjadreniu odvolať a v akej lehote?