Otázky a odpovede

Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú (klasické n.o., ide o n.o. jednej Univerzity) nasledovné činnosti: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Nezisková organizácia má nasledovné výnosy: Prijaté daňové asignácie (1, 2 %) účet 665 Vstupné - registračný poplatok na vzdelávaciu konferenciu v rámci svojej hlavnej činnosti účet 647 Prijaté dotácie od zahraničných subjektov PO účet 662 Výnosy z prenájmu nehnuteľností účet 602 Výnosy za ubytovacie služby účet 602 Nezisková organizácia v nasledujúcich mesiacoch presiahne obrat na povinnú registráciu DPH z prenájmu a za ubytovacie služby a za vstupné. Otázkou je, či po registrácii musí n.o. používať nejaký koeficient na účely DPH? Lebo niektoré došlé faktúry s DPH sa budú vzťahovať napr. k daňovým asignáciám, alebo k prijatým dotáciám. Druhou otázkou je, že u prijatých faktúr s DPH, ktoré sa viažu k daňovým asignáciám, keď budeme nárokovať DPH, takže len zostatok (netto) faktúry bude možno použiť na daňové asignácie, však? Najoptimálnejšie pre nás by bolo vyhnúť sa koeficientu. Napr. Pri prenájme budeme fakturovať s 20% DPH, ubytovacie služby s 10% DPH, vstupné s 20% DPH a z došlých faktúr ktoré súvisia s týmito plneniami by sme nárokovali DPH naspäť. Naopak z prijatých faktúr, ktoré súvisia a Prijatými dotáciami, a s daňovými asignáciami by sme nenárokovali DPH, plne by sme ich použili na pokrytie týchto výnosov. Takto by sme nemuseli používať koeficient, prijaté a vydané faktúry aj doteraz sme párovali, oddeľovali na zdaniteľnú a nezdaniteľnú činnosť. Je možné toto riešenie? Prosíme pekne podrobne rozpísať otázku z hľadiska DPH.

Platiteľ DPH vykonával oslobodené služby podľa § 37 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) - poisťovacie služby za mesiac január 2013. Od marca 2013 zmenou predmetu podnikania vykonáva činnosť, t. j.  služby už s daňovou povinnosťou.

Ako určiť spôsob odpočítania pri týchto zdaniteľných plneniach:

• faktúra od mobilného operátora za telefónne poplatky so zdaniteľným plnením za február 2013, vo faktúre sú hovory za február 2013 a poplatky za marec 2013,
• faktúra za nájom nebytových priestorov za prvý štvrťrok 2013, zdaniteľné plnenie za marec 2013,
• faktúra za nájom nebytových priestorov za prvý štvrťrok, zdaniteľné plnenie január 2013?

S. r. o., platiteľ DPH sa rozhodol poskytnúť firemné vozidlo na finančný leasing. Nájomca, (tiež lízingová spoločnosť) prenajíma auto tretej osobe. Na konci lízingu sa tretia osoba stáva vlastníkom vozidla. Z hľadiska DPH [§ 8 ods. 1 písm. c)] je to dodanie tovaru. DPH z celej hodnoty vozidla by mala byť vyfakturovaná pri fakturácii prvej zvýšenej splátky. To znamená, že na faktúre bude celá hodnota vozidla s DPH, ale na splatnosť bude len časť faktúry (1. zvýšená splátka). Zvyšok sa bude riešiť splátkovým kalendárom, ktorý bude bez DPH, kedže celá DPH sa zaplatila hneď prvou faktúrou. Je táto úvaha správna?

Slovenská s. r. o. vystaví faktúru českej s. r. o. Daňová povinnosť sa prenesie. Stavba sa realizuje v ČR. Typ DPH použijem??? : Dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane s možnosťou odpočítanie dane podľa § 43 ? (V programe MRP je to kód 13). Neviem, či poznáte čísla v MRP programe... Tovar nakúpi slovenská s. r. o. v ČR, kde zaplatí českú DPH 21 %. Ako to zaúčtujem? Typ DPH je Daň z nadobudnutých tovarov z iného členského štátu - plný nárok na odpočet. To si uplatní cez VAT REFUND na SK. (V programe MRP je to kód 49) Nakúpi slovenská s. r. o. služby, kde nezaplatí za DPH, ale dôjde k preneseniu daňovej povinnosti je typ DPH: Služby pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 3 - plný nárok na odpočet ? (V programe MRP je to kód 67). To KV DPH sa to nezahŕňa? Do DP DPH ide príjem z vydaných FA do riadku 16? 

Zahraničná firma  - platiteľ  DPH  z EÚ poslala faktúru za služby  s dátumom vystavenia február 2013. Faktúru slovenská spoločnosť  obdržala až 5.mája 2013. Samozdanenie vykonala vo výkaze DPH v mesiaci apríl.  Je vyššie uvedený postup správny alebo faktúra patrila do výkazu za mesiac február?

Účtovná jednotka má vlastné stravovacie zariadenie a poskytuje reštauračné služby. Účtovná jednotka je platitteľom DPH a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V priebehu bežného účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok, nakupuje suroviny do kuchyne (múku, cukor, mäso, koreniny a pod.), z ktorých pripravuje jedlá na denné menu a tiež tzv. minútkové jedlá. Nákup týchto surovín účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. Cena denného menu je 3 €. V tejto cene, ktorou sú 3 €, poskytuje stravu aj vlastným zamenstnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, vo vlastnej reštaurácii. Na stravu prispieva zamestnávateľ vo výške 55 % z 3 €, čo je 1,65 €a zamestnanci doplácajú zvyšných 1,35 € za každé jedlo. Na konci mesiaca každý zamestnanec prinesie pokladníčke peniaze v sume 1,35 € x počet obedov, pokladníčka vypíše príjmový pokladničný doklad a zároveň dá zamestnancovi podpísať protokol o počte zjedených jedál za daný mesiac, pričom zamestnanec podpisom tohto protokolu potvrdzuje, že za dané jedlá aj zaplatil. Následne dá pokladníčka tento protokol a príjmový doklad účtovníčke a účtovníčka na základe tohto príjmového dokladu a protokolu účtuje nasledovné:

1. Prijaté peniaze od zamestnancov do pokladnice: 1,35 € za 1 obed x počet obedov mínus DPH z každého obeda, čo je 0,22 €. Účtovanie: peňažný denník, pokladnica, príjem ovplyvňujúci základ dane, čiže príjmom ovplyvňujúcim základ dane je 1,13 € za každý poskytnutý obed zamestnancovi, pričom pre výpočet platí: 1,35 € - 0,22 €= 1,13 €. Samotná DPH potom predstavuje účtovanie v peňažnom denníku v časti pokladnica ako účtovanie o príjme neovplyvňujúcom základ dane, pričom pre výpočet sumy DPH platí: DPH z prijatého plnenia je 1,35 € / 1,2 = 1,13 €, čo je základ DPH. 1,35 € - 1,13 € = 0,22 €, a to je DPH.

2. Príspevok zamestnávateľa: 1,65 € a toto už účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, keďže o skutočných výdavkoch už účtovala pri nákupe surovín. Otázky: 1. Je vyššie uvedené účtovanie správne? 2. Je postup výpočtu DPH správny? 2. Nemohla by účtovná jednotka účtovať o výdavku vo výške 1,65 € v rámci uzávierkových účtovných operácií, čo je príspevok zamestnávateľa, ako o daňovom výdavku, hoci raz už o daňových výdavkoch účtovala v priebehu bežného účtovného obdobia, a síce nákup surovín do kuchyne na prípravu denného menu a tzv. minútkových jedál. Z týchto surovín sa totižto pripravuje aj strava pre zamestnancov.

Firma AB má vo vlastníctve nehnuteľnosť piaty rok. Pri tejto nehnuteľnosti si uplatnila odpočet DPH, nakoľko ju využívala v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov. Teraz túto nehnuteľnosť chce predať firme CD. Môže túto nehnuteľnosť predať bez DPH, s tým, že prenesie daňovú povinnosť na kupujúceho? Ako daňové povinnosti /mám na mysli DPH/ vyplývajú firme AB a firme CD z titulu prevodu nehnuteľnosti? Ak bude predaj bez DPH, kde to má firma AB, resp. CD uviesť do priznania k DPH a do kontrolného výkazu? Aký je rozdiel, keby nehnuteľnosť bola predaná do piatich rokov od prvej kolaudácie, resp. po piatich rokov od prvej kolaudácie? Aký je rozdiel, ak kupujúci je platiteľom DPH, resp. nie je platiteľom DPH?

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH plánuje v Trnave kúpiť byt – novostavbu za brutto 170 000 €. Následne plánuje preniesť svoje sídlo do tohto bytu. Aké sú podmienky práva odpočtu DPH z ceny tohto bytu? Stačí tam mať sídlo, alebo tam musí v prípade daňovej kontroly preukázať aj ďalšiu ekonomickú činnosť?

Prosím o informáciu, ako postupovať pri prefakturácii prepravy spojenej s vývozom tovaru do tretej krajiny. Slovenský výrobca – vývozca (platiteľ DPH) fakturuje tovar nemeckej spoločnosti (odberateľ registrovaný pre DPH v DE, nie v SK). Tovar je prepravený na účet vývozcu SK priamo zo Slovenska príjemcovi do tretej krajiny. Dopravca fakturoval vývozcovi Sk prepravu s oslobodením (§ 47 ods. 6 zákona o DPH). Leteckú prepravu slovenský vývozca následne prefakturuje nemeckému odberateľovi. Aký režim DPH použije vývozca SK na faktúre pri prefakturácii leteckej dopravy pre nemeckého odberateľa? Uvádza ju do riadkov 13 a 15 daňového priznania DPH?

Firma A fakturuje firme B storno poplatok za objednanú, ale nedodanú službu, resp. tovar(napr. za zrušené ubytovanie, neprevzatie tovaru nakupovaného cez internetový obchod a pod.). Ide o slovenské firmy. Storno poplatok je fakturovaný s DPH, firma A je platiteľom DPH. Postupovala firma A pri fakturácii správne, keď podľa nášho názoru nešlo o dodanie služby, resp. tovaru v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.?