Otázky v kategórii: Jednoduché účtovníctvo

Zamestnanec kúpil v sobotu nákup materiálu bez prijatej zálohy. Môže sa takýto bloček zapísať do pokladničnej knihy s týmto dátumom?

Ako správne postupovať pri zaúčtovaní a evidencii nákupu PHL zo zahraničia, členského štátu EÚ, slovenským platiteľom DPH, na základe faktúry, ktorý si vedie jednoduché účtovníctvo a bude žiadať o vrátenie DPH z ČŠ EÚ, z nakúpenej PHL? Ako je to z pohľadu DPH a z pohľadu dane z príjmov? Pri PHM uplatňuje pomer 80:20.

Podnikateľ SZČO účtujúci v sústave JÚ eviduje nasledovné pohľadávky z nezaplatených faktúr voči dlžníkovi v reštrukturalizácii: F1 3 398,40 €(základ dane 2 832,00 € + DPH 566,40 €) F2 2 294,50 € (základ dane 1 912,08 € + DPH 382,42 €) F3 521,76 € (základ dane 434,80 € + DPH 86,96 €) F4 311,04 € (základ dane 259,20 € + DPH 51,84 €) Spolu 6 525,70 € (základ dane 5 438,08 € + DPH 1 087,62 €). Uvedené pohľadávky riadne prihlásil, dlžník mu na základe schváleného reštrukturalizačného plánu bude splácať pohľadávky do výške 50 % t. j. 3 262,85 € v priebehu 60 mesiacov. Mesačná splátka za mesiace 1-12 predstavuje 0,72 €, 13-59 predstavuje 67,79 €, 60 predstavuje 68,08 €.

Ako má podnikateľ zaúčtovať jednotlivé mesačné splátky pohľadávok v uhrádzané priebehu roka na BÚ (pohľadávka sa týka 4 faktúr) do príjmu a ako vysporiadať DPH (ktorá bola zo všetkých faktúr odvedená do ŠR)? Odpis neuhradeného zvyšku pohľadávky uskutoční až po skončení reštrukturalizačného konania? V akej výške upraví základ dane o výšku nezaplatenej pohľadávky?

Môže sa urobiť zápočet faktúr pohľadávky a záväzku obojstranný v prípade, ak odberateľ je z iného členského štátu, aj ak dodávateľ, FO podnikateľ , osoba identifikovaná pre daň v tuzemsku, vystavi fa za dodanie tovaru do ineho členského štátu s oslobodenim § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., teda nebude dph, vedie daňovú evidenciu odberateľovi , PO s. r. o. , osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, tiez vystaví faktúru za dodanie tovaru ... s oslobodenim ... z hľadiska DPH ide o skutočný prechod tovaru cez hranice a následné vykazovanie vo výkazoch DPH z hľadiska finančného toku pri zápočte, resp. prechodu vlastníckeho práva, musia byť faktúry po splatnosti alebo čo je rozhodujúce pri započítaní faktúr a ešte aj pri daňovej evidencii?

SZČO tvorí sociálny fond za svojich zamestnancov mesačnými preddavkami vedenými na osobitnom účte v banke. Po prepočítaní miezd za 12. mesiac zistí, že je potrebné previesť na účet SF 15,00 € (rozdiel medzi preddavkami a skutočne vypočítanou výškou za rok). V januári nasledujúceho roka uskutoční prevod. Ako zaúčtuje uvedenú operáciu v JÚ? Je potrebné účtovať o uvedenom rozdiele v rámci uzávierkových účtovných operácií, zaúčtovať do nákladov a do knihy SF?

Ako súdny exekútor zvažujem prechod z jednoduchej sústavy účtovníctva do podvojnej sústavy účtovníctva. Vymáham exekúciu vo výške 5.tis eur. Povinný uhrádza danú exekúciu v splátkach po 100 € mesačne. Som platiteľ DPH, tak prijatú splátku rozúčtujem a DPH odvediem. Moja otázka znie, či v podvojnom účtovníctve tieto jednotlivé úhrady splátok exekúcie od povinného účtujem ako výnos už pri čiastkových splátkach? Alebo či mi vzniká výnos až po ukončení exekúcie - bude trvať cca 4 roky.

SZČO fyzická osoba podniká na základe osobitných predpisov a súčasne aj živnostenského oprávnenia, vedie jednoduché účtovníctvo. Od 1. 7. 2018 chce podnikať ako právnická osoba-spol. s ručením obmedzeným. Aké povinnosti má fyzická osoba pri tejto zmene formy podnikania? Čo všetko musí odhlásiť, zrušiť, odovzdať (vo vzťahu k poisťovniam, daň. úradu, živnost. úradu...) K akému dátumu musí vypracovať mimoriadnu účt. závierku, daňové priznanie, pohľadávky, záväzky? Ako sa "nakladá" s odpisovaným majetkom, ktorý bude mať ešte zostatkovú cenu? Možno ho len administratívne previesť do osobného majetku fyzickej osoby? Ktoré informácie z jednoduchého účtovníctva sú potrebné pri založení s. r. o., lebo jednoduché účtovníctvo vedie jeden subjekt a podvojné bude viesť iný.

Živnostník, platiteľ DPH, nakúpil materiál na faktúru (faktúra obsahuje všetky potrebnú údaje IČO, DIČ, IČ DPH, ...), a uhradil ju platobnou kartou, ktorú používa na súkromné účely, t.j. na nepodnikateľské. Je daná faktúra daňovo uznateľná a môže si z nej uplatniť odpočet DPH?

Podnikateľ FO živnostník, lekár, podniká na základe iného ako živnostenského zákona. Licencia vydaná VÚC je vystavená na meno lekára. Doklad o pridelení IČO je vystavený na sídlo ambulancie (Bratislava). Osvedčenie o pridelení DIČ z DÚ má adresu trvalého bydliska (Nitra). Aká adresa má byť uvedená na dokladoch ako fakturačná (adresa sídla ambulancie alebo trvalého pobytu)? Pýtam sa z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Pri pridelení DIČ nám bolo povedané, že všetky doklady (faktúry, pokladničné doklady, interné doklady, výkazy pre poisťovne z hľadiska zákona o dani z príjmov a pod.) musia byť vystavené presne podľa údajov na osvedčení o pridelení DIČ (dodržané pomlčky, čiarky, veľké písmená a pod.) (Bratislava). V praxi sa však stretávame s problémom, že pri podpisovaní zmlúv nám obchodní partneri pripravujú doklady podľa údajov z registrácie pre IČO (Nitra). 

SZČO došlo oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia, kde jej vyšiel preplatok vo výške 2 113,82 €. Následne, v oznámení zdravotná poisťovňa informovala o zrazení zrážkovej dane v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ale iba zo sumy 1 783,40 €. Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve uvedené sumy, keď zrážková daň nie je vykonaná z celej sumy?