Otázky v kategórii: Zdravotníctvo

Ako je to s kapitačnými ambulanciami v súkromných centrách, a súčasne s ročnými poplatkami za možnosť navštevovať centrum po roku, keď už poplatky neplatí zamestnávateľ.  Pacient ako súkromná osoba sa stáva  vazalom centra na určitú dobu, pokiaľ je evidovaný  u nich a chodiť tam nemôžem, lebo nemá zaplatený poplatok a chvíľu trvá, kým ho vyšetrí iný lekár, u ktorého sa opäť musí kapitovať. Vzniká niekoľkomesačné obdobie vákua, kedy pacient nemôže byt ošetrený. Sú tieto situácie ošetrené zákonom, resp. nariadením?

V súčasnom období sa v lekárskej oblasti sa často možno stretnúť so situáciou, kedy zdravotné sestry vydávajú chronickým pacientom, ktorým sa pravidelne niekoľko rokov predpisujú tie isté lieky, lekárske predpisy samostatne bez vyšetrenia pacienta lekárom, niekedy dokonca bez fyzickej prítomnosti lekára. Na základe skúseností pacientov možno vyvodiť, že najčastejšie k tejto situácii dochádza v súvislosti so všeobecnými lekármi.

Som zamestnancom súkromného zdravotného zariadenia, ktorého majiteľka, a súčasné riaditeľka pracuje priamo v budove, v ktorej sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť. Pracujem v ambulancii, ktorá je vybavená príslušným medicínskym zariadením a medicínskymi prístrojmi. V ambulancii mám písací s tromi zásuvkami, domnievala som sa, že do nich si môžem ukladať svoje osobné veci. Je prípustné, aby majiteľka po mojom odchode z práce kontrolovala obsah zásuviek, fotila ich a prezentovala personálu? V zásuvkách boli len osobne veci. Dôvodom prezentácie mal byť neporiadok, ktorý je v zásuvke. Aj keď je písací stôl majetkom riaditeľky - odhliadnuc od etického aspektu - má na takého jednanie právo?

Existuje určité ohraničenie, resp. počet hodín, aký čas môže lekár v kuse ordinovať? Som zamestnanec súkromného centra a bežne pracujem, resp. ordinujem od 7.40 h do 15.20 h s 20 minútovou prestávkou na obed. Pôvodný plán bol od 7.40 h do 17.00 h. Keď ordinujem, vyšetrujem, nejde o informovanie o výsledkoch. Existuje právna úprava ordinačných hodín? Začať pracovať s výsledkami vyšetrení, hodnotením nálezov, zdvíhaním telefónov po 15.20 h je neúnosné.

Lekár, ktorý má podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pacientom, nesplní si svoju povinnosť oznámiť zástup, resp. v rámci určených ordinačných hodín nie je vo svojej ambulancii a pacient sa dožaduje (podľa neho) neodkladnej zubno-lekárskej starostlivosti v ambulancii iného lekára, ktorý ale zároveň nemá žiadnu zmluvu pre tento charakter zdravotnej starostlivosti so žiadnou zdravotnou poisťovňou. Predpokladám, že povinnosťou toho nezmluvného lekára je pacienta ošetriť. Možno si v tomto prípade v ambulancii bez zmluvného vzťahu s poisťovňou uplatňovať štandardne cenové pravidlá tejto ambulancie, resp. ak pacient odmieta pristúpiť k takejto cene, je možné poskytnutie zdravotnej starostlivosti odmietnuť? Ostáva ten prvý – zmluvný lekár mimo tohto problému?

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má uzavretú nájomnú zmluvu so zdravotným strediskom (prevádzkovanie stomatologickej ambulancie) na dobu určitú, v tomto prípade na jeden kalendárny rok. Zmluva sa predlžuje každoročne koncom roka na nasledujúci kalendárny rok. Na dobu neurčitú vlastníci zdravotného strediska nechcú uzatvoriť nájomnú zmluvu z dôvodu, že nemajú vysporiadaný pozemok pod strediskom. Priestory získal vlastník (s. r. o.) od Fondu národného majetku. V kúpnej zmluve sa spoločnosť zaviazala poskytovať zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, ako bola dovtedy (čiže aj ambulancie v odbore stomatológia). Zariadenie ambulancie aj s obvodom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odkúpil od predchádzajúcej lekárky, ktorá išla do dôchodku. Môže zdravotné stredisko, resp. jeho vlastník a zároveň prenajímateľ priestoru nepredĺžiť zmluvu na ďalšie obdobie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v uvedenej ambulancii, resp. či sa tieto záležitosti riadia podľa nejakého zákona, alebo všetko závisí len od nájomnej zmluvy, ktorú má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvorenú so zdravotným strediskom?

Lekári si vytvorili neziskovú organizáciu, ktorá požiadala o  licenciu na prevádzkovanie lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP") pre dospelých, deti aj dorast. Kto je zodpovedný za škodu, poškodenie pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti – službukonajúci lekár alebo nezisková organizácia ako prevádzkovateľ LSPP, t. j. držiteľ licencie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v LSPP?

Ako dlho je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný uchovávať zdravotnú dokumentáciu? Platí rovnaká lehota na uchovávanie aj napr. pri RTG snímkach?

Ak lekár poskytuje zdravotnú starostlivosť cudzincovi, ktorý neovláda slovenský jazyk, v akom jazyku má viesť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zdravotnú dokumentáciu?

Kto zodpovedá za zdravotnú dokumentáciu po smrti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti – fyzickej osoby, resp. po zániku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti právnickej osoby bez právneho nástupcu?