Otázky s vecným pojmom: Spoločnosť s ručením obmedzeným

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z.) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. Ako sa stanovia daňové výdavky v tomto prípade? Aplikujú sa § 19 ods. 3b a § 25 ods. 3, t. j. daňová zostatková cena?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný § 5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či zahraničná osoba SRO1 sa musí registrovať podľa § 5 zákona o DPH, ak: 1., Spĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH pre oslobodenie predaja nehnuteľnosti? (Predpokladáme že v tomto prípade nie je potrebná registrácia, budú fakturovať z CZ IČ DPH čísla s oslobodením.) 2., Nespĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH? (Predpokladáme, že v tomto prípade je potrebná registrácia a SRO1 má fakturovať z SK IČ DPH so slovenskou DPH podľa § 69/1 však?)

Naša spoločnosť sa stala 100 % vlastníkom inej zahraničnej s. r. o. (obchodný podiel nekúpila, ani žiaden vklad do základného imania nevkladala, len sa stala 100 % spoločníkom). V roku 2019 poskytla tejto dcérskej spoločnosti pôžičku 30 000 €. V roku 2020 bolo rozhodnutím jediného spoločníka zvýšenie základné imanie o 30 000 € a túto pôžičku sme preklasifikovali ako vklad do ich základného imania. V roku 2021 bolo základné imanie znížené a nám bolo vyplatené 50 000 € zo zníženia základného imania. Ako máme tieto transakcie zaúčtovať? Vložili sme tam iba 30 000 €, vyplatili nám 50 000 € - je to pre nás výnos? Ak áno, je to zdaniteľný výnos v SR?

Daná je spoločnosť (SRO1), prevádzkovateľ reštaurácie v prenajímaných priestoroch, s povolením na predaj spotrebiteľských balení liehu. Spoločnosť nemá oprávnenie na distribúciu SBL. Reštaurácia počas lockdownu generovala vysoké straty, skrachovala, takže ju museli definitívne uzavrieť. Reštauráciu aj s jej majetkom prebrala iná spoločnosť (SRO2), ktorá chce v reštauračnej činnosti pokračovať. Majetok reštaurácie (napr. stoličky, kuchynská výbava) bol vyfakturovaný s DPH z SRO1 na SRO2. SRO2 prebrala aj skladové zásoby od SRO1, vrátane alkoholu. Ako má v tomto prípade SRO1 postupovať? Môže vyfakturovať alkohol pre SRO2 ako predaj zásob, aj keď nemá oprávnenie na distribúciu SBL? Ako to má evidovať?

Finančný sprostredkovateľ SZČO, sprostredkováva pre občanov aj pre podnikateľov rôzne úvery, poistenia, investície na kapitálovom trhu a podobne. Príjem z takéhoto sprostredkovania predstavujú provízie od finančných inštitúcií. Môže sa takáto SZČO po prekročení obratu 49 790 € stať platiteľom DPH?

Slovenská s.r.o., neplatiteľ DPH vykonáva sprostredkovanie investícií pre slovenských aj českých občanov aj podnikateľov do podielových fondov, ktoré spravuje Česká právnická osoba. Ide o sprostredkovanie nákupu akcií a rôznych cenných papierov. Výnosy sú provízie za sprostredkovania od českej právnickej osoby. Berie sa takýto obrat slovenskej s.r.o. do obratu na účely DPH?

Konateľ a zároveň aj spoločník s. r. o. vypožičal bezodplatne súkromné motorové vozidlo svojej spoločnosti (jeho podiel na ZI=20 %, 2 spoločníci, 2 konatelia) ktorá ho používa na podnikanie. Je možné uplatňovať daňové náklady v súvislosti s použitím vozidla na cesty z miesta bydliska konateľa do sídla spoločnosti, ak:

1. Má v  mieste bydliska trvalý pobyt?
2. Má v mieste bydliska prechodný pobyt?
3. Býva v prenajatom byte, v ktorom nemá trvalý ani prechodný pobyt?

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku, si prenajala auto (ide o dlhodobý prenájom) od českej s. r. o., ktorá je platiteľ DPH v ČR. Česká firma mesačne vystavuje za tieto služby faktúru bez DPH. Je SK firma povinná vykonať samozdanenie pri prijatí takejto služby?

Klient si obstaral s.r.o. nasledovným spôsobom: Pôvodný majiteľ sročky s názvom ABC je 1 právnická osoba s názvom XY. Majiteľ XY rozdelil 100 % podiel v sročke ABC na dva podiely (50 % a 50 %). Tieto rozdelené obchodné podiely previedol na dvoch spoločníkov (dve fyzické osoby, každý má 50 %). Noví spoločníci sročku premenovali na CDF (IČO, DIČ zostávajú pôvodné). Pôvodná sročka ABC eviduje jednu faktúru za poradenstvo od právnickej osoby XY .Túto faktúru uhradil môj klient. Mojim klientom je spoločnosť CDF. Ako správne zaúčtovať otváraciu súvahu ? A ako zaúčtovať tú jednu faktúru? 

V nadväznosti na odpoveď otázky č. 3793 od JUDr. Tatiany Mičudovej, ktorá navrhla riešiť rozdelenie spoločnosti predajom jej časti mám ďalšiu otázku. V prípade predaja časti spoločnosti jednému zo spoločníkov by išlo o predaj za symbolickú cenu. Je takýto spôsob v súlade z Obchodným zákonníkom? Ak áno, aké by boli prípadné daňové dopady na predávajúceho a kupujúceho? Pre úplnosť dodávam, že by išlo o kúpnu zmluvu medzi právnickými subjektmi, pričom kupujúci spoločník bude mať aj po predaji majetkovú účasť v pôvodnej spoločnosti.

V jednoosobovej s.r.o. je konateľ (zároveň spoločník) zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ak príde Inšpektorát na kontrolu môže pokutovať firmu preto, lebo nezabezpečuje (neobjedná) stravné lístky pre tohto jediného zamestnanca (vlastne konateľ sám sebe)? Druhou otázkou je, že keď má tento konateľ súbežne živnosť, a tam si objednáva stravné lístky a vystavuje cestovné príkazy, tak predpokladám nemusí aj v s.r.o. ich objednávať. Môže sa rozhodnúť či v s.r.o. alebo v živnosti bude uplatňovať stravné lístky? Poprosíme rozpísať hore uvedené témy.