Otázky v kategórii: Správa daní a poplatkov

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď.

1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt?

3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?

Som starostom obce Lechnica, na ktorej katastrálnom území je okrem domov v správe obce postavených 11 rodinných domov, ktoré spravuje susedná obec Červený Kláštor. Deje sa tak od r. 1976, nakoľko v tom období bolo spoločné MNV a lokalita, kde je postavených týchto 11 domov bola bližšie k obci Červený Kláštor a taktiež sa do tejto lokality dalo prejsť po ceste len cez obec Červený Kláštor. Ako som uviedol územie, kde sa nachádza týchto 11 domov je kataster našej obce Lechnica, ale spravuje to obec Červený Kláštor a zároveň Červený Kláštor poberá z tohto územia všetky miestne dane, poplatky a taktiež podielové dane za občanov. V mojom záujme je, nakoľko som od novembra novozvolený starosta, uviesť túto situáciu do správnych koľají, avšak vzhľadom na to, že obec Červený Kláštor spravovala toto územie už dlhšiu dobu starosta obce "nechce pustiť" túto lokalitu. Totiž obidve obce sme malé obce a príjem cca 5 000 €/rok z daní atď. je značným percentom v našich rozpočtov. Naviac ani ľudia sa nechcú prehlásiť k nám do obce Lechnica napriek tomu, že bývajú v našom katastrálnom území. Čerešničkou na torte je to, že obec Červený Kláštor vydávala stavebníkom v tejto lokalite súpisné čísla a tak sa na katastrálnom úrade objavujú pod jedným súpisným číslom v katastri Lechnica dvaja rôzny majitelia. A moja otázka teda znie:

1. Keď odhliadneme od podielových daní - má obec Červený Kláštor právo vyberať miestne dane, poplatky, daň za psa atď. z katastrálneho územia našej obce? Pre príklad kúpim si byt v BA a dane predsa musím platiť BA, nakoľko je byt v k.ú. BA nie do iného mesta či obce.

2. Je možné pozastaviť výkon správy obci Červený Kláštor na danú lokalitu?

3. Môžem odňať súpisné čísla, vydané obcou Červený Kláštor stavbám na našom území, aby som tak dal do poriadku zdvojené súpisné čísla v jednom katastri?

4. Má obec Červený Kláštor právo si označiť naše územie svojimi značkami začiatok a koniec obce? Pre pozornosť len uvediem, že zástupcovia Červeného Kláštora stále hovoria o tomto území ako o svojom území, ale ak je niečo moje prečo si to chcem od niekoho iného kúpiť? - lebo obec Č. Kláštor nám zasielala viacero návrhov na odkúpenie tohto územia, čo viem aj podložiť písomnými žiadosťami od obce Č. Kláštor. Taktiež hneď vedľa týchto domov je rekreačný areál, ktorého stavby majú pridelené súpisné čísla našej obce a platia nám aj miestne dane.

Podnikateľský subjekt zo zahraničia (napr. z Poľska), platiteľ DPH, príde na územie SR, kde poskytne službu – opravu motorového vozidla pre slovenského platiteľa DPH. Za opravu vystaví faktúru daňový doklad bez DPH – prenos daňovej povinnosti na SK podnikateľa (zahraničný podnikateľ je registrovaný ako platiteľ DPH vo svojej domovskej krajine, slovenský podnikateľ vykoná samozdanenie DPH). Faktúra za opravu motorového vozidla je uhradená v hotovosti, priamo na mieste poskytnutia služby, t. j. na území SR.

Otázka 1:

Je povinný tento zahraničný podnikateľ na území SR používať slovenskú ERP a pri úhrade faktúry vystaviť doklad z ERP s textom – „úhrada odberateľskej faktúry“ v hotovosti z ERP? Alebo stačí, keď poľský podnikateľ vystaví príjmový pokladničný doklad?

Otázka 2:

Čo v prípade, ak tento zahraničný podnikateľ privezie na územie SR náhradný diel a tento fakturuje tiež bez DPH – prenos daňovej povinnosti na SK podnikateľa, pričom je rovnako zaplatený v hotovosti na území SR? Je povinný mať slovenskú ERP?

Keď správca dane v rozhodnutí určí platenie dane v dvoch splátkach v lehotách napr. do 31. 5. 2015 a 30. 9. 2015, bude to v zmysle § 99g ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. v súlade so zákonom? Sú obce, ktoré určia v rozhodnutí platenie dane z nehnuteľností v dvoch splátkach a prvá splátka je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a druhá splátka v lehote jej splatnosti napr. 30. 9. 2015 - pre splatnosť a platenie dane v splátkach využili § 99g ods. 1 aj ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v z. n. p.

Na výstavisku chceme predstaviť verejnosti nový produkt. Tento produkt budeme záujemcom požičiavať na vyskúšanie na cca 15 minút. Za toto zapožičanie budeme vyberať určitý poplatok (zábezpeku), ktorý bude vrátený v celej sume pri vrátení uvedeného produktu. Ak však prekročí čas zapožičania nad 15 minút, musí klient zaplatiť poplatok (pokutu). Je potrebné na uvedenú zábezpeku a poplatok používať registračnú pokladnicu? Sme platitelia DPH. Je potrebné v uvedených prípadoch riešiť DPH?

Keď daňovník nepodal čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti (zaniká celá daňová povinnosť) - nový vlastník (daňovník) podal priznanie k dani z nehnuteľností ..., má ho na podanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti správca dane vyzvať? Za nepodanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti dopúšťa sa daňovník správneho deliktu [§ 154 zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p.]? Má správca dane v takomto prípade uložiť pokutu [§ 155 ods. 1 písm. a) prvého bodu prípadne podľa § 1 písm. a) tretieho bodu] v zmysle uvedeného zákona?

Vyplácame zamestnancom našej obchodnej spoločnosti trvalé zálohy napr. 1. 2. 2015 2 000,00 €, dostane jeden zamestnanec, ďalší napr. 5. 2. 2015 dostane 1 000,00 €. Ten istý zamestnanec, ktorý dostal zálohu dňa 1. 2. 2015 dostal ešte zálohu vo výške 4 000,00 € v priebehu mesiaca 2/2015. Čiže spolu dostal 6 000,00 € . Uvedené zálohy sú povinní v zmysle našej vnútornej smernice vyúčtovať do konca roka 2015. Budú z nej nakupovať bežný spotrebný materiál, prípadne, ak nič nekúpia, uvedené zálohy budú vrátené do pokladnice.

V zmysle zákona o obmedzení platieb v hotovosti sú uvedené situácie v rámci zákona, čiže jeden z uvedených zamestnancov obdrží zálohu viac ako 5 000,00 € v mesiaci 2/2015?

Rakúsky občan založil jednoosobovú spoločnosť v SR. Požičal finančné prostriedky zmluvne má dohodnuté úroky, ktoré účtujeme do daňových nákladov. Má spoločnosť alebo konateľ spoločnosti povinnosť oznámiť na DÚ v sídle firmy účtované úroky do nákladov? Kto zodpovedá za oznamovaciu povinnosť spoločnosti konateľ, alebo účtovník? Zdanenie úrokov FO rezidenta je v Rakúsku, má spoločnosť na Slovensku oznamovaciu povinnosť voči Rakúsku?

Firma chce prenajímať prístroje zaradené štatistickým úradom do Klasifikácie produkcie: 26.51.53 - Nástroje a zariadenia na fyzikálne alebo chemické rozbory i.n. v požičovni. Tieto prístroje sú určené hlavne na použitie v priemysle, ale môže si ich požičať aj súkromná osoba i keď to nie je prístroj na použitie v domácnosti. Nevieme, či má byť uvedená činnosť požičovne zaradená medzi KP č. 77.29.19 -Služby spojené s prenájmom a lízingom ostatného tovaru osobnej spotreby a potrieb pre domácnosť i.n. alebo do KP č. 79.39.19. - Služby spojené s prenájmom a lízingom ostatných strojov, zariadení a hmotného majetku bez obsluhy i.n. Pri KP 77.29. je povinnosť mať registračnú pokladnicu a pri KP 77.39. táto povinnosť nie je a teda potrebujeme vedieť, že či je potrebné mať ERP alebo nie.

Ak má s. r. o. na Daňovom úrade nejaké preplatky, môže ich použiť na zaplatenie dane pre inú s. r. o.?