Otázky v kategórii: Správa daní a poplatkov

Je daná jedna slovenská s. r. o., platiteľ, a rozhodnutie týkajúce sa DPH. Vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhonutia (§ 68 ods. 1 zákona o správe daní) V našom prípade vyrubovacie konanie začalo 14. 5. 2017 (deň po doručení listu/protokolu poštou) a skončilo pravdepodobne 20. 7. 2017 (kedy sme uložený list-rozhodnutie- fyzicky prebrali na pošte) . Treba dodať, že dňa 7. 7. 2017 sme dostali oznámenie o uložení listu-rozhodnutia- na pošte, a poštu sme fyzicky prebrali dňa 20. 7. 2017. Ktorý dátum je rozhodný pre doručenie rozhodnutia: 7. 7. 2017 alebo 20. 7. 2017? Je dodržaná zákonná lehota z pohľadu správcu dane 60 dní podľa § 65 daňového poriadku na vydanie rozhodnutia?

Podnikateľ FO podniká na Slovensku, vedie jednoduché účtovníctvo, nie je platiteľom DPH, plánuje obstarať osobný automobil do podnikania v Nemecku. Aké povinnosti mu vznikajú na Slovensku kúpou auta v zahraničí ? Cena automobilu je 44 000 €. Aké rozdiely sú pri kúpe ojazdeného automobilu v porovnaní s kúpou nového automobilu v zahraničí?

Miestna časť uvažuje o zverejnení zoznamu psov, konkrétne údajov: číslo známky psa, adresa chovného priestoru, rasa a farba psa.

Nakoľko ide o údaje, ktoré sú získané z daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, za psa, ktoré daňovník vpisuje do prílohy Daň za psa – chceli by sme sa opýtať, či zverejnením tohto zoznamu nepríde k porušeniu § 11 o daňovom tajomstve zákona o správe dani (daňového poriadku) č. 563/2009 Z. z.?

Firma dostala pokutu od inšpektorátu práce na základe zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní § 19 písmeno 2 a., 1., vo výške 2 000 €. Firma omylom (s denným omeškaním) neskoro nahlásila zamestnanca do Soc. poisťovne. V prípade, že Daňový úrad udelí pokutu, existuje možnosť požiadať o úľavu na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) podľa § 157 ods. 4 a odsek 1 c,. Existuje taká možnosť aj v prípade hore uvedenej pokuty u Inšpektorátu práce? Na základe akého zákona? Kde máme adresovať takúto žiadosť? Alebo viaže zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní aj inšpektorát práce?

Chcela by som sa opýtať aké sú moje povinnosti ako mandátára pri uzavtorení Mandántnej zmluvy - nie voči mandantovi, ale voči poistovniam a štátu resp. aké odvody a zrážky budem povinná realizovať z dohodnutej odmeny, povedzme 400 €/mesiac. V mojom prípade to bude práca popri full-time zamestnaní, kde mám riadnu pracovnú zmluvu. Ďalej by ma zaujímalo či potrebujem údaje ako IČO, DIČ a podobne, resp. aké dokumenty potrebujem vybaviť v akých inštitúciach.

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď.

1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt?

3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?

Som starostom obce Lechnica, na ktorej katastrálnom území je okrem domov v správe obce postavených 11 rodinných domov, ktoré spravuje susedná obec Červený Kláštor. Deje sa tak od r. 1976, nakoľko v tom období bolo spoločné MNV a lokalita, kde je postavených týchto 11 domov bola bližšie k obci Červený Kláštor a taktiež sa do tejto lokality dalo prejsť po ceste len cez obec Červený Kláštor. Ako som uviedol územie, kde sa nachádza týchto 11 domov je kataster našej obce Lechnica, ale spravuje to obec Červený Kláštor a zároveň Červený Kláštor poberá z tohto územia všetky miestne dane, poplatky a taktiež podielové dane za občanov. V mojom záujme je, nakoľko som od novembra novozvolený starosta, uviesť túto situáciu do správnych koľají, avšak vzhľadom na to, že obec Červený Kláštor spravovala toto územie už dlhšiu dobu starosta obce "nechce pustiť" túto lokalitu. Totiž obidve obce sme malé obce a príjem cca 5 000 €/rok z daní atď. je značným percentom v našich rozpočtov. Naviac ani ľudia sa nechcú prehlásiť k nám do obce Lechnica napriek tomu, že bývajú v našom katastrálnom území. Čerešničkou na torte je to, že obec Červený Kláštor vydávala stavebníkom v tejto lokalite súpisné čísla a tak sa na katastrálnom úrade objavujú pod jedným súpisným číslom v katastri Lechnica dvaja rôzny majitelia. A moja otázka teda znie:

1. Keď odhliadneme od podielových daní - má obec Červený Kláštor právo vyberať miestne dane, poplatky, daň za psa atď. z katastrálneho územia našej obce? Pre príklad kúpim si byt v BA a dane predsa musím platiť BA, nakoľko je byt v k.ú. BA nie do iného mesta či obce.

2. Je možné pozastaviť výkon správy obci Červený Kláštor na danú lokalitu?

3. Môžem odňať súpisné čísla, vydané obcou Červený Kláštor stavbám na našom území, aby som tak dal do poriadku zdvojené súpisné čísla v jednom katastri?

4. Má obec Červený Kláštor právo si označiť naše územie svojimi značkami začiatok a koniec obce? Pre pozornosť len uvediem, že zástupcovia Červeného Kláštora stále hovoria o tomto území ako o svojom území, ale ak je niečo moje prečo si to chcem od niekoho iného kúpiť? - lebo obec Č. Kláštor nám zasielala viacero návrhov na odkúpenie tohto územia, čo viem aj podložiť písomnými žiadosťami od obce Č. Kláštor. Taktiež hneď vedľa týchto domov je rekreačný areál, ktorého stavby majú pridelené súpisné čísla našej obce a platia nám aj miestne dane.

Podnikateľský subjekt zo zahraničia (napr. z Poľska), platiteľ DPH, príde na územie SR, kde poskytne službu – opravu motorového vozidla pre slovenského platiteľa DPH. Za opravu vystaví faktúru daňový doklad bez DPH – prenos daňovej povinnosti na SK podnikateľa (zahraničný podnikateľ je registrovaný ako platiteľ DPH vo svojej domovskej krajine, slovenský podnikateľ vykoná samozdanenie DPH). Faktúra za opravu motorového vozidla je uhradená v hotovosti, priamo na mieste poskytnutia služby, t. j. na území SR.

Otázka 1:

Je povinný tento zahraničný podnikateľ na území SR používať slovenskú ERP a pri úhrade faktúry vystaviť doklad z ERP s textom – „úhrada odberateľskej faktúry“ v hotovosti z ERP? Alebo stačí, keď poľský podnikateľ vystaví príjmový pokladničný doklad?

Otázka 2:

Čo v prípade, ak tento zahraničný podnikateľ privezie na územie SR náhradný diel a tento fakturuje tiež bez DPH – prenos daňovej povinnosti na SK podnikateľa, pričom je rovnako zaplatený v hotovosti na území SR? Je povinný mať slovenskú ERP?

Keď správca dane v rozhodnutí určí platenie dane v dvoch splátkach v lehotách napr. do 31. 5. 2015 a 30. 9. 2015, bude to v zmysle § 99g ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. v súlade so zákonom? Sú obce, ktoré určia v rozhodnutí platenie dane z nehnuteľností v dvoch splátkach a prvá splátka je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a druhá splátka v lehote jej splatnosti napr. 30. 9. 2015 - pre splatnosť a platenie dane v splátkach využili § 99g ods. 1 aj ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v z. n. p.

Na výstavisku chceme predstaviť verejnosti nový produkt. Tento produkt budeme záujemcom požičiavať na vyskúšanie na cca 15 minút. Za toto zapožičanie budeme vyberať určitý poplatok (zábezpeku), ktorý bude vrátený v celej sume pri vrátení uvedeného produktu. Ak však prekročí čas zapožičania nad 15 minút, musí klient zaplatiť poplatok (pokutu). Je potrebné na uvedenú zábezpeku a poplatok používať registračnú pokladnicu? Sme platitelia DPH. Je potrebné v uvedených prípadoch riešiť DPH?