Otázky v kategórii: Správa daní a poplatkov

Ako má obec správne postupovať pri svojich pohľadávkach. Prvý prípad je: Obec prihlásila daňové pohľadávky voči občanovi do konkurzu, pričom konkurz bol zastavený pre nemajetnosť. Môže obec tieto pohľadávky odpísať? Koľko ich musí evidovať v podsúvahe? Druhý prípad: Obec neprihlásila daňové pohľadávky voči občanovi do konkurzu, pričom konkurz bol zastavený pre nemajetnosť. Môže obec tieto pohľadávky odpísať? Koľko ich musí evidovať v podsúvahe? Tretí prípad: tieto isté prípady by sa týkali nedaňových pohľadávok, je tam rozdiel? Štvrtý prípad: Pohľadávky boli dané exekútorovi, ale sa malo požiadať o predĺženie, čo sa nespravilo, ako v tomto prípade postupovať? Ešte uvádzam, tieto prípade obec nemá upravené vo všeobecne záväznom nariadení, chceme poznať právny stav ako správne postupovať.

Združenie, ktoré nie je platiteľom DPH sa dobrovoľne registrovalo na portáli FS na podávanie dokumentov elektronicky. Ide o združenie, ktoré neprijíma 2 % z daní. Môže posielať na DÚ dokumenty a daňové priznania aj poštou, prípadne osobnou návštevou DÚ? Ak nie, tak poprosím vysvetliť prečo, prípadne odkaz na § zákona, podľa ktorého musí už posielať len elektronicky.

Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom - predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V daňovom priznaní DPPO 2016 firma omylom nevyplnila údaje v časti I - transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale jej nevznikol (preto ani neuviedla) žiadny zdaniteľný rozdiel. Hore uvedené neuviedla ani v poznámkach za rok 2016. DÚ samozrejme v rámci kontroly vyzval daňový subjekt, aby podal transferovú dokumentáciu za rok 2016. Transferová dokumentácia bola v poriadku, DÚ nenašiel v ňom žiadne rozdiely, trhová cena bola správne stanovená, základ dane bol nedotknutý. Daňový subjekt je oprávnený podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov podať dodatočné daňové priznanie, ak daňové priznanie, ktoré daňový subjekt podal v ustanovenej lehote, neobsahuje správne údaje. Ale keďže je teraz kontrola, nemôžeme podať dodatočné DPPO priznanie za rok 2016. Za podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt opraví chýbajúce alebo nesprávne údaje podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na úpravu základu dane (ako uvádza daňový subjekt), sa nepovažuje za správny delikt podľa § 154 daňového poriadku a správca dane pokutu podľa § 155 daňového poriadku neuloží. Názor DÚ: Subjekt porušil § 17 ods 9 zákona o účtovníctve, lebo v poznámkach k účtovnej závierke neuviedla významnú informáciu (takže bohužiaľ informácia je významná, len omylom nebola uvedená v poznámkach) o ekonomických vzťahoch so spriaznenými osobami, preto je účtovná závierka subjektu nedôveryhodná a DÚ to považuje za správny delikt, ktorý podľa tohto paragrafu (paragraf 17 ods. 9 zákona o účtovníctve; paragraf 38/1 i. zákona o účtovníctve) pokutuje. Názor nášho subjektu: Vyplnenie tabuľky I nie je povinnosťou účtovnou a teda nie je možné uložiť pokutu podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Poznámky sú súčasťou účtovnej závierky. Ustanovenia § 7 a § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.  hovorí o úplnosti, správnosti, zrozumiteľnosti vedenia účtovníctva a používania účtovných metód a zásad. Neuvedenie údaju v poznámkach nespĺňa túto definíciu, lebo nejde ani o účtovný prípad ani o účtovný záznam, teda nie je možné deklarovať ich porušenie. Ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DÚ?

Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom - predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V roku na firme bolo 9 motorových vozidiel, z toho už bolo postupne predaných 8 motorových vozidiel. Všetky vozidlá boli na SK značkách. Všetky 8 faktúr o predaji vozidiel boli poskytnuté daňovému úradu. V roku 2016 bolo 6 kusov vozidiel kompletne (v každom mesiaci roku 2016) dlhodobo prenajatých (operatívny prenájom). Samozrejme sme dali pozor na výšku odpisov (luxusné motorové vozidlá, a na výšku odpisov v súvislosti s prenájom.) Vozidlo 1., nebolo prenajaté, lebo používal ho konateľ spoločnosti na firemné účely: cestovanie z bydliska, obstaranie- predaj vozidiel, vybavenie eč. pre vozidlá. Proste na vybavovanie hlavnej činnosti: predaj a prenájmom luxusných motorových vozidiel. Vozidlo 2., absolútne nebolo prenajaté v roku 2016, lebo kupcovia prejavili veľký záujem o vozidlo a bolo aj predané v októbri 2016. Vozidlo 3., bolo prenajaté len sčasti v roku 2016, lebo tiež po obstaraní kupcovia prejavili veľký záujem o vozidlo, ale napokon nedošlo k dohode s kupcom, preto bolo vozidlo potom zvyšnú časť roku 2016 prenajaté. V nasledujúcom roku 2017 bolo vozidlo predané. Daňový úrad tvrdí nasledovné: Subjekt nepriložil žiadne účtovné doklady, ktoré by preukazovali využívanie týchto 3 motorových vozidiel za uvedené mesiace roka 2016 na zabezpečovanie a udržovanie príjmov spoločnosti, preto porušil paragraf 21 ods 1 a., a paragraf 17 ods, 2, písm. a, zákona o dani z príjmov. Takže u prvého vozidla neuznal odpisy kompletne za rok 2016, u druhého vozidla mesačné odpisy, kým nepredal vozidlo, u tretieho vozidla mesačné odpisy dokedy vozidlo nebolo prenajaté. Takže u týchto 3 motorových vozidiel, ktoré proste neboli prenajaté niekomu celoročne, neuznali odpisy za mesiace v ktorých neboli prenajaté. Nenapadajú nás pekné slová k názoru daňového úradu, lebo vlastne všetky motorové vozidlá boli predané so ziskom, t. j. boli využívané prostredníctvom predaja na podnikanie (aj keď neboli v každom mesiaci prenajaté). Otázkou je, ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DÚ?

Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom- predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V roku na firme bolo 9 motorových vozidiel, z toho už bolo postupne predaných 8 motorových vozidiel. Všetky vozidlá boli na SK značkách. Všetky 8 faktúr o predaji vozidiel boli poskytnuté daňovému úradu. Podľa DU sme porušili Opatrenie Ministerstva Financií SR č. 23054/2002-92, lebo účtovná jednotka zaúčtovala dodávateľské faktúry, na ktorých sú náklady súvisiace s obstaraním motorových vozidiel, napr. administratívne poplatky ktoré zahrnujú registračnú daň, evidenčné úkony vozidiel na účet 518, čím porušilo hore uvedené opatrenie, lebo účtovať tieto náklady sa malo na účet 042. Tiež sme preto porušili paragraf 7 ods 1 a 2 zákona o účtovníctve, paragraf 8 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve, preto nám udeľujú pokutu podľa paragrafu 38 ods 1 a 2 zákona o správe daní. Takže dodávateľ nám fakturoval náklady súvisiace s obstaraním motorových vozidiel, napr. administratívne poplatky ktoré zahrnujú registračnú daň, evidenčné úkony vozidiel. Registračný poplatok a ostatné veci uhradil náš dodávateľ (nevieme kedy presne) a všetky náklady nám refakturoval. Dodávateľ faktúru vystavil po registrácii vozidiel a faktúru sme uhradili po zaradení motorového vozidla do užívania. Podľa nás registračný poplatok je súčasťou obstarávacej ceny v prípade, ak je zaplatený do času zaradenia motorového vozidla do užívania. Ak je vozidlo v plnom rozsahu používané na podnikanie, napr. v prípade pridelenia dočasnej značky a v tomto čase nastane zaplatenie registračného poplatku, je účtovaný do nákladov bežného účtovného obdobia. My sme registračný poplatok- prostredníctvom faktúry dodávateľa- zaplatili po zaradení motorového vozidla do užívania a preto sme účtovali na účet 518. Má DU pravdu a má sa účtovať na účet 042 alebo ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DU? https://podpora.financnasprava.sk/361020-%C3%9A%C4%8Dtovanie-registra%C4%8Dn%C3%A9ho-poplatku-pri-obstaran%C3%AD-nov%C3%A9ho-vozidla

Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom- predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V roku na firme bolo 9 motorových vozidiel, z toho už bolo postupne predaných 8 motorových vozidiel. Všetky vozidlá boli na SK značkách. Všetky 8 faktúr o predaji vozidiel boli poskytnuté daňovému úradu. V daňovom priznaní DPPO 2016 firma omylom nevyplnila údaje v časti I- transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale mu nevznikol (preto ani neuviedol) žiadny zdaniteľný rozdiel. Hore uvedené neuviedol ani v poznámkach za rok 2016. DU samozrejme v rámci kontroly vyzval daňový subjekt, aby podal transferovú dokumentáciu za rok 2016. Transferová dokumentácia bola v poriadku, DU nenašiel v ňom žiadne rozdiely, trhová cena bola správne stanovená, základ dane bol nedotknutý. Daňový subjekt je oprávnený podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov podať dodatočné daňové priznanie, ak daňové priznanie, ktoré daňový subjekt podal v ustanovenej lehote, neobsahuje správne údaje. Ale kedže je teraz kontrola, nemôžeme podať dodatočné DPPO priznanie za rok 2016. Za podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt opraví chýbajúce alebo nesprávne údaje podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na úpravu základu dane (ako uvádza daňový subjekt), sa nepovažuje za správny delikt podľa § 154 daňového poriadku a správca dane pokutu podľa § 155 daňového poriadku neuloží. Názor DU: Subjekt porušil paragraf 17 ods 9 zákona o účtovníctve, lebo v poznámkach k účtovnej závierke neuviedla informácie o ekonomických vzťahoch so spriaznenými osobami, preto je účtovná závierka subjektu nedôveryhodná. Tiež je preto porušené ustanovenie paragrafu 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Tiež sme podľa nich preto porušili paragraf 7 ods 1 a 2 zákona o účtovníctve, paragraf 8 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve, preto nám udeľujú pokutu podľa paragrafu 38 ods 1 a 2 zákona o správe daní. Ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DU?

Podám DP DPH riadne v roku 2019 po zistení, že mal byť zamestnávateľ platiteľom DPH od roku 6/2016, potvrdené DÚ. Platiteľ DPH je od 30. 11. 2019. Za celé obdobie vystupoval ako subdodávka medzi odberateľom, kde MAL uplatniť prenos DPH, ale nefakturoval ho. Jemu fakturovali zemné práce neplatitelia DPH. Daň vypočítam spätne, napr. FA na sumu 5 000 € je 4 166,67 € DPH 833,33 €. Správne? Čiže DÚ má zaplatiť 833,33 €??? Nemá žiadne náklady na vrátenie DPH. Za tie roky to je príjem riadok 03? Správne? 443 207,45 €, čo je riadok 04? správne? DPH 73 867,91€. Je to naozaj takto? Musí zaplatiť DÚ DPH, aj keď ho nevyfakturoval?

Právnická osoba (s. r. o.) má sídlo v mestečku v trenčianskom regióne. Poskytuje ubytovacie služby v byte v popradskom regióne. Je treba nahlásiť niekde prevádzku a ak áno, kde? Je to treba uvádzať aj v daňových priznaniach?

Maďarská firma (platiteľ v Maďarsku) sa registrovala v roku 2016 na § 5 zákona o DPH, lebo prekročila obrat 35 000 € na Slovensku na zásielkový predaj podľa § 6 a v § 14 zákona o DPH. Maďarská firma teraz fakturuje s 20 % SK DPH. Odberateľmi sú slovenské FO. Preprava je z HU do SK. Takže ide o klasický zásielkový predaj (tovar). Jediný nedostatok vidím v tom, že namiesto § 6 zákona o DPH sa v minulosti registrovali na § 5 zákona o DPH. V roku 2017 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku a vyžiadala DIČ na maďarskú firmu, lebo v sortimente firma má aj predmety z drahých kovov (prsteň, náhrdelník...atď..) a Puncový úrad im bez zriadenej organizačnej zložky a slovenského DIČ nebol ochotný vydať nejaké osvedčenie. Maďarskej firme podľa nás nevzniká stála prevádzkareň podľa § 16 ods 2 ZDP. Nemá na Slovensku zamestnancov, ani kanceláriu, ani nič. Čo sa týka organizačnej zložky na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Podľa Obchodného zákonníka podľa nás maďarská firma nepodniká na území SR, absolútne by nebolo potrebné zriadiť zložku. Stalo čo sa stalo, na tlačenie Puncového úradu maďarská firma v roku 2017 zriadila organizačnú zložku a vyžiadala DIČ na maďarskú firmu. Problém je v tom, že teraz dostali výzvu na DIČ, aby podali daňové priznanie k dani z príjmov PO za rok 2017. Otázkou je, ako riešiť túto situáciu? (Napr. podať len nulové DPPO priznanie s hore uvedeným vysvetlením; alebo podať kompletnú účtovnú závierku - síce tiež nulovú; alebo podať len vysvetlenie, že nepodnikajú na území SR?)

Súd v r. 2018 neuznal pohľadávku z r. 2010 dodávateľovi. Pýtala som sa aj na FR SR, ich odpoveď bola:

1. právna "neplatnosť" pohľadávky nemá retroaktívny účinok v oblasti uplatňovania DPH,

2. už uplynula lehota viac ako 5 rokov, kedy nie je možné žiadať o vrátenie DPH (daňový poriadok) Z toho mi vyplýva, že môžem spraviť len odpis pohľadávky a keďže je nepremlčaná (súd bol 2011-2018), vykážem odpis v daňových výdavkoch v roku 2018.