Otázky v kategórii: Daň z pridanej hodnoty

Platiteľ podľa § 4 prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme platiteľ v tomto prípade sa môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Takže každý mesiac nájomcovia vlastne budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácií týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže ak keď oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade sa nejedná o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak? 

S. r. o. (neplatiteľ) plánuje nakupovať použitý tovar (hodinky) od fyzických osôb-nepodnikateľov (nezdaniteľných osôb) z EÚ. Nakúpi napríklad použité hodinky (v hotovosti/prevodom) od fyzickej osoby. Následne spoločnosť bude predávať tento tovar aj do zahraničia najmä pre EÚ fyzické osoby. Tento obrat predpokladám ide do obratu na účely zákona o DPH. Dodanie je v tuzemsku podľa § 13. Avšak ak predáva pre zahraničné EÚ FO ešte ako neplatiteľ, po prekročení 10 000 € sa musí aj registrovať na OSS. A tento obrat by sa nepočítal do obratu podľa § 4 ods. 1, lebo miesto dodania je v príslušnom členskom štáte. Takže je možné, že nikdy nedosiahne obrat podľa § 4 ods. 1 a nebude platiteľom podľa § 4 ods. 1. S. r. o. ešte nevie, že ako platiteľ v budúcnosti bude podľa § 66 ods. 11 používať osobitný režim zdaňovania (zdanenie marže § 66 ods. 2) alebo bežný režim zdaňovania (zdanenie celkovej predajnej ceny § 22 ods. 1-4). Takže, ak by chcel predávať podľa § 66 ods. 2 (zdanenie marže) a vyhnúť sa OSS, musel by sa registrovať podľa § 4 ods. 2. Paragraf 66 môže uplatňovať len platiteľ DPH podľa par. 4, však? Zdanenie marže nemôže používať ako neplatiteľ predpokladám a zdôvodňovať to tak, že preto to nejde do OSS. Preto by nedosiahol obrat podľa par. 4 ods. 1. Sú hore uvedené úvahy správne? 

Malá nezisková organizácia má ubytovaných odídencov z Ukrajiny. Od obce dostáva za ich ubytovanie príspevok. Podlieha predmetný príjem zdaneniu podľa zákona o dani z príjmov? Ak áno, aké náklady môžu byť priradené k týmto príjmom? V súvislosti s ich ubytovaním sme mali výdavky na el. energiu, vodu plyn, stravu, lieky, veterinárne ošetrenia, obuv, odevy, a iné Ak uvedená nezisková organizácia z týchto príspevkov prekročí obrat 49 790 €, je povinná sa registrovať ako platiteľ DPH?

Při úhradě faktury jsem zjistila, že dodavatel je rizikový plátce DPH. Jak postupovat? Mám dodavateli uhradit jen částku bez DPH a DPH odvést v rámci přiznání k DPH přímo finančnímu úřadu nebo mohu zaplatit dodavateli celou částku? Prosím o přesný postup, kam případně DPH odvést a kam částku zadat (řádek DP)? Jedná se o celkovou sumu cca 13 tis., z toho DPH 2 167 Euro.

Fyzická osoba (Slovensko) poskytla službu v inom členskom štáte (ČR). Je registrovaná podľa § 7a zákona o DPH. Po dohode s odberateľom služby (česká spoločnosť) fakturuje nielen poskytnutie služby (programátorské práce) ale česká spoločnosť jej "preplatí " náklady na ubytovanie počas školenia v Českej republike, ktoré si hradila z vlastných finančných prostriedkov. Otázka: Ako správne fakturovať (z hľadiska DPH) "refakturáciu" ubytovania ? Službu neposkytla fyzická osoba, teda by mala byť vyčlenená z celkovej fakturovanej sumy za poskytnuté služby a nemala by byť ani uvádzaná v súhrnnom výkaze. Môže byť vystavená jedna faktúra? Je tento náš názor správny? 

Slovenská spoločnosť uskutočňuje predaj tovaru na diaľku do Maďarska už od roku 2015. V roku 2021 zaregistrovala do MOSS. Maďarský daňový úrad vykonávala kontrolu u spomenutej spoločnosti, a prišiel na to, že slovenská spoločnost už presiahla limit pre zásielkový predaj platný v Maďarsku ešte v roku 2017, t.j. od tohto roku by bola povinná vystavovať svoje faktúry do Maďarska s maďarskou 27 %-nou DPH. Maďarský daňový úrad teraz vyzvala spoločnosť na zaplatenie 27 %-nej DPH z hodnoty tovarov dodaných do Maďarska. Spoločnosť fakturovala tovar do Maďarska do roku 2021 so slovenskou 20 %-nou DPH. Otázkou je, že môže slovenská spoločnosť získať späť slovenskú DPH z hodnoty tovarov, pri ktorých by bola povinnou platiť maďarskú DPH, alebo už nemá žiadne možnosti z dôvodu uvedeného v ustanovení § 69 ods. 5 zákona o DPH, a daň z týchto tovarov bude zaplatená aj na Slovensku, aj v Maďarsku. Čo by ste odporučili?

Spoločnosť nie je platiteľom DPH, vykonáva iba činnosti oslobodené od dane podľa § 29 zákona o DPH. Spomenutá spoločnosť plánuje nakúpiť stavebný pozemok (tiež od neplatiteľa DPH), na ktorom bude vybudovaná nejaká budova (napr. bytový dom). Stavebné práce nebude realizovať uvedená spoločnosť, ale budú zabezpečené dodávateľmi zo stavebného sektora. Spoločnosť potom plánuje predať budovu spolu s pozemkom (kupujúci je vopred známy), predpokladaná predajná cena bude presahovať 100 000 €.

1. Vzniká spoločnosti povinnosť registrácie pre DPH z dôvodu predaja nehnuteľnosti, alebo ide o príležitostný predaj, pretože nejde o sústavnú činnosť?

2. Stavebné práce budú dodané spoločnosti s DPH bez nároku na odpočet DPH, pretože nie sú splnené podmienky tuzemského prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j). Je náš predpoklad správny?

3. Kupujúci nehnuteľnosti je spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH. Nehnuteľnosť bude obstaraná bez DPH, pri obstaraní nevzniká žiadny nárok na odpočet DPH, aj keď spoločnosť bude používať nehnuteľnosť na činnosti, pri ktorých vzniká daňový povinnosť (nie sú oslobodené od dane). Je nás predpoklad správny?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/23 sme dostali zahraničnú faktúru, z Rakúska (dodávateľ má pridelené platné IC DPH v AT) ohľadom dodania tovaru pre našu firmu. Faktúra bola vystavená v 02/23, k faktúre však bol priložený dodací list z 28. 12. 2022. Faktúra je vystavená v USD.

Kurz z akého dňa je nutné použiť na prepočet DPH?  Kurz z akého dňa je nutné použiť na prepočet uvedenej faktúry v USD? Za ktoré obdobie treba uviesť uvedenú faktúru do daň. priznania DPH a kontrolného výkazu DPH? (Ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu).

Obec je vlastníkom obecných kúpeľov, ktoré poskytujú bazén a saunu obyvateľom obce, ostatným návštevníkom, školám a športovým klubom. Okrem toho poskytuje prenájom nebytových priestorov, napr. priestor pre automat na nápoje. Obec sleduje obrat. Za uvedené služby sa vyberá poplatok podľa schváleného cenníka. Poskytovanie služieb obecných kúpeľov je stále stratové a tieto služby sa poskytujú za účelom umožnenia športovania a regenerácie v obci. Tieto služby sú poskytované za iným účelom ako je dosiahnutie zisku. Môžu byť poskytované služby obecných kúpeľov zaradené medzi oslobodené služby § 33 služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou? Za odpoveď vopred ďakujeme.

Slovenská s.r.o. poskytuje služby práce vo výškach (ide o priemyselného horolezca- priemyselného alpinistu), presnejšie: Ide o rôzne práce vo výškach, napr. náter a oprava vysokých budov, orezávanie stromov či umývanie okien vo výške. Práce vo výškach sa týkajú všetkých činností na lešení, komínoch, plošinách či rôznych stavebných konštrukciách. Momentánne napr. opravujú vrtule veterných generátorov vo výške skleným vláknom. Tieto služby poskytujú pre českú firmu na konštrukciách umiestnených v CZ. Otázkou je, či miesto dodania týchto služieb sa podľa Vás riadi podľa § 15 ods. 1 a dodanie ide do SV, alebo dodanie sa riadi podľa § 16, t. j. slovenská firma si musí overí registračnú povinnosť ako aj podmienky platenia DPH v ČR? (t. j. nejde to do slovenského SV) OSS neprichádza do úvahy, lebo odberatelia sú zdaniteľné osoby (CZ firma).