Otázky v kategórii: Daň z pridanej hodnoty

počet otázok v kategórii: 1042



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Zmluva o výkone vo verejnom záujme (MHAD) - vyúčtovanie s DPH alebo bez

ID5049 | | Tatiana Macháčová

Mesto má vo vlastníctve autobus na elektrický pohon, ktorý si zaobstaralo z prostriedkov EÚ. Autobus mesto zmluvne vypožičalo svojej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej má mesto 100%-nú majetkovú účasť a ktorá bola založená za účelom plnenia verejno-prospešných služieb (ďalej len „dopravca“). Následne mesto uzavrelo s dopravcom Zmluvu o službách vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave (mestskej hromadnej doprave) a o spolupráci pri zabezpečovaní dopravy na území mesta Dunajská Streda (ďalej len „Zmluva“) a to s účinnosťou od 1.1.2024. Dopravca nemá z poskytnutej služby žiadne tržby, pretože v roku 2024 je preprava mestskou hromadnou autobusovou dopravou na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva bezplatná. Objednávateľ podľa Zmluvy bude každoročne poskytovať dopravcovi úhradu za riadne poskytnuté služby. Objednávateľ po skončení polroka ktorého sa vyúčtovanie týka spracuje polročne vyúčtovanie preddavkov za predchádzajúci polrok a to na základe skutočne odjazdených kilometrov podľa platných cestovných poriadkov, zálohových platieb Objednávateľa a celkovej nákladovej ceny za 1 kilometer vrátane primeraného zisku ako preplatok alebo nedoplatok. Ako podklad k výpočtu vyúčtovania je Dopravca povinný každý mesiac do 10. pracovného dňa nasledujúceho mesiaca po uplynutí mesiaca, ktorého sa týka, predložiť Objednávateľovi mesačný prehľad o odjazdených, ubehnutých kilometroch na jednotlivých linkách. Naša otázka: Môže dopravca vyúčtovať svoje výdavky mestu ako objednávateľovi za služby vo verejnom záujme s DPH? 

Účtovanie donášky jedla prostredníctvom služby Wolt u gastrofirmy

ID5043 | | Ing. Marián Drozd

Gastrofirma musí zaúčtovať do svojho účtovníctva tržbu za predaj (poskytnutie) jedla. Na základe výkazu Wolt-u zaúčtuje tržbu takto: ID 315/602 + 343 DPH povinnosť, ak gastrofirma je platiteľom DPH (100+20 EUR). Otázkou je, či tento interný doklad vlastne nie je faktúrou, ale v tom prípade ,ako sa to vykazuje v DPH a kontrolnom výkaze? (DPH: riadok 3,4 a KV do D1 alebo D2?) Tiež u gastrofirmy účtovným dokladom je výkaz Wolt-u, t. j. nemusí vystavovať vyslovene faktúru však? Následne Wolt uhradí gastrofirme rozdiel medzi prijatými platbami od zákazníkov a províziou: VBU 221/315 (110 EUR) Následne Wolt vystaví gastrofirme faktúru za províziu, ktorú gastrofirma zaúčtuje takto: PFA 518/321 (10 EUR) Následne gastrofirma urobí zápočet medzi zvyšnou časťou nezaplatenej pohľadávky a neuhradeného záväzku: ID 321/315 (10 EUR) Sú hore uvedené úvahy správne?

Zlúčenie spoločností a podanie predposledného DP DPH

ID5033 | | Klára Klabníková

Spoločnosť A (mesačný platiteľ DPH) sa zlúčila so spoločnosťou B (štvrťročný platiteľ DPH). Právnym nástupcom je spoločnosť B. Spoločnosť A bola 15. 2. 2024 vymazaná z Obchodného registra. Kto a pod akým IČ DPH podá daňové priznanie za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie (ide o predposledné zdaňovacie obdobie) január 2024? Autorizácia k spoločnosti A bola zrušená 17. 2. 2024.

DPH - Faktúra za

ID5031 | | Ing. Marián Drozd

V roku 2024 sme zmenili dodávateľa el. energie. V zmysle s ním uzavretej zmluvy, po úspešnej realizácii pripojenia, nám vyplatí dohodnutú odmenu/odplatu za pripojenie na základe nami vystavenej faktúry. Túto odmenu však nemusíme vrátiť, pokiaľ sa rozhodneme zmeniť dodávateľa el. energie. Má byť vystavená faktúra za takúto odmenu vystavená aj "s" alebo "bez" DPH? Mohlo by ísť o § 9, ods. 1, písm. c) zákona o DPH?

Kúpa tovaru z Číny

ID5019 | | Ing. Marián Drozd

SK spoločnosť - platiteľ DPH kúpil tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. SK spoločnosť uhradila zálohovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EU 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené - tovar preclený. Máme prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) v rámci zákona o DPH ? Je potrebné takéto nadobudnutie tovaru samozdaniť?

Zdravotnícke štúdie - účtovanie a DPH

ID5015 | | Ing. Ondrej Baláž

Spoločnosť vykonáva zdravotnícke štúdie pre zahraničné zdravotnícke spoločnosti. Štúdie sú realizované na Slovensku. Faktúra je vystavená po ukončení štúdie. Štúdia trvá niekedy aj 3 resp. 5 rokov. Náklady spoločnosti vznikajú v priebehu rokov. Má povinnosť časovo rozlišovať štúdie do výnosov v danom roku, alebo jednorazovo do výnosov v roku fakturácie, ukončenia štúdie? Podľa postupov účtovania pre PÚ podľa § 56 ods. 6 sa náklady časovo nerozlišujú, ale ako je to s výnosmi? Platí to aj pre výnosy dané ustanovenie? Ďakujem. Ako je to v prípade DPH? Spoločnosť je registrovaná podľa § 7a zákona o DPH. Vykazuje to v súhrnnom výkaze za príslušný mesiac, resp. štvrťrok ako službu (kód 2)?

Kúpa a predaj ojazdeného vozidla

ID5013 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť platiteľ DPH, ktorý nie je predajcom ojazdených mot. vozidiel kúpil zo zahraničia od obchodníka ojazdenými vozidlami motorové vozidlo na daľší predaj do iného členského štátu. Na motorové vozidlo bol použitý § 66 zákon o DPH - použitý tovar. Idú do kúpnej ceny aj obstarávacie náklady, teda poplatok za vybavovanie dokladov vozidla, poplatok za manipuláciu s vozidlom, aukčný poplatok atď?

Hnuteľný hmotný majetok a DPH

ID5001 | | Ing. Ján Mintál

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?

Práce na hnuteľnom hmotnom majetku a DPH

ID4999 | | Ing. Ján Mintál

1., Firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) chce vykonávať práce na hnuteľnom hmotnom majetku zákazníka (takže lode nemáme vo vlastníctve, má ich vo vlastníctve zákazník). Presnejšie ide o opravu a údržbu lodí. Ide o rôzne práce, napr. natieračské práce, rôzne opravy, repasovanie...atď. Klientom je firma B (nórska spoločnosť, ktorá má vo vlastníctve tieto lode). Podľa nás ide o základné pravidlo § 15 zákona o DPH. Lode sú fyzicky buď v Nórsku alebo na Slovensku alebo v Maďarsku. Z hľadiska zákona o DPH tu fyzická poloha lodí je irelevantná, miesto dodania je tam, kde zdaniteľná osoba odberateľ má sídlo. SK spoločnosť A fakturuje firme B službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade slovenská sro potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. 2., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť od SK firmy objedná kamerový systém, GPS systém na tieto jeho lode spolu s montážou [§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH]. Tu by už fyzickosť rozhodovala, napr. ak je montáž vykonaná na území SK, tak je vznik daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 1, ak je vykonaná na území HU, tak SK DPH sa to netýka, ale SK spoločnosť by možno mala povinnosť HU registrácie, ďalej ak montáž je vykonaná v Nórsku, tak predpokladám je klasický prenos na nórsku firmu. 3., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť objedná od SK firmy len samotnú montáž GPS a kamerového systému a samotný tovar objedná od niekoho iného. Z nášho pohľadu by sa postupovalo podľa bodu 1. Montáž a inštalácia sa zdaňuje podľa ustanovenia pre zdanenie služby. Kde je tá pomyselná čiara medzi hore uvedenými prípadmi 1 a 2? Mám na mysli to, že napr. aj pri oprave a údržbe sa použije nejaký ten materiál. Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne? Ďakujeme

Príjem profesionálneho športovca a obrat pre platiteľstvo DPH

ID4995 | | Ing. Marián Drozd

Slovenský športovec vykonáva činnosť profesionálneho hokejistu v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. Má s klubom uzatvorenú profesionálnu zmluvu a mesačne fakturuje klubu odmenu ako SZČO. Popritom má ešte zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Výška príjmu z oboch činností dokopy za 12 mesiacov je 55 000 € (z hokeja 50 000 + 5 000 z prenájmu). Má sa takýto príjem brať do obratu pre povinnú registráciu pre platiteľa DPH? A je teda profesionálny športovec povinný sa registrovať v takomto prípade za platiteľa DPH?