Aktuálna téma

Zamestnancovi skončil pracovný pomer 28. 2. 2018, preto sme ho odhlásili aj z poisťovní. Za mesiac február 2018 mal poslednú výplatu. Následne (teraz v apríli 2018) vyšlo najavo, že mal aj nárok na dvojmesačné odstupné. Ako riešiť túto situáciu z hľadiska mzdového účtovníctva (odvody, daň zo závislej činnosti)?

Pracovník vykonáva agendu ako samostatný referent na úseku daní a poplatkov, čo je v katalógu zaradené do 9. platovej triedy, ale vykonávajúci pracovník má len úplné stredoškolské vzdelanie. Pravidelne každoročne sa zúčastňuje školení, ale aj napriek vykonávanej činnosti je zaradený v 8. platovej triede. Postupujeme v tomto prípade v súlade s odmeňovaním vo verejnej správe? 

Potrebovali by sme vedieť, ako je po 1. 1. 2018 chránený príjem zamestnanca.

Pre kontrolu, či sme vypočítali správne, prosíme o prepočet exekučnej zrážky ak:

1. Zamestnanec má čistý príjem 450,00 Eur, manželku a 2 vyživované deti, neprednostná pohľadávka.
2. Zamestnanec má čistý príjem na dohodu o činnosti 30,00 Eur, neprednostná pohľadávka.

Zamestnávateľ má vypracovaný pracovný poriadok organizácie, ktorý však nie je zverejnený a prístupný zamestnancom. Ak sa zamestnávateľ pri komunikácii so zamestnancom dožaduje dodržiavania pracovného poriadku, nemal by byť zamestnanec najprv s PP oboznámený a PP zamestnancom prístupný? Dochádza k porušeniu Zákonníka práce § 84 ods. 3, 4? Môže sa zamestnávateľ (pri oznámení predsedu ZO OZPŠAV, že dokumenty, týkajúce sa zamestnancov sa nezverejňujú) odvolávať na pracovný poriadok na stránke minedu.sk, ktorý je údajne platný pre všetkých zamestnancov školstva bez rozdielu, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vypracovaný pracovný poriadok vlastnej organizácie? Zamestnancom nie sú prístupné ani iné dokumenty (napr. kritériá na pridelenie osobného príplatku - majú tvoriť prílohu KZ). Môže zamestnávateľ určiť v pracovnom poriadku zákaz bežnej komunikácie medzi zamestnancami? 

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi dlhodobú hotovostnú pôžičku s ročným úrokom 1 %. Zamestnanec použil peniaze na kúpu bytu. V zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.  pôžičky nie sú predmetom dane. Iná situácia nastáva pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby. Ak je nižšia ako úroková sadzba, za ktorú by si zamestnanec mohol zobrať rovnakú pôžičku v banke v mieste a čase poskytnutia pôžičky, musí zamestnávateľ oceniť toto zvýhodnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem.

Keďže zamestnanec použil peniaze na kúpu bytu, môže zamestnávateľ porovnať uvedenú úrokovú sadzbu s úrokovými sadzbami pri hypotekárnych úveroch alebo musí použiť pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca úrokové sadzby, za ktorých banky poskytujú bežné bezúčelové spotrebné úvery?

Je nepeňažný príjem zamestnanca vymeriavacím základom pre platenie zdravotných a sociálnych odvodov? Platí odvody aj zamestnávateľ alebo iba zamestnanec?

Obec zamestnáva zamestnancov na dobu určitú cez ÚPSVaR podľa zákona o službách zamestnanosti (napr. § 50j), uzatvára s nimi zmluvu aj výšku platu určuje podľa Zákonníka práce, hoci nemá schválený poriadok odmeňovania a všetkých ostatných zamestnancov odmeňuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Odvoláva sa na to, že postupuje podľa zmluvy s ÚPSVaR, ktorá však nestanovuje výšku platu, ale maximálnu výšku príspevku na takto prijatých zamestnancov. Je takýto postup správny? Môže si obec upraviť v poriadku odmeňovania postup podľa Zákonníka práce len pre vybrané skupiny zamestnancov, napr. zamestnancov prijatých cez ÚPSVaR, alebo skupiny zamestnancov podľa pracovných činností? Môže zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. do platových stupňov neprihliadať na dĺžku započítanej praxe, prípadne započítať prax v plnom rozsahu (podľa veku), ak to nemá v internom predpise? 

Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ prispievať sumou 55 % z ceny stravného na 5-12 hodín, maximálne 2,48 €. Po komunikácii s vedúcou jedálne som však narazila na problém. Zamestnanci sú vraj normovaní ako stredoškoláci, čo v našom finančnom pásme vychádza 1,12 € za odobratý obed. Túto hodnotu musí zamestnanec uhradiť na účet jedálne - samostatný účet. Uhrádza sa v tomto prípade jedlo podľa finančného pásma? Za jedlo v hodnote 2,33 € platí zamestnávateľ 1,21 € na príjmový účet, 1,00 € platí zamestnanec a 0,12 € platí SF na účet jedálne. Chcem zosúladiť stravné lístky so stravným v školskej jedálni. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ má prispievať v hodnote max 2,48 €, pričom som rátala so sumou za zamestnávateľa 1,93 € na príjmový, 0,20 € by bolo vyplatené zo SF a 0,20 € by doplácal zamestnanec. Má nejaký súvis stravovanie zamestnancov v jedálni s finančnými pásmami? Ako to je správne? Mám postupovať podľa Zákonníka práce a teda hodnotou 1,93 € na príjmový účet, alebo sa musím držať normy? Ako potom uhradím náklady jedálne za stravovanie zamestnancov do výšky 1,12 €?

1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín?

2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny?

3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?

V roku 2013 sme ukončili so zamestnancom pracovný pomer, on s tým nesúhlasil a na súde napadol neplatnosť výpovede. Súd vyhral a výpoveď je neplatná, za uvedené obdobie mu patrí náhrada mzdy. Na ktoré účty účtovať náhradu mzdy 521/331 alebo 548/333? Je táto náhrada náš daňový náklad pre daň z PO? Úroky sú nám jasné - nedaňový náklad. Zamestnanec s nami ukončil pracovný pomer dohodou.

V pôsobnosti koho je určenie odmeny zástupcu primátora? Doposiaľ odmenu schvaľovalo mestské zastupiteľstvo, čo je podľa prieskumu stav vo väčšine samospráv.  Je to v súlade so zákonom, ktorý od roku 2010 preniesol kompetencie vo veci zástupcu na primátora?