Aktuálna téma

Aký je zákonný rozsah voľna na výkon odborovej funkcie a činnosť odborovej organizácie a za akých podmienok je zamestnávateľ povinný úplne uvoľniť zamestnanca z plnenia pracovných povinností a umožniť mu sa plne venovať iba výkonu odborovej funkcie?

Firma prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne dna  9. 7. 2016 s chybným dátumom vzniku pracovného pomeru (nástupu do práce):  8. 7. 2016. Tento dátum (8. 7. 2016) je vlastne dátum vyhotovenia pracovnej zmluvy. Vznik pracovného pomeru- prvý deň nástupu do práce zamestnanca- je aj podľa podpísanej pracovnej zmluvy 10. 7. 2016. Preto sme naše pôvodné prihlásenie zrušili, resp. podali novú (opravnú) prihlášku so správnym dátumom 10. 7. 2016. Ale túto prihlášku sme podali dňa 20. 7. 2016. Podľa nás sme zamestnanca neprihlásili oneskorene, lebo sme ho prihlásili včas, t.j.  9. 7. 2016, len v tomto podaní sme museli opraviť dátum vzniku pracovného pomeru. Ide podľa Vás o oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne? T. j., môže ísť o nelegálne zamestnávanie?

RO obce chce rozviazať pracovný pomer so zamestnancom (dôchodcom). Je možné rozviazať pracovný pomer s týmto zamestnancom z dôvodu nadbytočnosti napr. k 31. 8. a najbližšie dva mesiace nesmie prijať nového zamestnanca alebo prijme napr. nového zamestnanca 1. 6. a dôchodcu potom môže prepustiť?

Aká je výpovedná doba, resp. povinnosť zamestanca zotrvať v zamestnaní pri TPP na dobu určitú. Konkrétne, napr. osoba má pracovnú zmluvu so zamestnávateľom do 30. 9. 2016. Avšak, má inú pracovnú ponuku s nástupom od 1. augusta. Kedy môže podať výpoveď a s akou výpovednou dobou? Zaujímalo by ma aj ako je to naopak - zo zamestnávateľovej strany.

Náš hlavný kontrolór sa prihlásil do vyhlásených volieb na funkciu hlavného kontrolóra a doručil čestné prehlásenie, že nie je zamestnancom mesta. Pritom zamestnancom mesta je a bude ním aj v čase konania volieb. Niektorí poslanci s tým majú problém, že čestné prehlásenie nie je pravdivé.

Spoločnosť zamestnáva 150 zamestnancov na HPP. Pri počte 10 % zamestnancov je situácia, že exekútorské úrady doručujú zamestnávateľovi exekučné tituly. Nie zriedka sa stáva prípad, že jednému zamestnancovi je doručených napríklad 15 exekučných titulov. Tie sú zaradené do poradia, všetky sú priebežne administratívne vybavované v zmysle platnej legislatívy.

Naša otázka znie, či môže zamestnávateľ takémuto zamestnancovi stŕhať zo mzdy napríklad fixnú čiastku 5 € za došlú exekúciu (administratívny poplatok za úkony spojené so spracovaním exekúcie), nakoľko si to žiada veľký časový priestor pre administratívu, poštové poplatky a celkové zastrešenie správnych výpočtov? Podotýkame, že exekúcie si spôsobil zamestnanec svojím vlastným konaním sám a zamestnávateľ nijakým spôsobom nezavinil zamestnancovu situáciu (má s tým spojené len povinnosti administratívne rozsiahle).

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

Pracovná pohotovosť mimo pracoviska sa započítava do limitu 100 hodín v kalendárnom roku (ods. 7 § 96 Zákonníka práce). Je možné dohodnúť so zdravotnou sestrou pracovnú pohotovosť nad rámec 100 hodín mimo pracoviska v pracovnej zmluve?

Obecné zastupiteľstvo zvolilo nového hlavného kontrolóra s dňom nástupu do práce 1.1.2016. Týmto dňom sa začína aj funkčné obdobie nového hlavného kontrolóra. Podľa § 18a ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vzniká hlavnému kontrolórovi po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra. V našom prípade je pracovný úväzok určený na 15 hodín týždenne.

Dňa 31.12.2015 zavolal starosta obce novozvoleného hlavného kontrolóra, aby prišiel podpísať pracovnú zmluvu, ktorej súčasťou bolo určenie úväzku 15 hodín týždenne a zároveň bolo určené, že zamestnanec bude pracovať denne 3 hodiny v čase od 8.30 hod. do 11.30 hod.

Hlavný kontrolór s takto navrhnutým pracovným časom nesúhlasil a navrhol starostovi obce, aby bol jeho týždenný úväzok rozdelený do dvoch pracovných dní – pondelok a štvrtok s pracovným časom od 7.30 hod. do 15.30 hod. S návrhom hlavného kontrolóra starosta obce nesúhlasil a trval na tom, že hlavný kontrolór bude pracovať každý deň v čase od 8.30 hod. do 11.30 hod. K dohode na určení pracovného času nedošlo a tak hlavný kontrolór odmietol podpísať pracovnú zmluvu, pretože určený pracovný čas v pracovnej zmluve mu nevyhovuje z dôvodu, že vykonáva aj inú pracovnú činnosť.

Na základe vyššie uvedeného sa na Vás obraciame so žiadosťou o Vaše stanovisko k tejto situácii a to konkrétne:

1. Je hlavný kontrolór, ktorý nepodpísal s obcou pracovnú zmluvu považovaný za hlavného kontrolóra a je aj napriek nepodpísanej pracovnej zmluve zamestnancom obce od 1.1.2016, tak ako to schválilo obecné zastupiteľstvo?
2. Určenie mesačného platu hlavného kontrolóra je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy. Ak nepodpísal hlavný kontrolór pracovnú zmluvu, ako sa mu má určiť mesačný plat?
3. Keďže sa starosta obce s hlavným kontrolórom nedohodli na pracovnom čase, hlavný kontrolór nepodpísal pracovnú zmluvu a zatiaľ ani nechodí do práce na obecný úrad, ktorý má v pracovnej zmluve určený ako miesto výkonu práce. Môžeme v tomto prípade vykazovať hlavnému kontrolórovi absenciu? Patrí v tomto prípade hlavnému kontrolórovi plat od 1. 1. 2016, ak nemá platnú pracovnú zmluvu a činnosť hlavného kontrolóra nevykonáva na mieste, ktoré má v nepodpísanej pracovnej zmluve určené ako miesto výkonu práce?
4. Môže starosta obce trvať na plnení jednotlivých podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve (miesto výkonu práce, dodržiavanie určeného pracovného času) ak pracovná zmluva nebola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami – zmluvu podpísal iba starosta obce, hlavný kontrolór ju nepodpísal. Je takáto zmluva platná, ak nie je podpísaná obidvomi zmluvnými stranami?
5. Vzhľadom na to, že ani starosta obce ani hlavný kontrolór nechcú ustúpiť zo svojich požiadaviek na určenie pracovnej doby, je predpoklad, že k dohode nedôjde. Ako dlho môže existovať takýto stav – že hlavný kontrolór nebude mať podpísanú pracovnú zmluvu? Je v tomto prípade jediným riešením podanie návrhu na súd, aby ten rozhodol? Existuje iný spôsob riešenia vzniknutej situácie – napr. uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým by sa určila aj konkrétna pracovná doba, nie iba úväzok hlavného kontrolóra?

Podľa § 25 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce.

Je možné za "dlhodobo plne uvoľneného zo zamestnania" považovať aj poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý:

1. Pred zvolením za poslanca bol a po zvolení v súčasnosti stále je zamestnancom u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy, v trvalom pracovnom pomere, na dobu neurčitú, na plný úväzok, s bežným pravidelným pracovným časom (učiteľ na základnej škole).
2. Po zvolení za poslanca bol starostom poverený zastupovaním podľa § 13b zákona.

Odo dňa poverenia formálne nevykonáva prácu podľa pracovnej zmluvy a nepoberá mzdu od zamestnávateľa, ale uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti na činnosť totožnú s prácou pôvodne vykonávanou podľa pracovnej zmluvy (vyučovanie žiakov v škole), túto činnosť vykonáva pravidelne v bežnom pracovnom čase (reálne učí deti 5 hodín v týždni) a poberá za ňu odmenu; aj keď právna forma je iná a rozsah činnosti podľa dohody je menší ako pôvodný rozsah práce podľa pracovnej zmluvy, ale zamestnávateľ, druh práce/činnosti, bežný pracovný čas a hodinová mzda/odmena je rovnaká, a dohoda – hoci v menšom rozsahu – zjavne nahrádza pracovnú zmluvu?