Aktuálna téma

Chceli by sme zamestnať na TPP zamestnanca, ktorý má ešte stále štatút študenta dennej formy ale individuálne štúdium. ( v r. 2024 končí bakalárske štátnice) Prosím, ako si viem s týmto prípadom poradiť? Môže byť na zamestnaný na pracovnú zmluvu alebo len na dohodu. Ak na dohodu, ktorá je najvýhodnejšia? S novým potencionálnym zamestnancom máme dohodnuté mesačné ohodnotenie, ktoré chceme dodržať. Ak by študent nemohol získavať mesačnú odmenu až v takej výške, viem mu odmenu doplatiť, aby to bolo v súlade so zákonníkom?

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa nepretržite 10 rokov v kancelárii so zobrazovacou jednotkou. Počas tohto obdobia sa mu postupne zhoršuje zrak, zvyšujú sa mu dioptrie, o čom svedčia pravidelné kontroly u očného lekára. Je pre uplatnenie nároku zamestnanca u svojho zamestnávateľa na preplatenie výdavkov na nové dioptrické okuliare postačujúca lekárska správa o zmene dioptrie, predpis nových okuliarov a potvrdenie o vyhotovení nových okuliarov? Je postačujúce pre zamestnávateľa mať takto upravenú svoju povinnosť a nárok zamestnanca vo svojom vnútornom predpise, aby si mohol uplatniť výdavok na okuliare preplatený zamestnancovi? Je potom takto vnútorne upravená povinnosť zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 alebo 2 zákona o dani z príjmov? Je takýto výdavok preplatený zamestnancovi jeho zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti? Prípadne, je možné na tento spôsob plnenia zamestnávateľom zamestnancovi uplatniť ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov?

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

FO si otvorila živnosť koncom novembra 2023. Okrem živnosti má trvalý pracovný pomer, uplatňuje si aj daň. bonus na dieťa. Zo živnosti nemá žiadne príjmy ani výdaje. Daňové priznanie bude podávať elektronicky. Môže podať DP typ "A", alebo musí podať DP typ "B" a nulové výkazy o príjmoch a výdavkoch a o majetku a záväzkoch, alebo môže zaškrtnúť v DP B, že vedie daň. evidenciu aj keď nemá žiaden doklad?

Pracovnčíka sa zúčastnila kúpeľnej liečby po operácii na poukaz A tkz. X . Nakoľko tohto času sa už ku kúpeľnej liečbe aj dopláca, požiadala zamestnávateľa na uplatnenie príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ jej požiadavke nevyhovel, nakoľko to nespĺňa účel rekreácie. Postupoval správne?

Radi by sme Vás požiadali o radu pri dlhodobej MD/RD. Zc, ktorá je od 2009 na MD/RD. Je to učiteľka ročný nárok 45 dní.

1.   MD 23.5.2009-4.12.2009           RD   5.12.2009-30.6.2012
2.   MD 22.4.2013-15.12.2013         RD   16.12.2013-30.11.2015
3.   MD                ? – 25.7.2016       RD   26.7.2016-6.3.2018
4.   MD 7.3.2018-30.10.2018          RD   31.10.2018-21.92019
5.   MD 22.9.2019-16.52020           RD   17.5.2020-10.8.2022

Začiatok jednej materskej neviem dohľadať, nakoľko som prebrala mzdovú agendu po kolegyni, aj tieto podklady robila ešte ona. V roku 2022 si čerpala dovolenku 15 dní, dovolenka z roku 2023 (celých 45 dní), sa jej prenáša do ďalšieho roka. Chceli by sme jej preplatiť aspoň nejakú časť.

Nám to vyšlo, že by sme jej mohli preplatiť 24,5 dňa (dovolenka, do roku 2009) + z roku 2022, by sme jej preplatili 10 dní (mala nárok 30 dní, čerpala 15 dní a 5 by jej prepadlo).

Prosím, vedeli by ste nám s tým pomôcť, či to je takto správne?

Dobrý deň, ak sa manželka otca dieťaťa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, má nárok na materské podľa § 49 ods. 3 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Má takáto žena nárok na materskú resp. rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 Zákonníka práce (dieťa neprevzala do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu)? Ak nie, ako má zamestnávateľ vykazovať neprítomnosť v zamestnaní tejto zamestnankyne počas starostlivosti o manželove dieťa? Ako neplatené voľno?

Spoločnosť (platiteľ DPH) kúpi nový automobil, ktorý odovzdá zamestnancovi a tento ho môže používať aj na súkromné účely. Podľa zákona o dani z príjmov je so zamestnancom uzatvorená dohoda podľa § 5 ods. 3 písm. a) a zamestnancovi je zdaňovaný príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny vrátane DPH. Môže si zamestnávateľ odpočítať DPH z kúpnej ceny automobilu? Má plný nárok na odpočet, keď zamestnancovi zdaňuje nepeňažný príjem? Ako je to pri opravách auta?

Ako by mala byť zadefinovaná funkcia - zástupcu zamestnancov v riadiacej dokumentácii. Je to dosť citlivá téma, mal by mať zástupca presne definované, kedy má nárok napríklad na náhradu mzdy (napr., ak bude na jednaní)? Prípadne, aké ďalšie veci by mala obsahovať?

Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. Je pravda, že sa to týka aj odchodného?

A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD? Pretože, ak odchodné dám do poslednej výplaty, peniaze presuniem do depozitu a SP mu PSD neprizná, tak mu budem opravovať mzdu niekoľko mesiacov spätne?