Otázky a odpovede

Obraciam sa na vás s prosbou o kontrolu výpočtu dovolenky zamestnankyne vracajúcej sa do práce z rodičovskej dovolenky. Materská dovolenka trvá od 2.10. 2020 do 29. 5. 2021 Za rok 2020 sa dovolenka nekráti. Čiže nárok je na 25 dní dovolenky (čerpaných 14 dní dovolenky, zostatok 11 dní). Za rok 2021 Vymeškané pracovné dni: Máj: 1 Jún: 22 Júl: 21 August: 22 September: 20 Oktober: 21 November: 20 December: 22 Spolu vymeškaných: 149 dní Za prvých 100 vymeškaných dní krátenie o 1/12 (100 dní 1/12) Za každých 21 dní krátenie o ďalšiu 1/12 (49 dní 2/12) Spolu krátenie: 3/12 z nároku na rok 2021 30 dní: 7,5 dňa Spolu nevyčerpaná dovolenka: 18,5 dňa (zostatok 2020: 11 dní + nárok 2021: 7,5 dňa) Nárok 2022 (RD) : 0 Nárok 2023 : nástup po RD 27.11.2023 Nárok za odpracované dni: November 4 odpracované dni December 19 odpracovaných dní Spolu 23 pracovných dní Za odpracovaných 21-41 dní 1/12 dovolenky, t.j. 1/12 z 30 dní = 2,5 dňa dovolenky Spolu dovolenka: 18,5 dňa + 2,5 dňa = 21 dní dovolenky.

Akým spôsobom môžeme odpredať majetok občanovi, ak zostatková hodnota je 0 eur a majetok pre obec nie je potrebný? V zásadách o hospodárení s majetkom máme uvedené, že starosta obce môže predať majetok bez obecného zastupiteľstva do výšky zostatkovej hodnoty 500,00 €. Musíme zverejniť niekde predaj alebo môžeme priamo previesť majetok? 

Je možné splácať investičný splátkový úver obce prostriedkami uvoľnenými z rezervného fondu?

Obec dňa 28. 12. 2023 načerpala Investičný splátkový úver, ktorým dosiahla dlhovú službu na úrovni 59,65 %. V zmysle zákona č. 583/2004 Z. z. by mala obec postupovať ďalej v zmysle ustanovení § 17 ods. 9, 10 a 11. V tom istom zákone a paragrafe 17 existuje ods. 13, ktorý hovorí: "Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 10 a 11 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom."

Po uskutočnených komunálnych voľbách 28. 10. 2022 bolo UZ v novembri 2022 (čo je obdobie kratšie ako 24 mesiacov), a teda v zmysle ods. 13 sa domnievame, že sa na situáciu vzťahujú ustanovenia ods. 13 § 17 zákona č. 584/2004 v plnom rozsahu, a teda nie je potrebné prijímať opatrenia uvedené v ods. 10 a 11 vôbec, vrátane nahlásenia situácie na Ministerstvo financií.

Otázka: Domnievame sa správne, že v rámci súbehu skutočností podľa ods. 9, 10, 11 a 13 nie je potrebné sa zaoberať prerokovávaním skutočnosti, prijímaním opatrení a nahlasovaním na MF? Ako sa správne vykladá ods. 13? 

Firma vykonala stavebné práce pre objednávateľa v sume 20 tis. Keďže zatiaľ nemá objednávku, nemôže ich vyfaktúrovať. Objednávka bude vystavená a doručená až v novom roku. Mali by sme o týchto tržbách účtovať ako o príjmoch budúcich období 385/602?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na Slovensku, dodáva schodovú konštrukciu, ktorú následne montuje na nehnuteľnosť v Nemecku. Čiže dodáva tovar s inštaláciou podľa § 13 ods.1 písm. b), a teda miesto dodania by malo byť tam, kde je tovar zmontovaný. Moja otázka má dve časti:

a. slovenská firma dodá tento tovar s inštaláciou Nemeckej firme, platiteľovi DPH v Nemecku. Má byť faktúra vystavená bez slovenskej DPH s poznámkou "prenesenie daňovej povinnosti"? A podáva sa v takomto prípade súhrnný výkaz?

b. slovenská firma dodá tento tovar s inštaláciou v Nemecku inej slovenskej firme, platiteľovi DPH na Slovensku (ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku). Má byť faktúra vystavená bez slovenskej DPH s poznámkou "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v takomto prípade nutné, aby sa jeden zo slovenských subjektov registroval ako platiteľ DPH v Nemecku a daň tam odviedol?

Firma mi nezaplatila za dodanie služieb, pravdepodobne ani nezaplatí. V DPH sa dostali do mínusu. Ak by zaplatil, vráti sa to späť. Ako sa správa nezaplatený príjem? Musí sa zaplatiť daň 21% aj tak? Započítava sa do príjmu spoločnosti s.r.o.?

Tovar mi je dodávaný z Poľska bez DPH – čiže prenos. Príležitostný predaj môjmu známemu: súkromná osoba, čiže mu vystavím FA ako súkromnej osobe s DPH a odvediem DPH štátu? Správne? Či je potrebné registračnú pokladňu, aj keď to bude cca 1-2-krát do mesiaca v hodnote 400 €? Alebo je postačujúca Faktúra? Z poľskej firmy dostanem na konci roka odmenu 2 %, kde je registrovaná moja firma z tržby. K tej odmene prirátam DPH, či je oslobodená od DPH? Samozrejme v DP PO bude zdanená 21 % ako klasický príjem, či sa to dáva niekam inam v DP PO?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na Slovensku vykoná betonárske práce na nehnuteľnosti v Nemecku. Dodáva teda služby podľa § 16 ods.1 zákona o DPH. Daň je teda splatná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Tieto služby fakturuje inej slovenskej s.r.o., ktorá je tiež platiteľom DPH na Slovensku. Ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku. Má byť takáto faktúra vystavená bez slovenskej DPH a s poznámkou, že ide o služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH? Alebo má byť v takejto faktúre uvedená aj poznámka "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v kompetencii slovenského Daňového úradu riešiť, či takáto DPH bola v Nemecku odvedená, respektíve, či sa tam jeden zo subjektov pri takomto obchode registroval za platiteľa DPH?

Spoločnosť mesačný platiteľ DPH v zdaňovacom období roka 2023 evidoval záväzky po splatnosti pri ktorých uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku. V príslušných zdaňovacích obdobiach uplatnil § 53b ods. 1 písm. a) a vrátil odpočítanú DPH daňovému úradu. S cieľom zmierlivého vyriešenia nárokov veriteľa uzatvoril dlžník písomne s veriteľom uznanie záväzku a dohodu o jeho zaplatení podľa § 323 Obchodného zákonníka. V dohode sú uvedené nasledovné body: bod 5. Touto Dohodou Dlžník v plnom rozsahu uznáva Dlh čo do dôvodu a výšky a týmto ho výslovne potvrdzuje, a to ku dňu podpisu tejto Dohody, a zaväzuje sa ho uhradiť Veriteľov spôsobom uvedeným v bodoch 6. a 7 bo 6. Zmluvné strany sa dohodli, že Dlh v celej výške bude uhrádzaný Dlžníkom Veriteľovi na bankový účet Veriteľa a to v splátkach vždy k danému dňu v mesiaci podľa nasledovného splátkového kalendára, navrhnutého Dlžníkom a akceptovaného Veriteľom. bod. 7 Každá jednotlivá Splátka sa považuje za uhradenú Dlžníkom Veriteľovi momentom riadneho a včasného (v súlade s uvedeným splátkovým kalendárom) pripísania sumy zodpovedajúcej plnej výške jednotlivej splátky na Účet veriteľa. Dlh sa považuje za uhradený Veriteľovi a splnený momentom, kedy celková suma Dlžníkom včas a riadne uhradených Splátok veriteľovi bude predstavovať 89 585,36 EUR. Dlh 89 585,36 EUR tvoria záväzky po splatnosti 100 dní a viac a súčasne záväzky po splatnosti menej ako 100 dní, plnenia z ktorých bola DPH odpočítaná. Podľa splátkového kalendára a splatnosti jednotlivých splátok je uzavretím tejto dohody celý dlh v lehote splatnosti. Môže v tomto prípade na základe uzavretej dohody dlžník považovať všetky záväzky, ktoré tvoria dlh 89 585,36 EUR za záväzky v lehote splatnosti a nárokovať si vrátenie DPH, ktorú v jednotlivých zdaňovacích odviedol dlžník daňovému úradu podľa § 53b zákona o DPH pred uzatvorením dohody? Môže dlžník z dlhu 89 585,36 EUR tvoriť pripočítateľné položky a upravovať základ dane k dani z príjmov podľa § 19 ods. 27 na základe splatnosti jednotlivých splátok splátkového kalendára?