Otázky v kategórii: Zdravotníctvo

V prípade, ak je slovenskému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (ďalej len lekárovi) poskytnuté alebo vyplatené PEŇAŽNÉ plnenie zo zdrojov v zahraničí od držiteľa, ktorý na území SR NEMÁ stálu prevádzkareň ani organizačnú zložku, je povinný oznámiť a odviesť zrážkovú daň z peňažného plnenia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, t. j. lekár?

Ak áno - aká je lehota na oznámenie a odvedenie zrážkovej dane? Je to do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po poskytnutí peňažného plnenia alebo do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka tak, ako je to pri nepeňažných plneniach?

Pracovná pohotovosť mimo pracoviska sa započítava do limitu 100 hodín v kalendárnom roku (ods. 7 § 96 Zákonníka práce). Je možné dohodnúť so zdravotnou sestrou pracovnú pohotovosť nad rámec 100 hodín mimo pracoviska v pracovnej zmluve?

Má pracovník (zdravotná sestra) povinnosť oznámiť zamestnávateľovi inú zdravotnú činnosť (ADOS), kde  vykonáva  prácu zdravotnej sestry  cez  víkendy? Napríklad, pracuje na plný úväzok  u zamestnávateľa a  cez  víkendy v ADOSE. Ako má  postupovať zamestnávateľ, aby  nebol  porušený  zákon?

Pracujem v poliklinickom pracovisku, ktoré nepatrí k pracoviskám, ktoré by požadovali platby od pacientov za zdravotnú starostlivosť a v tomto ohľade sa nás novela zákona 577/2004 Z. z.  až tak nedotkla. Problém ale vystúpil v rámci prakticky jediných bežných platieb uhrádzaných našimi pacientmi – ide o služby, ktoré so zdravotnou starostlivosťou nesúvisia a predstavujú len doplnkovú službu, konkrétne:

1. Platba za odoslanie výsledku vyšetrenia poštou, ak si pacient nechce pre výsledok prísť sám (pacient dostane na výber – príde si pre výsledok osobne, alebo ak mu to nevyhovuje, zaplatí poplatok, ktorý je sumou nákladov na odoslanie pošty),

2. Platba za návleky (50 centov), resp. jednorazový uterák (1 €) na RHB (rehabilitačnom) pracovisku, v prípade, ak pacient, ktorý je vždy RHB pracovníkom upozornený, že si má na výkon doniesť prezuvky a uterák, si jednu, resp. obe veci neprinesie,

3. Platba za napálenie kópie CD nosiča (2 €) RTG vyšetrenia, ak pacient originálne CD priložené k nálezu stratil.

Keďže nechcem aby pokračovali len teoretické úvahy a odpovede typu „za nič sa nesmie vyberať“ a hlavne nechcem ukrátiť pacienta ani svoju firmu, potrebovala by som vedieť či naozaj nemáme právo vyberať za tieto uvedené položky, keď:

a) Novela zákona a povinnosti z nej vyplývajúce sa týkajú IBA cenníku a zoznamu ZDRAVOTNÝCH výkonov a služieb súvisiacich so zdravotným výkonom a nedotýka sa služieb, ktoré nie sú zdravotným výkonom, ani so zdravotným výkonom nesúvisia

b) Naša firma má podľa zápisu v obchodnom registri, okrem prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, povolenú aj „kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi“, ako aj „sprostredkovanie obchodu a služieb“,

c) Odosielanie výsledku poštou, návleky i CD na naše náklady by boli vlastne darom pre pacienta.

Ako  má  postupovať  lekár, ktorý je  predvolaný  ako  svedok  na  políciu  a  súd? V  prvom prípade išlo  o marenie výkonu  úradného  rozhodnutia  a v druhom  prípade súdu  zmena  ambulantnej  liečby  na  ústavnú  liečbu (lekár – svedok).

Som lekár a majiteľ webovej stránky, na ktorej, na základe zmluvy, poskytujem reklamné a marketingové služby aj na voľnopredajné prípravky (napr. výživové doplnky). Je farmaceutická firma, ktorá tieto produkty distribuuje, povinná zraziť z mojej faktúry zrážkovú daň? Ak áno, aké sú na to legislatívne dôvody?  Ak je jediným dôvodom to, že som lekár, uvažujem nad vytvorením novej s. r. o., ktorá mi zastreší takéto služby a dokonca aj poplatky pre moju lekársku s. r. o. Myslím si, že táto možnosť je úplne v súlade so zákonom, na druhej strane sa na tomto príklade v plnej nahote odhaľuje deravosť novely zákona o dani z príjmov a jej diskriminačný charakter pre pracovníkov v zdravotníctve.

Osoba-poskytujúca zdravotnú starostlivosť (zubný lekár) už dlhý čas podniká podľa osobitných predpisov ako FO SZČO. Na príslušných úradoch - štatistický, daňový, ZP, SP- sa zaregistroval, má pridelené IČO, DIČ a platí odvody do ZP a SP. Jeho licencia, okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti, nedovoľuje iné činnosti (aspoň si to myslím). Táto FO by však teraz chcela svojim pacientom predávať doplnkový sortiment-zubné kefky, o ktoré majú pacienti záujem. Prosím Vás, akým spôsobom by táto FO mohla uvedené produkty predávať, ak neuvažuje si založiť s. r. o. a chce zostať fyzickou osobou?Môže ju firma, pre ktorú bude kefky predávať, zamestnať (napr. na dohodu)? Môže byť kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+zamestnanec? Lepšie by sa mi zdalo, keby bola možná kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+živnosť, ak je to možné. V tomto prípade by si mohla FO podnikajúca podľa osobitných predpisov na maloobchodnú činnosť - predaj zubných kefiek.... vybaviť riadne na živnostenskom úrade voľnú živnosť? Mala by sa táto osoba znovu registrovať na štatistickom úrade, daňovom úrade, v zdravotnej a sociálnej poisťovni, ak je tam už registrovaná z titulu inej formy podnikania? Zdá sa mi nelogické, aby mala dve DIČ, dve IČO.... Táto osoba vedie jednoduché účtovníctvo. Predpokladám, že pre obe formy podnikania by sa viedlo len jedno účtovníctvo, kde by sa sledovali príjmy a výdavky podľa jednotlivých foriem podnikania (program Alfa+ to umožňuje), takisto v daňovom priznaní by sa uvádzali príjmy a výdavky z oboch foriem podnikania. Možno dať do daň. výdavkov pri podnikaní podľa živnost.oprávnenia všetky výdavky, súvisiace s dosahovaním príjmov za predaj uvedeného sortimentu ? Možno využívať spoločnú elektronickú registračnú pokladnicu aj na evidenciu tržieb za zdravotné výkony aj za predaj kefiek... ? V konečnom dôsledku by som chcela vedieť, či lekár (FO-SZČO) si môže vybaviť živnosť na predaj doplnkového sortimentu na svojej ambulancii pacientom, ak to nemieni riešiť prechodom na právnickú osobu.

Som lekárka, podnikám ako FO v odbore SvLZ / Spoločne vyšetrovacie a lieč..../ v rádiodiagnostike / RTG, Mamografia, Sonografia /. Doteraz mám schválenú výšku vyberania prednostného vyšetrenia príslušným úradom samosprávneho kraja. Bolo mi vytknuté, že sa zmenil zákon a že už nemôžem vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie, napr. sonografické alebo mamografické, hoci na tieto vyšetrenia sa aj u nás objednáva aj na niekoľko mesiacov dopredu. Napr. lekár, ktorý má len ambulanciu na sonografiu a o iné sa nezaujíma, ten poplatok za prednostné vyšetrenie vyberať môže. Moja otázka je: Mám právo vyberať poplatok za prednostné vyšetrenia pacienta v stanovenom a schválenom čase ordinač. hodín -vyhradená jedna hodina z celkových 7 hodín dennej prevádzky?

Pred mesiacmi sme s mojou mamou založili s.r.o., ktorej vlastníkmi a konateľmi sme len my dve, moja mama je uvedená ako odborný garant. Vlastníme ambulanciu, spolu s priestormi, kde moja mama, atestovaný očný lekár, prevádzkuje ambulantnú starostlivosť zazmluvnenú poisťovňami. Ja pracujem ako sekundárny lekár v špecializačnej príprave v odbore oftalmológia v nemocnici. Keďže mám túto možnosť, rada by som vo voľnom čase pracovala u nás v ambulancii, t. j. napríklad od 16:00 do 18:00, po skončení mojej pracovnej doby. Bola by som veľmi rada, aby všetko, čo mám s firmou v pláne, prebiehalo korektne po legislatívnej stránke, preto sa na Vás obraciam s nasledovnými otázkami:

1. Je možné aby som pracovala u nás v ambulancii, aj keď nie som zatiaľ atestovaný lekár, osamote, bez mamy, keď ona je odborný garant s.r.o.? Stačí, aby bola nejakým spôsobom na telefonickej príslužbe? Pečiatku by som používala firemnú.
2. Ak by bol možný bod č. 1), keďže moja mama má jasne definované ordinačné hodiny a ja by som tam bola, napr. od 16:00 do 18:00, je možné, aby sa platil poplatok za vyšetrenie mimo ordinačných hodín, prípadne, by si pacient mimo ordinačných hodín hradil celé vyšetrenie sám? Viem, že za objednanie sa v rámci ordinačných hodín je možné pýtať cca 10 €, je aj pri tomto poplatku stanovená maximálna výška? Pýtam sa na poplatok preto, že pokiaľ som dobre informovaná, nie je možné, aby pacient platil za výkony, ktoré hradí zdravotná poisťovňa, ak s ňou máme zmluvu, teda tento poplatok by mohol výrazne finančne pomôcť. Zároveň, je možné vlastne ordinovať mimo ordinačných hodín?

Môj manžel bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení UNB Antolská nemocnica a následne na rehabilitačnom oddelení v príslušnej nemocnici po náhlej cievnej mozgovej príhode - 2. ataka, počas 1 roka v októbri a novembri roku 2013. Pri kontrolnom vyšetrení - transezofageálnej EKG - vo svojom zlom psychomotorickom nekľude pokazil prístroj. Teraz mi prišla výzva na zaplatenie sumy 1 704 € za opravu tohto prístroja. Pýtam sa preto, či je to adekvátne riešenie podľa právnych predpisov a ako mám postupovať v riešení, keď v tom išlo o psychicky a neurologicky chorého človeka?