Otázky s vecným pojmom: Pracovné právo

Existuje určité ohraničenie, resp. počet hodín, aký čas môže lekár v kuse ordinovať? Som zamestnanec súkromného centra a bežne pracujem, resp. ordinujem od 7.40 h do 15.20 h s 20 minútovou prestávkou na obed. Pôvodný plán bol od 7.40 h do 17.00 h. Keď ordinujem, vyšetrujem, nejde o informovanie o výsledkoch. Existuje právna úprava ordinačných hodín? Začať pracovať s výsledkami vyšetrení, hodnotením nálezov, zdvíhaním telefónov po 15.20 h je neúnosné.

V rámci popisu činností je mojim predmetom kontrola našich závodov, ktoré sú rozmiestnené od môjho miesta výkonu práce, napísaného v zmluve cca 200 km. Ide o pracovnú cestu, ktorú mám vykonávať zhruba dvakrát mesačne. Zároveň mám automobil zverený do užívania, a v ktorom je umiestnené GPS. Môj týždenný pracovný čas v zmluve je 40 hod. Na pracovnú cestu som išla 6.53 h z miesta môjho bydliska, čo je bližšie na vzdialenosť do závodu, t. j. nešla som na pracovisko a odtiaľ na služobnú cestu.

Príklad :

• Začiatok služobnej cesty do závodu  je v trvaní od 6.53 h do 9.00 h, t. j. cca 2 h - vedenie motorového vozidla.
• Od  9.00 h. do 19.00 h., t. j. 10 h  výkon prác.
• Koniec služobnej cesty od 19.00 h. do 21.15 h, t. j. cca 2 h - vedenie motorového vozidla.

Koľko hodín pracovného času sa mi v ten deň zaráta do odpracovaného času?

Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi kurz  anglického  jazyka v Londýne. Cena kurzu je 2 600 EUR. Čo všetko mám zamestnancovi zraziť zo mzdy?

Vykonávam štátnu službu podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“). V rámci najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností štátnozamestnaneckého miesta vykonávam najnáročnejšiu činnosť podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 400/2009 Z. z.: „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ (6. platová trieda), ktoré zahŕňa nasledovné čiastkové činnosti:

• preberanie žiadostí od účastníkov konania,
• posudzovanie úplnosti a správnosti vyplnenia žiadosti a kompletnosti príloh,
• zisťovanie a vyhodnocovanie podkladov pre rozhodnutie vo veci,
• posúdenie skutkového stavu veci s právny stavom a
• vypracovanie písomného rozhodnutia vo veci.

Takto vyhotovené písomné rozhodnutie podpisuje riaditeľ odboru. Stalo sa mi, že som nesprávne posúdil skutkový stav s právny stavom a vyhotovil som nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré sa už napraviť nedá. Môj priamo nadriadený (vedúci oddelenia), ktorý rozhodnutie parafuje pred podpisom riaditeľa odboru si túto chybu nevšimol a ani riaditeľ odboru pri podpisovaní rozhodnutia. Služobnému úradu tým vznikla škoda.

Škodová komisia navrhla, aby som vzniknutú škodu nahradil len ja, keďže podľa najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností vykonávam rozhodovaciu činnosť, a tým len ja zodpovedám za správnosť rozhodnutia. Myslím si, že uvedený názor škodovej komisie nie je správy, pretože aj keď mám v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“, tak len pripravujem „návrh“ rozhodnutia (t. j. v pravom slova zmysle nerozhodujem,  rozhoduje ten, kto podpisuje), ktorý po schválení mojim priamo nadriadeným vedúcim podpisuje riaditeľ odboru. Ten kto podpisuje, súčasne potvrdzuje, že uvedené rozhodnutie je správne, teda rozhoduje. Podľa môjho názoru, na úhrade škody by sa mal podieľať aj môj priamo nadriadený vedúci oddelenia a možno aj riaditeľ odboru.

Zamestnanec, ktorým má v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ zodpovedá za správnosť rozhodnutia v plnom rozsahu (aj v rozhodnutí musíme uvádzať „za správnosť vyhotovenia“, kde uvádzame meno zamestnanca, ktorý rozhodnutie vyhotovil), alebo sa táto zodpovednosť pomerne delí aj na vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie parafuje (kontroluje) a vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie podpisuje?

Zamestnávateľ – samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) zamestnáva jediného zamestnanca. S týmto zamestnancom doteraz uzatváral pracovné zmluvy od roku 2008 vždy na dobu určitú – na jeden rok. Posledná pracovná zmluva je uzatvorená od 21.12.2009 do 31.12.2010. Bude môcť podnikateľ opätovne uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú od decembra 2010 do decembra 2011? Musí pracovníka už zamestnať na dobu neurčitú? Ako je to po novele Zákonníka práce (zákon č. 574/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z . z. Zákonník práce v z. n. p.), možno ešte uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú a koľkokrát, alebo už nie je iná možnosť len ho zamestnať na dobu neurčitú, keďže na dobu určitú je pracovný pomer opakovane uzatváraný už tretíkrát a vecný dôvod ďalšieho predlžovania pracovného pomeru na dobu určitú (do 20 zamestnancov) sa v novele tohto zákona už nenachádza?

Aké je percento príplatku za prácu nadčas u zamestnancov, ktorí sú zaradení v treťom stupni náročnosti práce a v štvrtom stupni náročnosti práce?

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?

Starosta obce sa vzdal funkcie (svojho mandátu) zo zdravotných dôvodov. Pracoval na polovičný pracovný úväzok, t. j. 20 hod. týždenne. Podľa zákona by ho mal zastupovať v plnom rozsahu zástupca starostu. Má zástupca starostu nárok na plat starostu v plnej výške, ak áno, za akých podmienok, napr. treba s ním uzatvoriť zmluvu, má nárok na dovolenku, resp. dovolenku na zotavenie. Zástupca starostu bude zastupovať starostu niekoľko mesiacov do času konania nových volieb starostu obce. Zástupca starostu študuje, ďalej pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študentov a z uvedených dôvodov sa dá predpokladať, že na obecnom úrade bude pracovať cca 2 dni do týždňa. Je možné, aby sa mu krátil plat, ak by nedokázal odpracovať 20 hodín týždenne, prípadne sa mu bude vyplácať plat podľa počtu odpracovaných hodín? Je možné, že má nárok na celý plat, tak ako mal predošlý starosta?

Ako je to s nárokom a preplácaním voľna počas sprevádzania dieťaťa k lekárovi, prípadne počas potreby jeho ošetrovania. Je tento nárok počas roka nejako limitovaný?

Naša zamestnankyňa po skončení rodičovskej dovolenky nenastúpila do práce bez toho, aby nám vopred oznámila dôvody. Na naše výzvy najskôr neodpovedala a až po dvoch týždňoch nám oznámila, že sa chce venovať starostlivosti o svoje dve deti. Môžeme posúdiť nenastúpenie do práce po skončení rodičovskej dovolenky ako porušenie pracovnej disciplíny a ukončiť s ňou pracovný pomer výpoveďou?