Otázky s vecným pojmom: Pracovné právo

V súvislosti so správnym zaradením pedagogických zamestnancov do kariérového stupňa a platovej triedy prosím o poskytnutie poradenstva k nasledovnému:

Od 1. 11. 2013 uzatvorí naša obec pracovný pomer s uchádzačkou na pracovnú pozíciu učiteľka MŠ. Uchádzačka má ukončené úplné stredné vzdelanie – gymnázium a súčasne externe študuje na VŠ v bakalárskom študijnom odbore predškolská a elementárna pedagogika v prvom ročníku. Ide o jej prvý pracovný pomer v školstve. Je nám jasné že ju od 1. 11. 2013 zaradíme do kariérového stupňa začínajúca učiteľka MŠ a do 7. platovej triedy.

Nie je nám však celkom jasné, či ju po skončení adaptačného vzdelávania máme zaradiť do kariérového stupňa samostatná učiteľka MŠ, do 8. platovej triedy, aj keď ešte nebude mať ukončené VŠ v bakalárskom študijnom odbore predškolská a elementárna pedagogika, a to s poukazom na § 60 ods. 4 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo zastane až do ukončenia VŠ zaradená v 7. platovej triede bez určenia kariérového stupňa, ako nekvalifikovaná? Prosím o vysvetlenie ktorý z uvedených postupov je správny?

Od 1. 11. 2013 naša obec tiež uzatvorí pracovný pomer s uchádzačkou na pracovnú pozíciu asistent učiteľa. Uchádzačka má ukončené úplné stredné odborné vzdelanie v študijnom odbore záhradníctvo a tiež ukončené VŠ I. stupňa v študijnom odbore sociálna práca. V roku 2005 už vykonávala pedagogickú činnosť v pracovnom pomere na inej škole od 01. 09. 2005 do 31. 12. 2005, avšak potvrdenie o tom, že v tom čase absolvovala vzdelávanie, tzv. uvádzanie do praxe nemá, a preto ju zaradíme do kariérového stupňa začínajúci asistent učiteľa.

Nie je nám jasné, či ju počas adaptačného vzdelávania máme zaradiť do 7. platovej triedy alebo do 8. platovej triedy. Taktiež nevieme, či po skončení adaptačného vzdelávania ju máme zaradiť do kariérového stupňa samostatný asistent učiteľa s poukazom na § 60 ods. 4 zákona č. 317/2009 Z. z., alebo sa nemá zariadiť do kariérového stupňa a bude ako nekvalifikovaná, a tiež nevieme do ktorej platovej triedy ju máme správne zaradiť (7., 8. alebo 9. platová trieda)?

Blíži sa ukončenie funkčného obdobia riaditeľky Centra voľného času, s ktorou sme uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Skončením funkčného obdobia prestane v zmysle zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. spĺňať predpoklady na výkon funkcie. Ako máme postupovať? Má nárok na odstupné? Riaditeľke sme ponúkli pozíciu referentky pre kultúru, s čím však nesúhlasí.

Zamestnávateľ so zamestnancom majú uzatvorenú pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas (10 hod. týždenne). Ak zamestnanec odpracuje za týždeň od pondelka do piatku viac ako 10 hod., tak zamestnávateľ mu dá neplatené voľno. Čo v prípade, ak zamestnanec odpracuje menej hodín a zvyšné hodiny si odpracuje na nasledujúci týždeň v sobotu prípadne v nedeľu. Má zamestnanec nárok na príplatok? Všetko v rámci jedného mesiaca. Ako je to v prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú na neplatenom voľne a zamestnanec odpracuje v jednom týždni menej hodín a neodpracuje si to ani na nasledujúci týždeň, resp. nedosiahne požadovaný počet hodín za mesiac? Ako má postupovať zamestnávateľ? Tiež všetko v rámci jedného mesiaca.

Na príplatok na stravné majú občania pracujúci na základe dohody o menších obecných službách nárok, ak pracujú denne na základe tejto dohody v rozsahu 4 dni v týždni po 5 hodín denne?

Po uzavretí kolektívnej zmluvy sa tá stáva v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) záväzná medzi zmluvnými stranami (zamestnávateľ a príslušný odborový organ).

Podľa § 2 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, kolektívne zmluvy upravujú pravá a povinnosti zmluvných strán. Otázka sa tyká zmluvných strán v kolektívnoprávnych vzťahoch pri pluralite odborových organizácií; kto vystupuje ako zmluvná strana, subjekty, ktoré podpíšu kolektívnu zmluvu alebo v s prihliadnutím na Čl. 37 ods. 2 Ústavy SR, všetky odborove organizácie pôsobiace v podniku.

Má teda zamestnávateľ povinnosť plniť si záväzky vyplývajúce z kolektívnej zmluvy aj voči ďalším odborovým organizáciám pôsobiacim v jeho podniku alebo len voči zmluvnej strane s ktorou kolektívnu zmluvu podpísal (s väčšinovou odborovou organizáciou)? Otázka sa obdobne tyká aj postupu pri uplatňovaní § 8 ods. 1 a 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní, je zamestnávateľ povinný odpovedať na písomný návrh kolektívnej zmluvy, resp. jej dodatku, ak ho podá aj odborová organizácia, ktorá s nim nepodpísala kolektívnu zmluvu, ale pôsobí v jeho podniku?

Dňa 28. 1. 2013 som podpísala pracovnú zmluvu na poliklinike a kde som začala pracovať ako lekár  od 1. 2. 2013 na skrátený pracovný pomer - dvakrát do týždňa, v stredu a piatok od 8. 00 h do 16. 30 h a v pondelok od 8.00 h do 10.00 h. Vo všetkých prípadoch išlo o ordinačné hodiny, t. j. bežne o 16 h prišli na vyšetrenie 2-3 pacientky.

V zmluve bola zakomponovaná skúšobná doba. Od 19. 3. 2013 som bola PN, a nato som 20. 3. 2013 doporučenou poštou dostala zrušenie pracovnej zmluvy. Samozrejme, že poštou prišiel tento dokument  neskôr, t. j. 25. 3. 2013 , ale datovaný je  od 20. 3. 2013. Chcem sa spýtať, či som v ochrannej lehote, aj keď skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo podané počas skúšobnej lehoty, resp. až po nástupe na PN“

Z ustanovenia § 240 ods. 9 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu výpoveď, alebo s ním okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom tohto odborového orgánu. Z hľadiska správnej aplikácie uvedeného ustanovenia, pod slovným spojením „členovi príslušného odborového orgánu“ možno rozumieť ktoréhokoľvek člena príslušného odborového orgánu alebo len člena príslušného odborového orgánu, ktorý vykonáva určitú funkciu v odborovom orgáne, napr. je členom závodného výboru alebo členom revíznej komisie základnej organizácie odborového orgánu (tzv. odborový funkcionár)?

Firma má zavedené 2 typy pracovného času - pružný pracovný čas na mesačné obdobie a nepretržitý 12-hodinový pracovný čas (4 zmeny). Niektorí zamestnanci, ktorí majú primárne pružný pracovný čas, majú v pracovnej zmluve dohodnuté, že budú zastupovať v prípade potreby (PN, dovolenky) zamestnancov pracujúcich na 12-hodinových zmenách  (11,5 h bez prestávky na jedenie a oddych). Títo zamestnanci potom v rámci mesiaca čerpajú voľno za hodiny navyše odpracované v zmenovom režime (počítame 4 h na zmenu, pretože priemerný denný pracovný čas zamestnancov pracujúcich v pružnom pracovnom čase je 7,5 h). V prípade, že si čerpajú voľno („náhradné voľno“?) za tieto hodiny na celý deň, je potrebné im započítať do dochádzky 7,5 h, alebo 4,5 h, čo je stanovený základný pracovný čas (od 8.00 h do 13.00 h)?

Ak si nevyčerpajú všetky navyše odpracované hodiny pri zastupovaní počas mesiaca, vyčerpajú si ich v nasledujúcom období, čo považujeme za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, príp. sú im preplatené s nadčasovým príplatkom. V prípade, že si voľno vyčerpajú v priebehu mesiaca a odpracujú len fond pracovného času (t. j. prevádzkový čas), máme taktiež považovať tieto hodiny  za nadčasy a čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas? Prácou nadčas pri pružnom pracovnom čase je totiž práca vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom období (mesiac). Pravidelný zmenový kalendár sa im nedá stanoviť, lebo zastupovanie je väčšinou nepravidelné a výnimočné.

Živnostník pracuje na základe mandátnej zmluvy pre spoločnosť už desať rokov. Bolo mu oznámené, že od roku 2013 nemôže ako živnostník podpisovať doklady a ani konať v mene firmy pre ktorú pracuje, a preto,  musí podpísať pracovnú zmluvu. Je požiadavka spoločnosti oprávnená, resp. akým spôsobom by mohol bez zrušenia živnosti naďalej pracovať pre túto firmu?

Som zamestnancom súkromného zdravotného zariadenia, ktorého majiteľka, a súčasné riaditeľka pracuje priamo v budove, v ktorej sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť. Pracujem v ambulancii, ktorá je vybavená príslušným medicínskym zariadením a medicínskymi prístrojmi. V ambulancii mám písací s tromi zásuvkami, domnievala som sa, že do nich si môžem ukladať svoje osobné veci. Je prípustné, aby majiteľka po mojom odchode z práce kontrolovala obsah zásuviek, fotila ich a prezentovala personálu? V zásuvkách boli len osobne veci. Dôvodom prezentácie mal byť neporiadok, ktorý je v zásuvke. Aj keď je písací stôl majetkom riaditeľky - odhliadnuc od etického aspektu - má na takého jednanie právo?