Otázky s vecným pojmom: Pracovné právo

Živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva  zamestnáva 5 zamestnancov a k 31. 12. 2011, t. j. do konca roka majú nevyčerpané dovolenky (4-5 dní).  Možno im túto dovolenku preniesť do ďalšieho roka, alebo  ju treba preplatiť?

Pri nástupe do zamestnania sa urobí výmer dovolenky  a ráta sa buď na celý rok alebo na časť roka, ale nárok na jej čerpanie je až po odpracovaní 90 dní. Len tieto záležitosti a informácie sa sledujú ohľadom odolenky?

Ako si môže obec, ktorá nemá odborový orgán, vytvoriť funkciu zamestnaneckého dôverníka? Poznamenávam, že obec má 9 zamestnancov.

Obchodná spoločnosť si chce najať odborníka, aby sa so zástupcami spoločnosti zúčastnil jednodenného obchodného jednania v zahraničí ako konzultant. Tento odborník je zamestnaný v inej spoločnosti a má príjem zo závislej činnosti. Konzultačnú činnosť plánuje vykonať v čase čerpania dovolenky a išlo by u neho o príležitostný  jednorazový príjem. Okrem dohodnutej odmeny vo výške cca 300 eur, vzniknú aj cestovné náklady spojené s vycestovaním na toto jednanie (letenka, ubytovanie, víza, poistenie, a pod.). Aký je najvhodnejší právny titul na vykonanie týchto služieb?

Ako určiť pracovný týždenný pracovný čas čašníkom v trvalom pracovnom pomere, nakoľko pracujú 12 h denne. O aký týždenný pracovný fond ide, a ako vypočítať nárok na dovolenku počas roka? Kedy vzniká nárok zamestnancovi nárok na dovolenku? Až po ukončení skúšobnej doby?

Vo firma zastávame funkciu autorizovaného bezpečnostného technika na TPP. Zamestnávateľ prostredníctvom delegovanej právomoci od autorizovaného bezpečnostného technika smerom k vedúcim pracovísk nezabezpečí  u manažérov výrobných jednotiek,  kde sa  pracuje s chemickými látkami:

• spôsobilosť na prácu cez lekára pracovnú zdravotnú službu,
• nie je zadefinované odvetrávanie na pracoviskách  (25 % výmeny vzduchu),
• používanie náležitých  certifikovaných  osobných ochranných pracovných prostriedkov pre prácu s HK a HL, ktoré boli zadefinované v Analýze vyhodnotenia rizík v súčinnosti  s náležitým  stanovením pre poskytovanie osobných ochranných pracovných prostiedkov a
• a  zamestnanci majú zdravotné indispozície.

Je pre prípadnú  kontrolu SPD, RUVZ a IP a ochranu mojej osoby proti udeleniu pokuty, ktorú  by mi mohol zosobniť zamestnávateľ, postačujúce, ak písomne upozorním  štatutára na uvedené nedostatky s doloženými  faktami a materiálmi s odvolávkou na legislatívu? Predsa § 22 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z.  jasne  deklaruje status práva plnenia úloh v oblasti BOZP.

Podnikateľ, ktorý prevádzkuje reštauráciu, núti zamestnancov vykonávať činnosti ako obsluha hostí, umývanie riadu alebo pomocné práce v kuchyni na základe príkazných zmlúv. Odmieta s nimi uzatvoriť pracovnú zmluvu. Nemôže byť takáto prax považovaná za nelegálne zamestnávanie?

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

V obci je zavedený 37 a ½ hod. týždenný rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Podľa pracovného poriadku máme zavedený pevný čas, ktorý je rozvrhnutý vrátane prestávky v práci na odpočinok a jedenie, nasledovne:

• pondelok, utorok, štvrtok od 7.00 hod. do 15.00 hod.,
• streda od 7.00 hod. do 16.00 hod,
• piatok od 7.00 hod. do 14.00 hod.

V prípade, ak zamestnanec má v stredu návštevu u lekára, ktorá trvá celý deň, akú náhradu mzdy za tento deň máme zamestnancovi poskytnúť?