Otázky s vecným pojmom: Oslobodenie od dane

V rámci výroby vzniká kovový odpad, ktorý firma v roku 2012 posielala svojmu dodávateľovi do Nemecka, ktorý tento odpad spracoval na nový materiál a posielal ho späť. V priebehu roka 2012 odišlo k dodávateľovi do Nemecka niekoľko dodávok tohto odpadu. Spracovaná bola len časť z neho. V januári tohto roku sa firma rozhodla,  že zvyšok kovového odpadu dodávateľovi predá. Faktúra bola vystavená v januári 2013, ale odvoz odpadu (tovaru) prebehol už v roku 2012. Je takéto plnenie oslobodené od dane? Spoločnosť aj nemecký dodávateľ  sú platiteľmi DPH.

Platiteľ DPH vykonával oslobodené služby podľa § 37 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) - poisťovacie služby za mesiac január 2013. Od marca 2013 zmenou predmetu podnikania vykonáva činnosť, t. j.  služby už s daňovou povinnosťou.

Ako určiť spôsob odpočítania pri týchto zdaniteľných plneniach:

• faktúra od mobilného operátora za telefónne poplatky so zdaniteľným plnením za február 2013, vo faktúre sú hovory za február 2013 a poplatky za marec 2013,
• faktúra za nájom nebytových priestorov za prvý štvrťrok 2013, zdaniteľné plnenie za marec 2013,
• faktúra za nájom nebytových priestorov za prvý štvrťrok, zdaniteľné plnenie január 2013?

V roku 1998 manžel zdedil po otcovi dom a pozemok patriaci k nemu. Vlastníctvo pozemku nebolo vysporiadané:

• 1/3 zdedil manžel spolu s domom v roku 1998,
• 1/3 sme kúpili za 400 eur v roku 2010 od známeho spoluvlastníka,
• na1/3 súd v roku 2011 zrušil podielové spoluvlastníctvo s nezvestnými vlastníkmi a určil náhradu vo výške všeobecnej hodnoty majetku podľa zákona.

V roku 2012 sme dom s pozemkom predali za celkovú cenu 12 000 eur. Podliehajú nezdedené časti pozemku dani z príjmov? Ak áno, ako určiť podiel z predajnej ceny za časti pozemku ktoré podliehajú tejto dani?

Spoločnosť ako vedľajší produkt vyrába lisovacie nástroje. Výroba jedného nástroja závisí od jeho parametrov a trvá aj niekoľko mesiacov. So zákazníkmi má dohodu, že fakturácia za nástroj sa realizuje nasledovne:

• prvá faktúra je pri objednávke,
• druhá faktúra po dokončení a výrobe vzoriek,
• tretia po schválení nástroja zákazníkom.

Väčšinu nástrojov vyrába firma pre zákazníkov z členských štátov EÚ. Možno vystaviť prvú a druhú faktúru v rámci oslobodenia dane podľa zákona o DPH, aj keď je tovar (vyrobený nástroj) fyzicky prepravený do iného členského štátu až po jeho dokončení a schválení, niekoľko mesiacov po vystavení prvej a druhej faktúry.

Slovenská firma registrovaná na Slovensku pre DPH dováža tovar do ČR - ak je odberateľ platiteľom DPH v ČR, tak sa mu fakturuje bez DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Firma má však aj českých odberateľov, ktorý nie sú platiteľmi DPH a preto  sa im dodáva tovar so slovenskou DPH. Aký je limit na to, aby  spoločnosť bola povinná  registrovať  sa pre DPH v ČR , resp. nie sú limity a možno  naďalej odberateľom v ČR fakturovať so slovenskou DPH,  a tým čo sú platiteľmi, tak podľa § 43 zákona o DPH bez DPH?

Je od DPH oslobodený aj prenájom miestností fitnesscentra, telocvične a bazéna ( § 38 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“) inej zdaniteľnej osobe, ak súčasťou ceny nájmu je aj vybavenie miestnosti (zariadenie hnuteľným majetkom - inventárom), spotreba energií ( voda, teplo, elektrika) a služby (napr. upratovacie)? Bazén sa v tomto prípade považuje za nehnuteľnosť, alebo trvalo inštalované zariadenie v nehnuteľnosti a nevzťahuje sa na neho oslobodenie od DPH?

Zamestnancom pracujúcim v trvalom pracovnom pomere v priestoroch spoločnosti chce spoločnosť preplácať v roku 2013 náhrady, pravdepodobne paušálne vo výške cca 200 eur mesačné za používanie vlastného naradia (nástrojov), ktoré používajú v priestoroch firmy, a aj doma, ide o notebooky, internet, a pod. Spoločnosť prevádzkuje internetový obchod a títo zamestnanci pracujú aj doma, spracúvajú si objednávky, a pod. Ide z hľadiska spoločnosti o daňovo uznané výdavky, a z hľadiska  zamestnancov je ich príjem ako nezdaniteľná náhrada? Je tento príjem oslobodený aj od povinného sociálneho a zdravotného poistenia? Je rovnaká legislatíva v tejto oblasti, aj keď zamestnanci pracujú na dohodu o pracovnej činnosti?

Spoločnosť v roku 2000 nadobudla nehnuteľnosti (vkladom - výrobný areál) a neuplatnila si DPH. V roku 2012 časť z týchto nehnuteľnosti predáva, t. j. stavby s pozemkom, podľa § 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa môže rozhodnúť, že stavby nebudú oslobodené. Ale predáva aj pozemok zadefinovaný v liste vlastníctva ako zastavaná plocha a nádvorie a podľa kódu č.18 je to dvor. Je tento pozemok oslobodený od dane, alebo sa predáva s DPH?

Slovenský platiteľ DPH (s.r.o.)  plánuje kupovať a predávať materiál v Českej republike. Tovar  sa na územie Slovenskej republiky  nedostane.

• Má sa registrovať v Českej republike  ako platiteľ DPH?
• Zároveň tento slovenský platiteľ DPH objednáva prepravu tohto materiálu u českého prepravcu, ktorý je platiteľ DPH. Preprava sa uskutočňuje len v rámci ČR. Miesto dodania služby je podľa príjemcu služby (slovenský platiteľ DPH). Má český prepravca vystaviť faktúru so slovenskou DPH, t. j. pred poskytnutím služby pre slovenskú zdaniteľnú osobu sa má registrovať na Slovensku ako platiteľ DPH?
• Nevznikne slovenskej spoločnosti povinnosť z týchto transakcií zriadiť prevádzkareň v ČR?

Materská spoločnosť z Veľkej Británie (dovozca) dováža súčiastky z Ázie. Tovar je prepustený do režimu voľného obehu v Rakúsku. Bezprostredne nasleduje intrakomunitárne dodanie týchto súčiastok do spoločnosti (príjemca) so sídlom v SR. Dovozca z Veľkej Británie udelil rakúskej špedičnej spoločnosti splnomocnenie na zastupovanie v daňovom a colnom konaní. Pri prepustení tovaru do režimu voľného obehu rakúsky špeditér koná v mene dovozcu a uplatňuje oslobodenie od dane. Rakúsky špeditér má v Rakúsku pridelené špeciálne IČ DPH, ktoré využíva len na konania ako daňový zástupca. Rakúsky špeditér žiada, aby spoločnosť z Veľkej Británie na faktúrach vystavených pre slovenskú spoločnosť uvádzala IČ DPH rakúskeho špeditéra. Slovenská spoločnosť následne vykoná samozdanenie voči rakúskemu IČ DPH špeditéra. Je tento postup správny?