Otázky a odpovede

Daná je talianska spoločnosť (banka), ktorá plánuje odmeňovať svojich zamestnancov/riaditeľov nasledujúcimi spôsobmi:

1. Bezplatné postúpenie opcií, ktoré oprávňujú príjemcom získať kmeňové akcie banky v prípade ich uplatnenia. Príjemcovia budú mať možnosť uplatniť si opcie v takzvanom „bezhotovostnom“ spôsobe: v čase uplatnenia (po období nadobudnutia/udržania) príjemca dostane počet akcií rovnajúci sa celkovej trhovej hodnote akcií zodpovedajúcich uplatneným opciám bez sumy realizačnej ceny a príslušnej zrážkovej dane, vydelených trhovou hodnotou jednej akcie.

2. Bezplatné postúpenie nástrojov spojených s akciami príjemcom, ktorí tak získajú právo prijať (v deň uplatnenia) platbu v hotovosti vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi trhovou hodnotou určitého počtu akcií banky (referenčná cena) a vopred stanovenou realizačnou cenou. Aké sú daňové a odvodové dôsledky horeuvedených benefitov z hľadiska medzinárodného zdaňovania a slovenského daňového práva v prípade, ak ich príjemcom je rezident Slovenskej republiky?

Platiteľ fakturuje elektrickú energiu za obdobie 01/2022. (mesačne) Vystavili sme výzvu k úhrade dňa 01.01.2022, ktorej úhradu sme dostali 15.01.2022 (suma 120 eur: 100+ 20 eur). Presnú spotrebu známe už dňa 05.02.2022. Takže konečnú vyúčtovaciu faktúru vieme vystaviť dňa 05.02.2022. (dátum vystavenia bude 05.02.2022, dátum dodania- vzniku daňovej povinnosti na faktúre bude 31.01.2022, suma 200 eur vrátane DPH: 166+44 eur) Za deň dodania tovaru, ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodaný tovar vzťahuje. Otázkou je, či sme povinný vystaviť aj daňový doklad k prijatej platbe (120 eur: 100 eur + 20 eur DPH), čo by išiel aj do kontrolného výkazu a DPH priznania + vyúčtovaciu faktúru (80 eur: 66+14 eur), ktorá by išla tiež do DPH aj KV priznania, alebo môžeme si aj zjednodušiť život a stačí vystaviť len vyúčtovaciu faktúru (200 eur: 166+44 eur), ktorá by išla do DPH a KV priznania za 01/2022? Takže daňový doklad k prijatej platbe by sme tým pádom nevystavovali. Takže daňová povinnosť nám v obidvoch prípadoch vzniká v 01/2022. Ale skutočná spotreba môže byť aj vyššia, aj nižšia ako vo výzve k úhrade. Ide nám len o to, či stačí vyúčtovacia faktúra, alebo musíme vystaviť aj daňový doklad k prijatej platbe + vyúčtovaciu faktúru?

Platiteľ fakturuje elektrickú energiu za obdobie 01/2022. (mesačne) Vystavili sme výzvu k úhrade- splátkový kalendár (nedaňový doklad)- v ktorom sú predpísané mesačné zálohy. Každý mesiac budeme musieť vystaviť aj daňový doklad, lebo za deň dodania tovaru, ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodaný tovar vzťahuje. Takže za 01/2022 musím vystaviť aj daňový doklad na preddavkové platby. Pri týchto mesačných daňových dokladov nie je smerodajné pre vznik daňovej povinnosti, že kedy uhradili splátku (daňový doklad k prijatej platbe nie je potrebný), lebo dátum vzniku daňovej povinnosti- dodania je vždy posledný deň aktuálneho mesiaca. Tiež predpokladáme, že splátku neuhradia skôr, ako aktuálny mesiac. (Takže napr. splátku za 01/2022 neuhradia v 12/2021, ale uhradia ju v 01/2022 alebo 02/2022) Vyučovacia- konečná faktúra bude vždy na konci roka. Sú hore uvedené úvahy správne?

Platiteľ fakturuje elektrickú energiu za obdobie 01/2022 (mesačne). Vystavili sme výzvu k úhrade, ktorej úhradu sme dostali len v 02/2022 na bankový účet. Presnú spotrebu známe už dňa 05.02.2022. Daňový doklad k prijatej platbe v tomto prípade predpokladám nevystavujeme, nie je relevantný, lebo za deň dodania tovaru, ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodaný tovar vzťahuje. Teda, dátum vzniku daňovej povinnosti je 31.01.2022. Alebo dátum vzniku daňovej povinnosti je v 02/2022 na základe tohto: za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry (v tomto prípade 05.02.2022), ktorou platiteľ požaduje platbu za tovary? (Nájom však neposkytujeme, len elektrinu.) V ktorom mesiaci nám vzniká daňová povinnosť?

Právnická osoba (s. r. o.) podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia bola založená v roku 2010, čiže od tohto roku archivuje účtovné doklady - faktúry, banka, pokladnica, účtovné uzávierky a pod. Ktoré roky účtovných dokladov môže k dnešnému dňu vyradiť, skartovať? Je potrebné o tom informovať aj okresný či štátny archív?

Spoločnosť eviduje k 31.12.2021 na účte 361 prijatú pôžičku (istina + úroky). Pôvodným veriteľom bola banka, splatnosť úrokov bola zmluvne upravená nasledovne: Posledná suma úrokov je splatná s poslednou splátkou istiny. Istina bola splatná do 31.12.2014. Pred splatnosťou úveru sa zmluvou o postúpení zmenil veriteľ z banky na inú obchodnú spoločnosť- spriaznená osoba voči dlžníkovi. V zmluve o postúpení nie je priamo upravená splatnosť istiny a úrokov, až následne bol podpísaný dodatok k zmluve s novým veriteľom, ktorý posunul splatnosť istiny a úrokov až na rok 2022. Spoločnosť eviduje neuhradené úroky na účte 361 k 31.12.2021, ktoré účtovala nasledovne: 31.12.2019 (za rok 2019) 562/361 31.12.2020 (za rok 2020) 562/361 31.12.2021 (za rok 2021) 562/361.

Ako má spoločnosť postupovať v nadväznosti na zvýšenie základu dane z titulu neuhradených záväzkov? Ako máme posúdiť splatnosť takto účtovaných úrokov? Môže sa z hľadiska dane z príjmov splatnosť úrokov predĺžiť postúpením? Pri posudzovaní splatnosti úrokov sa riadime úplne prvou pôvodnou zmluvou podpísanou s bankou ALEBO prvým dodatkom k zmluve o postúpení, keď sa prvýkrát určila splatnosť medzi novým veriteľom a dlžníkom?

Mesto je jediným (100 %) spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným (obecný podnik), ktorú založilo, ktorá je registrovaným integračným sociálnym podnikom založeným s hlavným cieľom - podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb, pričom vykonáva podnikateľskú (najmä stavebnú činnosť). S poukazom na § 1 ods. 2 písm. c) zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme je obecný podnik zamestnávateľom (právnická osoba založená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %). Obecný podnik zamestnával doposiaľ len zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, a teda sa na nich zákon o výkone prác vo verejnom záujme nevzťahoval s poukazom na § 1 ods. 5 zákona. Štatutárny orgán nie je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, a teda sa na neho tiež tento zákon nevzťahuje s poukazom na § 2 ods. 1 zákona. Aktuálne má obecný podnik v pláne prijať administratívneho zamestnanca. Bude sa na zamestnanca vzťahovať zákon o výkone prác vo verejnom záujme s poukazom na § 2 ods. 2 zákona? Ak áno, sú s tým totiž spojené aj ďalšie povinnosti pre zamestnávateľa, napr. oznámenie voľných pracovných miest na mieste prístupnom zamestnacom u zamestnávateľa, vydanie pracovného poriadku a pod. Poznámka: Obecný podnik neposkytuje služby všetkým občanom alebo väčšine občanov, ale uzatvára zmluvy s inými subjektami (napr. mesto, školy a pod.) pri svojej podnikateľskej činnosti, napr. zmluvy o dielo na stavebné práce.

Česká firma je registrovaná ako zamestnávateľ na Slovensku (má slovenské DIČ zo závislej činnosti, podáva mesačné hlásenia do poisťovní a na daňový úrad.) Miesto výkonu práce je v Bratislave (predajňa) a ide približne o 15 zamestnancov. Teraz česká firma založila slovenskú s. r. o. (spoločníkom tejto slovenskej s. r. o. je táto česká firma) Nechceme riešiť tak pracovné vzťahy, že CZ firma s dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancami k 31. 12. 2021 a spíšeme novú pracovnú zmluvu na novú slovenskú s. r. o. od 1. 1. 2022, lebo by to malo efekt na odpracované roky u firmy, prípadné odstupné, ak sa s nimi nedohodneme...atď. Podľa právnikov možné riešenie by bolo, že túto zmenu (zmena zamestnávateľa- právnická osoba) by sme len od 1. 1. 2022 oznámili zamestnancom, a v rámci tohto oznámenia by všetky práva a povinnosti zamestnávateľa sme previedli na novú slovenskú s. r. o. Na základe tohto dokumentu by sme všade odhlásili a prihlásili zamestnancov už uvedeným spôsobom. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom? Ak nie, mohli by sme riešiť hore uvedené dodatkom k pracovnej zmluve, čo by podpísali obidve strany?

Chcela by som sa spýtať, riešim porovnanie legislatívnej právnej úpravy v rámci reťazových obchodov pred 1. januárom 2020 a po 1. januári 2020. Prosím, chcela by som spýtať na Váš názor, či si myslíte, že doplnením nového ustanovenia § 13a do zákona o DPH, sa vyriešili všetky problémy v praxi, ktoré sa vyskytovali pred zavedením tohto nového ustanovenia § 13a zákona o DPH t. j. pred 1. januárom 2020? Alebo stále vidíte nejaké určité medzery, ktoré toto nové ustanovenie § 13a neobsiahlo, resp. ktoré opomenulo? (A ak teda vidíte tam nejaké stále nezrovnalosti, resp. medzery, ktoré sa nedajú ani týmto novým ustanovením § 13a vyriešiť, tak prosím mohli by ste mi ich načrtnúť)?

Právnická osoba, ako zdaniteľná osoba prenajímateľ, ktorá má v majetku nehnutelnosť (kancelárske priestory) časť týchto priestorov prenajíma SZČO (zadniteľná osoba neplatiteľ DPH) má povinnosť vo vystavenej faktúre tejto SZČO uviesť sumu nájmu za takýto priestor aj s DPH, alebo má možnosť faktúrovať bez DPH, aj napriek tomu, že prenajímateľ je platitľ DPH? Je možné aplikovať § 38 ods. 5 zákon o DPH, a teda neuviesť vo faktúre výšku DPH.